FRANZ SCHUBERT KR DUCHOV FRANZ SCHUBERT Raksky skladate

FRANZ SCHUBERT KRÁĽ DUCHOV

FRANZ SCHUBERT Rakúsky skladateľ 19. stor. , predstaviteľ raného romantizmu. Narodil sa v Liechtenthale na predmestí Viedne. Jedenásťročný sa stal členom zboru pri cisárskej dvornej kapele. Tu dostal dôkladné hudobné vzdelanie. Naučil sa spievať, hrať na hudobných nástrojoch, hrať v orchestri i dirigovať. Trinásťročný začal komponovať. Hudba bola pre Schuberta zmyslom jeho života. Sedemnásťročný absolvoval kurz pre učiteľských pomocníkov a začal učiť na škole u svojho otca. Za necelé tri roky učiteľovania vytvoril okolo tristo piesní, veľa mužských zborov, päť symfónií, štyri koncertné predohry, tri sláčikové kvartetá a veľa komorných a klavírnych skladieb. Učiteľské povolanie ho obmedzovalo v komponovaní, preto sa pridal k spoločnosti umelcov (básnikov, maliarov, spisovateľov). Komponuje, usporadúva umelecké večierky tzv. šubertiády. V lete r. 1818 a 1824 bol domácim učiteľom hudby u grófa Eszterházyho v jeho letnom sídle v Želiezovciach na Slovensku. Tu spoznal nové ľudové piesne a cigánsku hudbu. Posledné roky života trpel ťažkou chorobou (týfus), ktorej ako 31 -ročný vo Viedni podľahol. Hoci zomrel veľmi mladý, zanechal po sebe rozsiahle dielo.

„Beethoven zburcoval celý svet, hovoril k miliónom, kým Schubert oslovuje srdcia jednotlivcov“. (Yehudi Menuhin) „Ten chlapec má v sebe božskú iskru. “ (Ludwig van Beethoven) „Keď počúvame jeho hudbu, vždy pobudneme vo večnom priestore a bezčasovom svete. “ (Hans von Buhlow) Jeho učiteľom bol Antonio Salieri, ktorý „znepríjemňoval“ život Mozartovi, no k Schubertovi sa správal veľkoryso. Mladý skladateľ bol nižšej postavy, veľmi krátkozraký, mohutnejší a neobyčajne plachý. Často vystupoval na koncertoch ako korepetítor a vôbec mu neprekážalo, že všetku slávu zožína spevák sám a jeho „malého človiečika“ si nik ani len nevšimne. Takmer celý svoj život prežil vo Viedni, ktorú opustil len 2 x – pôsobil ako učiteľ v rodine grófa Esterházyho na Slovensku. Od skorého rána neúnavne komponoval, len občas si zabafkal zo svojej obľúbenej fajky, okolo obeda končieval, potom šiel na prechádzku alebo do kaviarne, večer do divadla, alebo sa často zabával so svojimi priateľmi na tzv. schubertiádach.

Hudba mu vychádzala priamo z duše, komponoval veľmi rýchlo, sotva stačil zachytiť na papier množstvo nápadov, ktoré sa mu rodili v hlave. Napr. 60 strán partitúry jeho 3. symfónie vytvoril za 4 dni, prvú časť sláčikového kvarteta za 4 hodiny. Nebolo nijakou zvláštnosťou, že za deň napísal 6 -8 piesní. Najradšej písal piesne na texty Johanna Wolfganga Goetheho. Zhudobnil jeho 59 básní. Niektoré zhudobnil 2, 3 i 4 krát, lebo opätovne vznietili jeho fantáziu. Doba, v ktorej Schubert žil, nedokázala vôbec oceniť jeho talent. Počas života väčšina jeho skladieb nevyšla v tlači a ani nezaznela. V roku 1828 (v tom istom roku i umrel) sa uskutočnil jediný verejný koncert z jeho tvorby a bol to jeden z najkrajší dní v živote skladateľa, pretože jeho hudba bola prijatá z nadšením. Mnohé diela sa stratili a našli sa až po desaťročiach. Tak bola nájdená jeho 7. i 8. symfónia Honorár za 5 zošitov piesňového cyklu Krásna mlynárka mu stačil len na niekoľko skromných večerí, zatiaľ čo si jeho nakladateľ z ich výnosov postavil dom. Keď Brahms raz vo Viedni začínal skúšku, obrátil sa na orchester so slovami: „A teraz, páni, zahráme Schubertovu Dokončenú v h mol“. –„Mysleli ste vari Schubertovu Nedokončenú, majstre“, ozval sa koncertný majster, vyjadrujúc tak údiv hudobníkov. –„Nedokončenú? “ hnevlivo odpovedal otázkou Brahms. „Keby všetky diela boli také dokončené ako je toto, verte mi, že by sme žili v ozajstnom hudobnom raji“.

TVORBA: vyše 600 piesní: napr. Kráľ duchov (podľa balady J. W. Goetheho Kráľ tmy, napísal ju ako 17 -ročný), Pstruh, Šípová Ružička, Smrť a dievča, Rybárka, Pútnik, Na mori piesňové cykly: Krásna mlynárka, Zimná cesta, Labutia pieseň (túto zbierku vydali až po skladateľovej smrti jeho priatelia) 8 symfónií: 7. symfónia – h mol Nedokončená 8. symfónia – C dur Veľká Partitúra 7. symfónie ležala medzi Schubertovými zabudnutými rukopismi štyridsaťtri rokov. Keď zaslal Schubert partitúru svojej 8. symf. vydavateľovi, dostal odpoveď, že skladba je príliš dlhá a ťažká. Desať rokov po skladateľovej smrti ju našiel R. Schumann a bol nadšený jej umeleckou hodnotou. 15 sláčikových kvartet („Smrť a dievča“), klavírny kvintet A dur („Pstruh“) pre klavír: sonáty, valčíky, pochody, polonézy, variácie, impromptu, moment musicaux („hudobné momenty“), štvorručné skladby cirkevné skladby: Ave Maria, 6 omší 17 opier a javiskových diel, ktoré však boli písané na slabé libretá, a preto sa stali neúspešné.

KRÁĽ DUCHOV – KRÁĽ TMY Kráľ duchov

KRÁĽ DUCHOV – klavír F. SCHUBERT/F. LISZT

Skús nakresliť Kráľa duchov