Eurpska preromantick a ROMANTICK literatra koniec 18 a

Európska preromantická a ROMANTICKÁ literatúra (koniec 18. a prvá polovica 19. storočia)

1) Spoločenské pomery ¡ Veľká francúzska revolúcia (1789 - 1794) a buržoázne revolúcie (1848 1849) spôsobili definitívny rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu. ¡ Heslo Francúzskej revolúcie: „Sloboda –Rovnosť – Bratstvo, “ dávalo človeku pocit slobody, ale v realite tieto myšlienky nenachádzajú svoje plné uplatnenie.

2) Znaky dôraz na cit ¡ nový filozofický smer idealizmus – myšlienku, vedomie a ducha považuje za prvoradé (nemecký filozof Hegel) Hegel ¡ nový filozofický smer iracionalizmus (neracionálne, nerozumné) – uprednostňovali vieru a inštinkt (nemecký filozof Herder) Herder ¡ nový filozofický a literárny smer sentimentalizmus – opiera sa o city, citové zážitky ¡ pesimizmus ¡ synkretizmus – splývanie žánrov i druhov ¡ téma – návrat do minulosti ¡

¡ hrdina – – silný osamelý jednotlivec = individualista – chce spasiť celé ľudstvo = mesianizmus – chce pomáhať celému ľudstvu = titanizmus – má určité ideály, ideály ale nemôže ich realizovať, dostáva sa do konfliktu: konfliktu a) vnútorného – rozporné hrdinovo vnútro b) vonkajšieho – hrdina a spoločnosť – revolucionár, revolucionár ktorý bojuje sám ¡ ¡ autoštylizácia – stotožnenie autora a hrdinu „harmónia kontrastov“, napr. ohyzdnosť a krása využíva sa ľudová slovesnosť používa sa ľudový hovorový jazyk

3) Predstavitelia Francúzska literatúra: Victor Hugo ¡ Nemecká literatúra: Johann Wolfgang von Goethe, Heinrich Heine Johann Christoph Friedrich von Schiller ¡ Anglická literatúra: lord George Noël Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley ¡ Ruská literatúra: Alexander Sergejevič Puškin ¡ Poľská literatúra: Adam Mickiewicz ¡ Maďarská literatúra: Sándor Petőfi ¡ Česká literatúra: Karel Hynek Mácha, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Karel Jaromír Erben ¡

Francúzska literatúra Victor Hugo (1802 – 1885) začal písať veľmi mladý ¡ od začiatku bol oceňovaný literárnymi cenami ¡ bol stúpencom monarchie ¡ stal sa členom Francúzskej akadémie ¡ získal šľachtický titul pair ¡ po revolúcii sa stal republikánom ¡ tvorba: písal poéziu, prózu i drámu poézia: Legenda vekov – cyklus epických b. dráma: Cromwell – Predhovor drámy sa stal manifestom romantizmu ¡

próza historický román Chrám Matky Božej v Paríži L druh – epika L typ – próza ¡ L žáner (útvar) – historický román ¡ Téma: romantický príbeh krásnej Cigánky Esmeraldy a škaredého Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia ¡ Idea (Hlavná myšlienka) – ohyzdný zovňajšok neznamená ohyzdnú dušu a naopak. . . ¡ Čas (Obdobie) – 15. storočie = stredovek ¡

¡ Dej: Základom sú zložité životné osudy mladej Cigánky Esmeraldy. Paríž 6. 12. 1482 – Sviatok bláznov. V uliciach sa zhromažďuje dav (remeselníci, študenti, pisári, žobráci). Nikto nemá záujem o divadelné predstavenie hry Pierra Gringoira, ale publikum očakáva veľkú udalosť – voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Víťazom sa stáva Quasimodo. Oblečú mu posmešný talár, papierovú korunu mu dajú na hlavu. Quasimodo s pohŕdaním pozerá na zdravých a krásnych ľudí. Krásna Cigánka Esmeralda s cvičenou kozičkou budí pozornosť publika. Vyslúži si zlostné výkriky kňaza Frolla. Sprievod kráľa bláznov sa blíži k Námestiu de Grève.

