Franczska revolcia BRATSTVO ROVNOS SLOBODA Ako dolo k

Francúzska revolúcia : BRATSTVO – ROVNOSŤ – SLOBODA

Ako došlo k výbuchu Od marca 1789 vznikali na vidieku vzbury a hladové nepokoje. Vzbúrenci pálili a rabovali šľachtické sídla, a preto sa šľachta utiahla do zahraničia. Mešťania v mestách začali vytvárať samosprávy – komúny. Ľudovít XVI. bol nútený zvolať generálne stavy - stavovský parlament. Zasadnutie sa začalo 5. mája 1789 vo Versailles. Tretí stav prišiel na zasadnutie revolučne naladený, s heslom bratstvo-rovnosť-sloboda, žiada zdanenie šľachty, zaviesť občianske a politické slobody, obmedziť moc kráľa. Vzbúrení povstalci sa najskôr 17. 6. 1789 nazvali Národným zhromaždením, neskôr 9. 7. 1789 Ústavodarným zhromaždením, pretože požadovali vytvorenie ústavy a spravodlivé zákony. Panovník sa pokúsil rozohnať vzbúrených poslancov pomocou vojska, no dosiahol len to, že sa k nim pridali ďaľší poslanci. V Paríži sa začali šíriť rôzne zvesti o dianí vo Versailles. 14. júla 1789 vzbúrený ľud v Paríži zaútočil na Bastilu, ktorá bola štátnou väznicou, symbolom absolutizmu, po 3 hodinách padla.

Francúzsko konštitučnou monarchiou Útokom na Bastilu sa začala revolúcia vo Francúzsku, ktorá priniesla zmenu politických pomerov v krajine. Tieto zmeny sa neudiali len parlamentnou, ale aj násilnou cestou. 4. – 5. 8. 1789 - prijatý Dekrét o zrušení feudalizmu, parlamentné zhromaždenie zrušilo privilégia šľachte, poddanské povinnosti a cirkevné desiatky. 26. 8. 1789 bola prijatá Deklarácia ľudských a občianských práv – (súbor liberálnych, revolučných ideálov)podľa nej má človek práva, ktoré mu nemožno odobrať. Kráľ ich podpísal 5. 10. 1789. (21. 6. 1791 sa panovník pokúsil o útek z Paríža, ale bol prichytený). Ústavodarné zhromaždenie tieto práva začlenilo aj do ústavy, ktorá bola vypracovaná 3. 9. 1791 a kráľ na ňu prisahal 13. 9. 1791 – Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou. V krajine rozhodoval parlament a panovník sa mu musel podriadiť. Podľa novej ústavy boli zvolení poslanci do Zákonodárneho národného zhromaždenia – ktoré sa 20. 9. 1792 premenovalo na

Tri cesty revolúcie V revolúcii došlo k skríženiu záujmov – roľníkov, buržoázie, sansculotov – chudobní mešťania. Roľníci – chceli, aby sa o nich lepšie postaral štát Buržoázia – chceli zlepšiť svoje postavenie, chceli zrušiť obmedzenia, pre ktoré nemohli slobodne podnikať Sansculoti – nenávideli privilegované stavy, chceli nízke ceny - , , lacný chlieb“, chceli zrušiť voľný obchod. Vo Francúzsku akoby prebiehali tri revolúcie naraz, ktoré sa zhodovali v odstranení feudalizmu.

Kríza starého Francúzska spoločnosť sa v 18. storočí delila na tri stavy: 1. duchovenstvo – privilegovaný stav 2. šľachta – privilegovaný stav 3. mešťania, roľníci, remeselníci – neprivilegovaný stav Na čele vtedajšej spoločnosti stál panovník. Oba privilegované stavy mali rozsiahle práva, zatiaľ čo najpočetnejší tretí stav mal najmenej práv – ako jediný platil dane, Francúzsky panovnícky dvor viedol nákladnú politiku, kvôli získavaniu nových území v zámorí. Táto politika vyčerpávala štátnu pokladnicu. Aby ju mohli opäť naplniť, museli tretiemu stavu zvýšiť dane. Pred revolúciou nastalo vo Francúzsku obdobie neúrody. Jedinou možnosťou bolo zdaniť všetko obyvateľstvo, teda aj duchovenstvo a šľachtu. Začala sa šíriť vízia rovnosti ľudí a demokracie. Absolutizmus vo Francúzsku sa ocitol v kríze.

Vznik politických strán Vďaka ústave mohli vo Francúzsku vznikať politické strany. Členmi politických strán boli poslanci, ktorí tiež platili dane. Najsilnejšími politickými prúdmi bola pravica – obhajovali dosiahnuté zmeny a ľavica, ktorá žiadala ďalšie reformy. Pravica sa delila na: a)umiernených – girondisti b)radikálov – cordeliéri a jakobíni – stretávali sa v kostole sv. Jakuba Začali vznikať tzv. diskusné kluby. Medzi Parížanmi boli veľmi obľúbení cordeliéri, postupne sa populárnymi stali aj jakobíni.

