Fylogenza krycej pohybovej sstavy Krycia sstava pokryv tela

Fylogenéza krycej, pohybovej sústavy

Krycia sústava – pokryv tela (krycí epitel) – funkcie: • chráni telá živočíchov pred poškodením a škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia • pokrýva a spevňuje povrch tela živočíchov • zabraňuje vnikaniu choroboplodných zárodkov • termoregulačná funkcia • zúčastňuje sa na dýchaní

• vylučuje odpadové látky • pomocou zmyslových orgánov prijíma podnety z vonkajšieho prostredia • obsahuje rôzne pokožkové útvary (brvy, šupiny, perie, vlasy, kopytá, nechty, chlpy, rohy) • chráni telo suchozemských živočíchov pred vyparovaním a stratou vody • parazity môžu povrchom tela prijímať potravu

Povrch tela jednobunkovcov • na povrchu je jemná, tenká, pružná blanka: pelikula – môžu ňou prenikať výživné látky do bunky a odpadové látky z bunky

Povrch tela mnohobunkovcov • vyskytuje sa u nich pravá pokožka, ktorá sa diferencovala z vonkajšej zárodočnej vrstvy – ektodermu • nižšie mnohobunkovce – jednovrstvový epitel – bezstavovce • vyššie mnohobunkovce – viacvrstvový epitel • bunky pokožky môžu na povrchu vylučovať súvislú nebunkovú vrstvu – kutikulu (ochrannú funkciu, napr. u článkonožcov) základom je organická l. chitín, ktorý môže byť inkrustovaný uhličitanom vápenatým

Povrch stavovcov – koža: • tvoria ju 3 vrstvy: pokožka (ektoderma) zamša (mezoderma) – napr. šupiny rýb podkožné väzivo • podkožné väzivo – prekrvené a obsahuje veľa nervových zakončení, pri mnohých stavovcoch sa v ňom ukladá tuk, ktorý chráni telo pred prechladnutím a je zdrojom energie

1. 2. 3. 4. 5. žľazy u bezstavovcov + stavcov deriváty pokožky cicavcov deriváty pokožky vtákov + popísať perie deriváty pokožky u rýb – typy šupín žľazy cicavcov + mazová žľaza vtákov

Pokožka bezstavovcov môže obsahovať žľazy: Ø slizové (obrúčkavce, mäkkýše) Ø voskové (včely)

Pokožka stavovcov môže obsahovať žľazy (ich výlučky vylučované pokožkou): Ø slizové (ryby) Ø jedové (obojživelníky) Ø pachové (plazy, cicavce) Ø mazové (vtáky, cicavce) Ø potné ( cicavce) Ø mliečne (cicavce)

koža obojživelníkov • je tenká, vlhká • umožňuje výmenu plynov a kožné dýchanie

koža plazov • vrchná vrstva zrohovatela • rohovatením vznikli šupiny alebo kostené doštičky • kožu zvliekajú

koža vtákov • majú v koži spravidla len jednu kožnú žľazu – nadchvostovú (mazovú) • v pokožke môžu mať pigmenty, najmä - melaníny (čierne, hnedé, tmavožlté) - karotenoidy (žlté, červené)

koža cicavcov • tvorí ju viacvrstvový zrohovatelý epitel, bunky zamše a podkožného väziva • bunky najvrchnejšej rohovinovej vrstvy odumierajú a ich zvyšky sa odlupujú • v spodnej časti zamše sú cievy, nervy a svalové vlákna • okrem veľrýb sa v koži cicavcov nachádzajú potné a mazové žľazy • mazové – ústia do chlpových vačkov, pachové – dorozumievanie, mliečne žľazy

v deriváty pokožky = pokožkové útvary • vznikajú u stavovcov rohovatením vrchnej vrstvy pokožkových buniek • patria k nim: Ø perie Ø voskovka zobáka Ø šupiny Ø kostené panciere (korytnačky)

Ø kostené doštičky (krokodíly) Ø nechty – zrohovatelé platničky, vyrastajú na koncových článkoch prstov rúk a nôh, chránia koncové články končatín (primáty)

Øpazúry – zrohovatelá časť pokožky, pokrýva hrot posledného prstového článku (hmyzožravce, hlodavce, mäsožravce) Ø kopytá – tvrdý pokožkový útvar, obaľuje väčšiu časť posledného prstového článku živočíchov (kopytníky)

Ørohy – vznikajú rohovatením buniek pokožky nad rohovým výbežkom čelových kostí - rastie odspodu - jeho poranenie bolí ( zamša s cievami a nervami) - majú ich antilopy, kozy, tury, ovce

Øparohy – kostené útvary – nie je homologický s rohom - vznikajú kostnatením kožného väziva - sú rozkonárené - zvieratá ich pravidelne zhadzujú – trvalo zostáva iba násadec – púčnica - jelene

Deriváty pokožky vtákov • perie • voskovka zobáka • šupiny na nohách • pazúry

Deriváty pokožky cicavcov typické: • srsť – druhy: vlna (ovce), štetiny (sviňa divá), ostne (jež) • vlas - zo spodnej časti pokožky + kopytá, rohy, parohy

Z fylogenetického hľadiska: • homologické štruktúry = rovnaký pôvod, rozličné funkcie: - perie vtákov a šupiny plazov

OPORNÁ SÚSTAVA = KOSTRA ŽIVOČÍCHOV

funkcie • ochrana dôležitých orgánov pred poškodením • pevná a pohyblivá opora tela • závesný aparát pre pohybové orgány – svaly

Vonkajšia kostra • má ochrannú funkciu • tvoria ju schránky, chitínová kutikula článkonožcov a panciere niektorých stavovcov

schránky • sú vytvorené výlučkami pokožky • ich základom je uhličitan vápenatý, oxid kremičitý a chitín • vyskytujú sa: Ø prvoky (napr. mrežovce, dierkavce)

ØHubky (najprimitívnejšie mnohobunkovce) - ich kostra je zložená z vápenatých alebo kremičitých ihlíc a spongínových vláken

ØPŕhlivce (napr. koraly) – tvarovo pestré mohutné schránky - tvoria koralové útesy

Ømäkkýše (ulitníky, lastúrniky) – ich telo chránia ulity a lastúry

pancier • typický pre článkonožce • je prestúpený uhličitanom vápenatým • predstavujú skutočnú kostru (na rozdiel od schránky), pretože sa naň upínajú svaly

chitínová kutikula • typická pre hmyz • spevnená chitínom

Vnútorná kostra Jej základom je chrbtová struna Ø chorda dorsalis - je endodermálneho pôvodu - je osou tela nižších stavovcov - je to povrazec buniek prechádzajúcich chrbtovou časťou tela - vo fylogenéze je postupne zatáčaná chrbticou (mezodermálneho pôvodu), postupne sa mení na kostenú

kostra nižších stavovcov • je chrupkovitá • drsnokožce, kruhoústnice, jesetery

kostra vyšších stavovcov • je kostená • tvoria ju 3 druhy spojivového tkaniva (väzivo, chrupka, kosť) • kosti sú spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb jednotlivých častí ale aj celého organizmu • tvoria ju 3 funkčné celky: kostra lebky, kostra trupu, kostra končatín