Frollo sa priblíži ku Quasimodovi a ten krotký – ako malé dieťa – nasleduje svojho pána. Gringoire sa potuluje Parížom, nemá nocľah, je hladný. Stane sa svedkom pokusu o únos krásnej Cigánky. Jedného únoscu chytia a poviažu – je to Quasimodo. V druhom spoznal svojho učiteľa Frolla, ale nezdalo sa mu to pravdepodobné. Esmeraldu zachráni krásny kapitán. Gringoire zablúdi do končín, kde je nebezpečné zostať – do Dvora divov, parížskeho podsvetia, kde mrzáci na noc vyzdraveli a zdraví mohli prísť o život. Hrozí mu smrť. Podľa zákonov podsvetia si môže obyvateľka Dvora divov vybrať odsúdenca za muža a zachrániť mu život. Vyberie si ho Esmeralda. Veľmi sa sklame, keď zistí, že z manželstva nič nebude.

Quasimoda za únos zatkli, mučia ho, bičujú. Trápi sa smädom na pranieri a nikto sa nad ním nezmiluje okrem Esmeraldy. Kňaz Claude Frollo je zmietaný žiarlivosťou na kapitána Phoeba, ktorý má schôdzku s Esmeraldou v komôrke jednej kupliarky. Vystatuje sa tým pred Frollom, ktorý je šialený od bolesti. Dohodnú sa, že sa môže prísť presvedčiť, či dievčina príde. Krásna, nevinná a úprimná Esmeralda príde do hnusnej kutice, kde ju čakajú dvaja muži – jeden horší ako druhý. Kňaz Frollo v záchvate šialenej žiarlivosti bodne kapitána Phoeba. Esmeralda zamdlie. Kapitán nie je mŕtvy, ale to krásna Cigánka v tej chvíli nevie. Je obžalovaná z

z vraždy a čarodejníctva a spod šibenice ju zachráni Quasimodo. Nežne sa o ňu stará a chráni ju aj pred svojím opatrovateľom Frollom. Gringoire súhlasí s návrhom Frolla, že pomôže vyviesť Esmeraldu z chrámu. Zburcuje Dvor divov, vyvrheli sa tešia na bohatý lup. Esmeralda odchádza s Gringoirom a zamaskovaným mužom, v ktorom veľmi neskoro spozná kňaza. Odmieta ho, a preto ju strčí do cely k zúrivej kajúcnici, Chudôbke (Gudule), (Gudule) ktorá v nej spoznáva vlastnú dcéru (kedysi ju uniesli Cigáni). Chráni Esmeraldu pred vojakmi. Esmeraldu napokon obesia. Frollo sa díva z veže na popravu spolu s Quasimodom. Kňaz sa diabolsky rozosmeje. Quasimodo nepočul ten smiech, ale ho videl.

Zhodil teda zlého kňaza z veže. O dva roky po tejto udalosti našli v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objímala kostra muža s pokrivenou chrbticou. Žena zomrela obesením, ale muž prišiel umrieť dobrovoľne. . . ¡ Postavy: Esmeralda – krásna, dobrosrdečná Cigánka Svojou krásou je protipólom Quasimoda. Vnútorne je to nekontrastná postava, je hlboko mravná a čistá. Quasimodo – zvonár v chráme, je to najviac kontrastná postava – ohyzdný zovňajšok a dobrá duša, vytvára protiklad krásnej Esmeraldy => harmónia kontrastov = znak romantizmu!