Francúzsko republikou Ľudovít XVI. sa spolu s rodinou pokúsil o útek za hranice. Bol zadržaný a parlament mu zrušil všetky výsady a nakoniec aj právo vládnuť – zrušená monarchia a 21. septembra 1792 bola vyhlásená vo Francúzsku republika. Prevrat bol dielom nižších meštianskych vrstiev. Tieto vrstvy nenávideli privilegované stavy, no nemali dostatok poznatkov na vedenie krajiny. Často podliehali davovej psychóze. Symboly revolúcie: 22. septembra 1792 začal platiť nový kalendár – republikánsky. Tento kalendár prestal platiť po skončení revolúcie. Trikolóra – spojením červenej a modrej farby (farby erbu Paríža) a bielej farby (kráľovský erb) vznikol symbol ústupu kráľa pred revolučnými zmenami. Vznikla Marseillaisa, ktorá je dodnes štátnou hymnou.

Problémy republiky Európske monarchie neboli nadšené politickou situáciou vo Francúzsku. Francúzski monarchisti, ktorí ušli do zahraničia žiadali o pomoc cudzie kráľovské dvory. Nakoniec emigrantov začal podporovať aj habsburský cisár František II. , čím sa Francúzsko ocitlo v zlej situácii, ktorú sa parlament rozhodol riešiť preventívnym útokom. 29. apríla 1792 Francúzsko vyhlásilo vojnu Františkovi II. Začiatok bojov odhalil zlú situáciu francúzskej armády, ktorá bola takmer bez veliteľov. 20. 9. 1792 bitka při Valmy – víťazstvo nad pruským vojskom. V roku 1793 bolo Francúzsko napádané zo všetkých strán. V ohrození sa ocitol aj Paríž. Republika neviedla len obrané vojny, ale aj oslobodzovacie. Chceli priniesť všetkým národom slobodu. Od roku 1794 začala dobýjať krajiny okolo svojích hraníc – Belgicko, Porýnie, neskôr aj strednú a južnú Európu, kde rušili feudalizmus. Tieto krajiny začali nazývať sesterské republiky.

Nový parlament sa začal zaoberať otázkou, ako naložiť so zvrhnutým kráľom. Radikáli chceli kráľa súdiť, zatiaľ čo umiernení sa obávali reakcie zahraničia. Nakoniec Konvent rozhodol, že kráľa popravia. Ľudovít XVI. bol popravený v Paríži 21. 1. 1793. Ďalším problémom sa stala vnútropolitická situácia. Začali vypukať povstania, pretože neboli splnené sľuby, zvyšovali sa ceny. Krajina sa ocitla v chaose. Nemal kto obrábať pôdu, a preto bol nedostatok potravín. Protikresťanská revolúcia Už na začiatku revolúcie štát zhabal cirkevný majetok v prospech štátu. Zmenilo sa aj postavenie cirkvi v štáte. V decembri 1793 Konvent zrušil náboženskú slobodu a kresťanstvo zakázal. Začalo sa prenasledovanie kňazov. Toto rozdelilo francúzsky ľud. Problémy sa i naďalej prehlbovali, čo viedlo k vzniku vzbúr. Najväčšia vypukla v provincii Vendée. Tieto vzbury vyústili až do občianskej vojny.

Nový prevrat 2. Fáza revolúcie – 1792 – 1793 –– vláda girondistov (priemyselnej a obchodnej buržoázie) - Po poprave kráľa, jeho stúpenci – royalisti vyostrili triedny boj, začína sa občianska vojna. Ťažkosti spôsobili rozpory medzi revolucionármi. Zásadnými spormi boli: ako riadiť hospodárstvo a ako postupovať proti nepriateľom revolúcie. V apríli 1793 bol založený Výbor pre verejné blaho, ktorý mal v krajine udržať poriadok (výkonný orgán konventu) Na nátlak parížskych más 2. júna 1793 sa na čelo Konventu a Výboru pre verejné blaho dostala aliancia sansculotov a jakobínov. Moc prevzali jakobíni – Maximilián Robespierre a Georges Danton.

Jakobínska diktatúra – obdobie hrôzovlády 3. Fáza – 30. 5. 1793 – 27. 7. 1794 Jakobíni v danej situácii pokladali za nemožné vládnuť demokraticky. Riešenie videli v posilnení ústrednej moci. Problémy jakobínov Ľudia žiadali rýchle vyriešenie problémov – vysoké ceny, hlad a nezamestnanosť. Jakobíni obmedzili voľný obchod. Znižili cenu múky a niektorých ďalších potravín. Týmito opatreniami však nedokázali zlepšiť zásobovanie. Chceli si nakloniť vidiek rozpredávaním pôdy. Na začiatku vlády jakobíni prijali novú ústavu 24. júna 1793(druhá tzv. revolučná ústava, ktorá zabezpečovala základné občianske slobody a právo na prácu, doplnila republikánsku ústavu Táto ústava mala začať platiť až po skončení vojny.

