EXISTENCIALIZMUS EXISTENCIALIZMUS z lat existentia bytie jestvovanie vznikol

EXISTENCIALIZMUS

EXISTENCIALIZMUS • z lat. existentia – bytie, jestvovanie • vznikol v Nemecku a už v 40. rokoch 20. storočia patril k najvplyvnejším filozofickým prúdom • myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov • rozšírili ho predovšetkým francúzski filozofi a spisovatelia, ktorí zachytávajú krízu meštianskej spoločnosti a jej dopad na človeka

Človek a spoločnosť • každý žije svoj život sám, stavia medzi seba a spoločnosť „múr“ • spoločnosť je pre jednotlivca nepriateľská, vnucuje mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky, zbavuje ho osobitosti, stojí proti nemu v opozícii • jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje • slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii

Osobná sloboda jednotlivca • existencialisti sa vyjadrujú k základným otázkam ľudského bytia, zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca • človek je odsúdený na slobodu, tzn. musí zaujať stanovisko, lebo aj pasívny postoj je voľba. Rozhoduje sa a nesie zodpovednosť za svoju voľbu. • práve v hraničných životných situáciách, kedy človek prežíva stav beznádeje, zúfalstva a hnusu, sa odhaľuje jeho podstata

JEAN-PAUL SARTRE (1905 – 1980) • narodil sa a žil v Paríži • po vysokoškolských štúdiách pracoval istý čas ako stredoškolský učiteľ filozofie a potom sa venoval filozofii, žurnalistike a beletrii • odmietol prevziať Nobelovu cenu za literatúru za rok 1964 • jeho dielo je ovplyvnené existencializmom

Charakter tvorby • dokázal prepojiť filozofiu a beletriu • hlásal, že literatúra má byť angažovaná a slobodná – má byť pre ľudstvo pozitívnym ideálom • Sartre rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič predstierať

MÚR – zbierka krátkych próz • autor beletristickou formou ilustruje základné myšlienky svojej filozofie – pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a slobody voľby • hrdinami príbehov sú výnimoční jedinci, ktorí sa uzatvárajú do svojho vnútra a chcú alebo musia žiť mimo konvenčných vzťahov

MÚR – zbierka krátkych próz • múr je symbolom oddelenosti ľudí, núti ich uzavrieť sa do seba • postavy sa dostávajú do hraničných situácií, pričom každá z nich reaguje inak, jedine človek dohnaný do takejto situácie prejaví svoj charakter

MÚR • Titulná poviedka je sondou do vnútra človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny života v cele s ďalšími odsúdencami. • Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny a hrdinu Pabla Ibbieta odsúdia, lebo ho podozrievajú, že skrýval u seba republikána Ramona Grisa. • V poviedke sa nedozvieme, kto je hrdina, prečo Ramona skrýval, ako ho zajali, lebo to podľa autora nie je dôležité. Dôležitý je pohľad človeka na vlastný život na prahu smrti. • Podstatným prvkom je naturalizmus – rozklad ľudskej duše sprevádza fyzický úpadok.

„Keby mi v stave, v akom som bol, prišli oznámiť, že sa môžem pokojne vrátiť domov, že mi darujú život, vôbec by to so mnou nepohlo: všetko jedno, či čakáš niekoľko hodín, alebo niekoľko rokov, keď si už stratil predstavu, že si večný. Nezáležalo mi vlastne už na ničom – bol som pokojný. Ale bol to desivý pokoj – lebo som mal ešte telo: moje telo, videl som jeho očami, počúval jeho ušami, no nebol som to už ja; potilo sa a chvelo celkom samo, a ja som sa už k nemu nepriznával. Musel som ho ohmatať a obzrieť si ho, aby som vedel, čo sa s ním stalo, akoby to bolo telo niekoho iného. “

MÚR Pabla začnú znova vypočúvať a sľúbia mu život, ak prezradí Ramonov úkryt. Skôr zo žartu ako v snahe oddialiť popravu povie, že sa skrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratrancov. Nemohol tušiť, že Ramon sa s bratrancom pohádal a naozaj sa skryl na cintoríne, kde ho aj našli. A tak sa z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou hrou náhody stáva zradca.

Znaky existencializmu v diele • hlavný hrdina sa ocitne v hraničnej situácii – Pablovi hrozí smrť • úvahy o zmysle života • pocit zhnusenia – Pablovi sa hnusia spoluväzni (strach, plač, pach moču) i on sám (pot) • možnosť voľby – môže sa zachrániť, ak zradí Ramona • absurdnosť – zo žartu označil za Ramonov úkryt cintorín (netušil, že tam bude) • zodpovednosť za svoje rozhodnutie – Pablo je zodpovedný za smrť Ramona napriek tomu, že ho nechcel udať

Ďakujem za pozornosť OBERT, V. a kol. : Literatúra 4 pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava : Vydavateľstvo LITERA , 1996, 255 s. ISBN 80 -85452 -45 -6