Claude Frollo – najrozpornejšia postava. I v rámci svetovej literatúry je nezvyčajná v tom, že nositeľom zlých vlastností je kňaz. Autor ho ešte romanticky vyhrocuje tým, že ochutnáva zakázané ovocie alchýmie i astrológie. Je posadnutý Esmeraldou, vášeň, ktorú pociťuje, nepochádza od Boha, je ničivá, chorobná. => obrovský rozpor = znak romantizmu! Phoebe/ Phoebus – kapitán, veliteľ kráľovskej stráže, krásny, ale ničomný muž => vnútorne kontrastná postava – znak romantizmu! Pierre Gringoire – básnik a spisovateľ bez úspechu, bez peňazí a domova, dobrodruh. Nie je typickou romantickou postavou. Zvláštnosťou je, že nás neustále sprevádza spolu s rozprávačom od začiatku románu až do konca.

Na motívy fascinujúceho románu Victora Huga vznikli mnohé filmové, animované, baletné i muzikálové adaptácie.

Nemecká literatúra Útlak, nesloboda a nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie Sturm und Drang (Búrka a vzdor). Johann Wolfgang von Goethe (1749 – 1832) pochádzal z bohatej meštianskej rodiny ¡ študoval právo ¡ bol povýšený do šľachtického stavu ¡ stal sa ministrom vojvodstva ¡ básnik, prozaik, štátnik, filozof a prírodovedec ¡ tvorba: písal poéziu, prózu i drámu poézia: Prometeus – óda, oslávil človeka – tvorcu, veriaceho vo svoje vlastné sily ¡

¡ ¡ ¡ próza: Utrpenie mladého Werthera L druh – epika L typ – próza L žáner (útvar) – román v listoch s autobiografickými prvkami Téma: Sentimentálny príbeh o nenaplnenej láske Idea (Hlavná myšlienka) – Nemožnosť dosiahnuť vlastné individuálne šťastie v spoločnosti, ktorá sa riadi konvenciami a vymedzuje spoločenské hranice medzi ľuďmi Prostredie – vidiek, okolie Wahleimu Dejová línia – slabá, prerušovaná obrázkami z vidieka, s mnohými epizódnymi postavami. Príbeh lásky paholka k svojej gazdinej je zo všetkých odbočení najucelenejším príbehom.

¡ Dej: Mladý vzdelaný Werther opustí domov, dobrého priateľa a prichádza na vidiek, aby zabudol na stratu priateľky. Cíti sa dobre uprostred prírody, dokonca ani nemaľuje, nečíta, len chodí po krásnej prírode a nasáva upokojujúcu atmosféru kraja. Ľudia ho prijímajú najprv rezervovane, ale keď vidia, že jeho úsmev nie je len nacvičený pre pospolitý ľud, a že ich život ho zaujíma, radi sa s ním rozprávajú. Obzvlášť mu učaruje kraj okolo Wahleimu, kde sa zoznámil s Lottou. Sesternica Charlota ho s ňou zoznámila. Upozornila Werthera, že je slečna je zasnúbená. Na plese však má oči už len pre ňu. Lotta je duchaplná, sčítaná, formuluje názor tak, ako by to povedal on. Tancujú pre mnohých neznámy tanec – valčík.

Werther odmieta myslieť na to, že Lotta má ženícha. Verí láske. Albert, budúci ženích Lotty, prichádza a zostane v kraji. Werther sa s ním stretáva, považuje ho za najlepšieho človeka na svete. Začína si ho vážiť a čoraz viac žiarli. Ešte pred nedávnom životom hýriaca príroda harmonizovala s jeho pokojom naplnenou dušou a odrazu je všetko naopak. Má pocit, že stráca rozum. Musí odísť, aby to uniesol. Stane sa tajomníkom u vyslanca. Musí každý deň chodiť medzi ľudí, čo ho odpútava od vlastného vnútra. Po čase pôjde tam, kam ho srdce ťahá – čo najbližšie k Lotte. Cíti, že Albertovi chýba citovosť, ktorú on i Lotta má, a myslí si, že by s ním bola šťastnejšia. Lotta svojím bezprostredným správaním dráždi jeho nervy. Priateľ mu radí, aby hľadal pomoc v náboženstve.