Jakobíni, aby posilnili svoju moc, odstránili z politiky obe politické krídla revolúcie. Svojimi opatreniami zaviedli v krajine revolučný teror. Odstraňovali nielen skutočných, ale aj možných nepriateľov štátu. Uväznili alebo popravili mnoho ľudí – obdobie vlády gilotíny. Napomáhali im – a) Výbor pre verejnú bezpečnosť – potlačiť kontrarevolúciu - b) Revolučný tribunál – súdil obvinených v skrátenom pojednávaní

Posväcuje cieľ prostriedky? Jakobíni v snahe naplniť ciele revolúcie sa dopustili mnohých zločinov. Tých, čo pochybovali o správnosti revolúcie zaradili do okruhu nepriateľov. Často súdili obvinených bez obhajcov a rozhodovali sa len medzi nevinou a trestom smrti. Nakoniec odsúdili aj mnohých svojich spolubojovníkov. Inými slovami : revolúcia požierala svoje deti. V októbri 1793 bol zavedený revolučný (republikánsky kalendár) -Začiatok letopočtu – 22. 9. 1792 (republika) --27. 7. 1794 – 9. thermidora (roku 2) bol Robespierr a jeho 21 prívržencov priamo na zasadnutí zatknutí a 28. 7. 1794 na Slávnosti ľudu popravení stali sa obäťou vlastného teroru -Končí sa jakobínska diktatúra -Končí sa revolúcia vo Francúzsku

Termidorský prevrat Časť Parížanov povstala, aby zachránili Robespiera a jeho prívržencov, no bolo ich už málo, pretože sociálna a hospodárska politika robespierovcov znechutila mnoho ľudí. Konvent vytvoril novú vládu – direktórium. Prestalo prenasledovanie kňazov, bolo povolené slobodné podnikanie a voľný trh. Prívrženci nových metód – termidoriáni – začali presadzovať voľnejšiu, štátom menej regulovanú hospodársku a sociálnu politiku. Proti tejto politike vystúpili jakobíni, ktorí neverili v súkromné vlastníctvo. Znovu sa nastoľovala otázka : stačí iba rovnosť práv pred zákonom, aby sa zabezpečil rovnako dôstojný život pre všetkých?

Nová ústava z 22. augusta 1975 okrem ľudských a občianskych práv obsahovala aj povinnosti, čím bola sloboda presnejšie vymedzená. Vznikol nový volebný systém, ktorý bol dvojstupňový a voliť mohli len občania s určitou veľkosťou majetku. Parlament sa delil na dve komory – zákonodarná moc a)Rada starších - 250 členov b)Rada päťsto - výkonná moc päťčlenné direktórium

Napoleonov prevrat 1797 – sprisahanie rovných – 1 x na svete pokus o vytvorenie rovnostárskej spoločnosti, na čele Gracchus Babeuf –- odhalené, popravení. Poslanci nového parlamentu sa stali aj prívržencami monarchie, no postupne sa spamätávali aj jakobíni, ktorí chceli obnoviť predchádzajúce pomery. Terminádori sa obrátili na armádu, ktorá rozohnala monarchistických poslancov. Na príkaz predsedu konventu do Paríža povolaný najobľúbenejší generál Napoleon Bonaparte – vyhnal z parlamentu ľavicových poslancov. Obe komory ho dekrétom poverili vedením armády -----uskutočnil štátny prevrat 9. novembra 1799 Napoleon zvrhol vládu direktorov.

Záver revolúcie? Po zvrhnutí direktorov si Napoleon vynútil odhlasovanie nového štátneho systému – tzv. konzulát. Moc v krajine bola rozdelená medzi troch konzulov na desať rokov. Prvým konzulom sa stal Napoleon. Francúzska revolúcia sa zdanlivo skončila neúspechom – opäť bola nastolená vláda jedného muža – začiatok vojenskej diktatúry Časť historikov tvrdí, že revolúcia sa skončila Napoleonovým prevratom, časť jej definitývny záver datuje až odstránením Napoleona. Výsledok a význam revolúcie: odstránila feudalizmus, vzniká jednotný trh, rušia sa colné priehrady, ovplyvnila ďalšie revolúcie, národnooslobodzovacie hnutia, Deklarácia – tvorila základ budúcich ústav

Použitá literatúra: -Dejepis – Svetové dejiny pre 2. ročník gymnázií -Atlas svetových dejín -internet