EURPSKY ROK ROZVOJA 2015 Tento rok je v

EURÓPSKY ROK ROZVOJA 2015

Tento rok je v Európskej únii venovaný téme rozvojovej pomoci. Jeho mottom je: , , Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť. “

EURÓPSKY ROK ROZVOJA - rok nás všetkých " Nie sme bohatí tým, čo sme nazhromaždili, ale tým, čo sme rozdali. . . "

Naším cieľom je poukázať na to, v že jednou z najkrajších odmien, ktoré život prináša je to, že ak pomáhame úprimne druhým, pomáhame aj sami sebe v že aj my Európania venujeme rozvojovej pomoci veľkú pozornosť v že výberom nášho povolania chceme v budúcnosti prispieť aj my k rozvoju nášho mesta či Európy

Slovensko ako súčasť Európskej únie tiež prispieva k rozvojovej pomoci.

Naša spolupráca sa zameriava napr. na pomoc ľuďom v Keni, Južnom Sudáne, Moldavsku a tiež v krajinách západného Balkánu.

Ø vo svete sú práve deti najviac ohrozené strachom svojich rodičov z neistoty, hladu, vyčerpania, chorôb. . . Ø to, čo práve prežívajú, sa do ich životov navždy zapisuje a formuje ich budúce postoje Ø je veľmi dôležité, ako sa najmä k deťom a k ich rodinám postavíme ako krajina i ako jednotlivci Ø vytvárať podmienky, aby sa akceptovali ich základné životné potreby a rešpektovala ľudská dôstojnosť je minimum, čo by sme mohli urobiť

Chceme vám predstaviť životný príbeh dieťaťa, ktoré prežilo nepredstaviteľný smútok, strach, bolesť, ale opäť získalo nádej, silu a lásku do života.

Joella pochádza z Južného Sudánu. Jedného dňa ich usadlosť prepadli radikálni islamisti. Povraždili vyše dvadsať ľudí. V tej chvíli uniesli množstvo detí, medzi nimi aj jej sestru Lianu. Joella mala to šťastie, že ostala nažive. Toto sa zopakovalo o pár rokov, keď už svet vnímala úplne inak. , , Mala som desať a opäť nás prepadli ozbrojení muži, kedy sa prelialo ešte viac krvi. Po noci strávenej v samote som sa vrátila a videla som krvavé kaluže, vystrelené náboje a zohavené telá príbuzných. Videla som len oplakávajúce ženy a medzi nimi bola aj moja mama. Ten pohľad sa vryl do mojej pamäte ako socha vytesaná z kameňa. “

, , Po ľútosti, hneve a beznádeje sme sa rozhodli opustiť Sudán. Vyhladovaných a dehydrovaných nás našli na severe Kene dobrovoľníci z neznámej krajiny. “ Previezli ich do Nairobi, kde sa ich ujali ľudia zo Slovak Aid-u. Vrátili im nádej, silu a lásku do života. , , Po roku som sa naučila čítať a písať. Neskôr som vyštudovala univerzitu, založila som si rodinu a dnes oslavujeme prvé narodeniny mojej dcérky, ktorá dostala meno po mojej jedinej sestre Liane. “

Našou túžbou je, aby žiadne dieťa nikde na svete nemuselo trpieť vojnou, hladom, aby všetky deti mali rodinu a mali nádej na lepší život. A v tom im chceme pomáhať aj my.

Láska a pomoc lieči ľudí, aj toho, kto ju dáva, aj toho, kto ju prijíma.

Môj otec bol kedysi dobrovoľným vojenským lekárom v Kosove. Uvedomil si, aké strašné je pozerať sa na plačúce, hladné, smutné deti, ich ustarostené matky a otcov. Bolo mu ich ľúto. No keď sa po roku vrátil, bol hrdý na to, že mohol pomôcť ľuďom v ťažkej situácii.

Keď nás ľudia potrebujú. . . Po tomto zážitku, sme sa začali zamýšľať aj my nad tým, aké to muselo byť ťažké, vidieť smutné a utrápené tváre nevinných ľudí a ako človeka hreje pocit vďaky, keď môže spraviť toľko dobrých skutkov pre ľudí, ktorí to veľmi potrebujú.

Naším povolaním, chceme pomáhať ľuďom aj my. Pretože toto je tá správna vec, pomôcť ľuďom v najhoršom a aspoň malej časti týchto ľudí vyčarovať úsmev na tvári a nádej na lepší život.

Modlitba za mier Milan Rúfus Napomeň našich otcov, Bože nad hviezdami. Nech trochu myslia, čo sa stane s nami, keď začnú vojnu a všetky svoje hnevy vylejú na seba. Tie hnevy ako plevy pokazia zem, i nebo bude choré. Napomeň našich otcov Ty, tam hore. Že sa to nesmie. Že ako Ty si svätý, aj zem je svätá. Veď - chodia po nej deti.

Ďakujeme za pozornosť! Prezentáciu pripravili: Veronika Babušíková Samuel Marko za spolupráce Mgr. Anny Morgošovej