Albert žiada Lottu, aby usmernila Wertherovo správanie k nej, a aby obmedzil časté návštevy. Lotta Werthera pozve až o 4 dni na Vianoce a on si uvedomí, že je koniec. Albert odíde z domu a Werther prichádza. Uvedomuje si, že je s Lottou naposledy. Obaja sa rozcítia nad knihou. Napokon nešťastný Werther postupuje podľa svojho plánu. Po sluhovi posiela lístok pre Alberta. Werther sa lúči. Sused zazrel záblesk a začul výstrel. No keďže všade ostalo ticho, viac si to nevšímal. Werther zomrel pre lásku k Lotte, a tá tak žialila nad jeho smrťou, až vážne ochorela. No uzdravila sa. Postava Werthera je výrazne romantická, cení si na sebe len cit, nie rozum a trápi sa kvôli neopätovanej láske, až spácha samovraždu.

veršovaná dráma Faust vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť, uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Napokon starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu si zaslúži len ten, kto o ňu bojuje Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci. Postava Fausta = symbol ľudskej aktivity, tvorivej práce Postava Mefistofela = sebectvo, túžba po moci

Friedrich Schiller (1759 – 1805) ¡ ¡ ¡ chcel sa stať kňazom, ale otec ho prinútil ísť na vojenskú akadémiu na škole začal literárne tvoriť po ukončení akadémie sa stal vojenským lekárom s Goetheho pomocou sa stal profesorom dejín v Jene venoval sa histórii a literatúre tvorba: písal poéziu = básnik i drámu = dramatik dráma: Zbojníci – tragédia, v ktorej hrdina, Karol Moor, zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti. Je to romantický hrdina, typ rebela, rebela ktorý nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a spoločenskými podmienkami.

tragédia Úklady a láska – dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta. Hoci sa syn proti otcovi vzbúri, uverí intrigám o nevere svojej milej. Zoči-voči smrti mu dievčina povie, že ho oklamali. Obaja umierajú, intrigáni sú však usvedčení. Dielo vyjadruje odpor proti despotizmu šľachty a feudálnemu zriadeniu. poézia Pieseň na radosť – óda, ktorej text zhudobnil Ludwig van Beethoven vo svojej 9. symfónii = Óda na radosť.

Heinrich Heine (1797 – 1856) ¡ ¡ ¡ najrevolučnejší nemecký básnik, prozaik tvorba: písal poéziu s prvkami ľudovej slovesnosti a baladickými pochmúrnymi črtami a prózu poézia: Kniha piesní – básne mladosti – Citové a elegické motívy sa prepletajú s motívmi ironickými. satirická skladba: Nemecko, Zimná rozprávka – Báseň je koncipovaná ako lyrický cestopis a je písaná hovorovým štýlom. – Pranieruje sociálnu priepasť medzi triedami.

Anglická literatúra lord George Gordon Byron (1788 – 1824) ¡ ¡ pochádzal z aristokratickej rodiny prežil búrlivý život znechutený prázdnym životom Londýna odišiel z Anglicka a cestoval po Európe tvorba: písal revolučnú, lyricko-epickú poéziu Childe Haroldova púť – lyricko-epická skladba – Hrdina – básnik je rozčarovaný veľkosvestskou spoločnosťou, cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti tyranii a neslobode porobených národov. Chillonský väzeň – báseň s ideou slobody

Percy Bysshe Shelley (1792 – 1822) Pre pokrokové názory ho vylúčili z VŠ, ¡ odišiel do Írska, aby pomohol utláčanému národu. ¡ Veril, že láska môže človeka obrodiť. ¡ tvorba: písal lyrické básne, v ktorých sú úvahy o svete, o človeku i o opisoch prírody, drámy Odpútaný Prometeus – veršovaná dráma Vychádza z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus. Hra je proroctvom o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva. Postoj hrdého vzdoru proti osudu a moci je typickým znakom romantizmu. ¡

Ruská literatúra Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837) pochádzal zo šľachtickej rodiny ¡ od mlada sympatizoval s odporcami cárizmu ¡ za politické verše ho poslali do vyhnanstva na juh tvorba: písal poéziu a prózu ¡ jeho tvorba je zacielená na boj proti útlaku a bezpráviu ¡ podporoval dekabristov – revolucionárov, ktorí povstali v decembri ¡

Eugen Onegin – veršovaný román, román zobrazuje typ „zbytočného človeka“ (Eugen Onegin – znudený šľachtic), šľachtic) neschopného urobiť šťastným ani seba samého. Tatiana – hlavná ženská postava je jednou z najkrajších ženských postáv v svetovej literatúre => kontrastná k Oneginovi znak romantizmu Onegin odmietne lásku Tatiany, neskôr ju stretne ako manželku kniežaťa, vyzná jej lásku, ale Tatiana ho už ako vydatá žena hrdo odmieta, hoci ho stále ľúbi. ¡ Kapitánova dcéra – povesť (prozaické dielo) – Je to ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti. ¡

Poľská literatúra Adam Mickiewicz (1798 -1855) na univerzite sa stal členom tajného študentského spolku, ktorého cieľom je vlastenecká výchova, družnosť a vzdelávanie ¡ tvorba: poézia, próza ¡ idey vyjadril v básni Óda na mladosť ¡ v Paríži napísal národný epos Pán Tadeáš – Dej tvorí spor dvoch šľachtických rodín a starý zámok. – Roztržku ukončí láska mladých Tadeáša a Zošky. – Zobrazuje boj proti cárskemu vojsku. ¡

Maďarská literatúra Sándor Petőfi (1823 – 1849) pochádzal z chudobnej rodiny a jeho matka bola Slovenka z Turca ¡ putoval po krajine, spoznával život ľudu ¡ inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou ¡ prežil krátky búrlivý život ¡ po vypuknutí revolúcie roku 1848 bol vodcom revolučnej mládeže ¡

tvorba: písal poéziu = básnik revolúcie ¡ najznámejšia je veršovaná rozprávka s ¡ s názvom Víťaz Janko, Janko v ktorej hrdina bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok a napokon sa stretol so svojou milou. Mŕtvu milú, utýranú macochou, prinavráti k životu. ¡ písal revolučné básne – Obeste kráľov! Vyjadruje nenávisť k tyranii a predvída premeny spoločnosti.

Česká literatúra Božena Němcová (1820 – 1862) narodila sa vo Viedni ¡ vychovávala ju babička – prostá vidiecka žena ¡ na Slovensku zbierala ľudové rozprávky ¡ stretávala sa so štúrovcami (Chalupka, Botto) ¡ tvorba: ťažisko je v próze ¡ prozaické dielo Babička s podtitulom Obrazy venkovského života ¡ Zobrazuje osudy ľudí, príbehy, udalosti spojené s postavou babičky a blízky vzťah k ľudu i súcit s jeho utrpením. Vyjadruje vieru v človeka a v jeho budúcnosť. ¡

Josef Kajetán Tyl (1808 – 1856) narodil sa v Kutnej Hore ¡ tvorba: písal poviedky a divadelné hry ¡ Orientoval svoju tvorbu na problémy súčasnosti a písal pre široké vrstvy českého národa. ¡ divadelná hra Fidlovačka – odznela v ňom prvýkrát pieseň Kde domov můj ¡ hra Strakonický dudák je založená na rozprávkovom základe, v ktorej odsudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty. ¡

Karel Joromír Erben (1811 – 1870) narodil sa v Miletíne v rodine s remeselníckou tradíciou ¡ tvorba: písal poéziu = básnik zmierenia ¡ Jediná básnická zbierka Kytice obsahuje balady Polednice, Svatební košile, Vodník ¡ Zobrazuje zložitosti života, ľudskej duše, ľudského osudu. ¡ Balady vynikajú dramatickosťou a krásnym jazykom. ¡ Vyzdvihuje v nich predstavy o absolútnej slobode človeka. ¡

Karel Hynek Mácha (1810 - 1836) narodil sa v Prahe ¡ študoval právo ¡ už počas štúdií čítal diela európskych romantikov ¡ tvorba: písal lyrické i lyricko-epické básne, prózu i drámu ¡ Křivoklad – historická próza, do ktorej vkladal pocity osamelosti a zbytočnosti ¡ Cikáni – román, zobrazuje vydedencov spoločnosti ¡

Máj L žáner (útvar) – lyricko-epická poviedka ¡ L typ – poézia ¡ Téma: romantický príbeh o nešťastnej láske ¡ Idea (Hlavná myšlienka): oslava krásy českej prírody a rodnej zeme a v závere skladby Máchovo jazero blízko Českej Lípy ¡ Prostredie – hrady Hous, Bezděd, Perštejn ¡ Dejová línia – slabá s jednou epizódou ¡ Kompozícia: úvodná báseň Čechové jsou národ dobrý! (oslava českého národa, vyzdvihuje udatnosť, vernosť kráľovi a vlasti, starostlivosť o materinský jazyk) ¡

štyri spevy ¡ dve intermezzá (prvé alegorické a druhé žalospevné) ¡ Autor kompozične využíva opakovanie niektorých častí strof, napr. atmosféra májového večera je v I. a IV. speve, čím sa príbeh kompozične uzatvára. ¡ Dej: Kľúčové časti dejovej línie sa odohrávajú „mimo scénu“, dozvieme sa o nich len od hlavných postáv alebo posla. ¡ I. spev – Takmer idylický obraz májovej prírody, magická atmosféra mesiaca lásky. Na brehu pri jazere sedí Jarmila. Na hladine sa objavia obrysy člna. Neprichádza Vilém, ale posol, ktorý jej oznámi, že Vilém je vo väzení. Jarmila neznesie výčitky svedomia a žiaľ, tak skáče do jazera. ¡

II. spev – Vilém vo väzení smúti, nahnutý nad kamenným stolom. Zajtra po jeho smrti svet pôjde ďalej, jeho dedina bude žiť svojím životom aj bez neho. ¡ Spánok je milostivý – vo sne prežíva opäť dni mladosti. Dozvieme sa v krátkosti príbeh odstrčeného dieťaťa, vodcu lupičov i otcovraha. ¡ Monotónny zvuk kvapkajúcej vody zo stien mu odmeriava čas – posledné hodiny života. Strážnik nazrie na nešťastníka a ten smutný obraz viac nezabudne ¡ I. Intermezzo – Odohráva sa na pahorku pri kolese, na ktorom majú Viléma lámať. Zbor duchov, mesiac, hmla, krtko, noc, sa chystajú prijať medzi seba odsúdenca a každý ponúka, čo zaobstará na pohreb. ¡

III. spev – Je ráno, romantický kontrast rána v prírode a dňa smrti Viléma. Príroda hýri životom, všetko sa hýbe, šumí, len aby kontrast s predsmrtným tichom, bol výraznejší. Cez zaslzené oči poslednýkrát vidí svoju dolinu. Jeho posledné myšlienky patria vlasti. ¡ Kat ukončí jeho život, hlava padne prvá a potom hnát za hnátom láme koleso, až vpletie do seba celé telo. ¡ II. Intermezzo – Lúpežnícka družina sedí nepohnute so zrakom upretým k zemi, do diaľav plynie ich šepot. ¡ IV. spev – Vilém zomrel, do skladby vstupuje lyrický hrdina – básnik. Prichádza do Vilémovho kraja na siedmy rok po poprave. Príbeh Viléma mu rozpráva hostinský. ¡

Ak ste sa úspešne doklikali až sem, tak Vám ĎAKUJEM za Vašu POZORNOSŤ i VYTRVALOSŤ Mgr. Silvia Hajdúová