Etick vchova a uebnice Dvadsa rokov etickej vchovy
Etická výchova a učebnice Dvadsať rokov etickej výchovy v školskej edukácii SR Skúsenosti a perspektívy Mgr. Ivan Podmanický, Ph. D. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity Trnava Slovenská republika 12. 11. 2014
„Bez vyššej idey neobstojí vo svete ani človek, ani národ. “ F. M. Dostojevskij
Kultúra dočasnosti: n Strata zmyslu pre veci hodnotné a trvalé n Vernosť a stálosť sa ukazujú ako nepotrebné archaizmy n Veľa dočasných vecí – dočasný výrobok, dočasné umenie, dočasná dohoda, dočasná vernosť, dočasné vzťahy, dočasné manželstvá. . . n Čo najrýchlejšie byť dospelý a užívať slasti života, čo najrýchlejšie sa „napchať“ vedomosťami. . .
n Bez vyššej idey hrozí citová prázdnota, osamelosť, pocit bezzmyselnosti života i strata budúcnosti. n „. . . Nemáme už takmer nič, čím by sme mohli vyplniť hlboké prázdno, ktoré v nás ostalo po strate čohosi. . . “ (M. Rúfus)
„. . . technika prekonala všetky vzdialenosti, avšak nevytvorila žiadnu blízkosť. “ (M. Heideger)
n Vzťah je vzájomnosť umožňujúca voliť a byť volený. Je základným predpokladom pre zmysluplnú realizáciu ľudskej existencie v každom historickom období. n Vzťahy sa však nedajú žiť narýchlo, potrebujú tiež hlbší základ. „Zmysel a hodnota lásky ako citu spočíva v tom, že nás núti skutočne celou našou bytosťou priznať druhému absolútny ústredný význam. . . “ (Solovjov)
n Negatívnym rysom dnešnej školy je nedostatočné poznávanie ľudstva prostredníctvom hodnôt, čo sa premieta aj do tendencie neutralizmu vo výchove, ktorý je neprirodzený a anuluje každú hodnotu. n Pozitívnym výstupom etickej výchovy je, že žiaci prestávajú vidieť výchovné spoločenstvo (a spoločenstvo vôbec) ako organizačnú nevyhnutnosť, ktorú musia útrpne znášať, lebo im to niekto naordinoval, ale ako miesto, kde sa môžu cítiť byť prijímaní a objavovaní vo svojej jedinečnosti.
1. Terminologické výhrady k prosociálnosti 2. „Neaktuálnosť“ vízie výchovy k prosociálnosti 3. Organizačno-metodologické problémy pri výučbe etickej výchovy
Prosociálnosť 1. Terminologické výhrady k prosociálnosti n Prosociálnosť je nosným predmetom filozofickej diskusie už od čias prvého antropologického obratu gréckej antiky a zostala ním až doposiaľ, hoci sa nepokrývala výrazom „prosociálnosť“ a odvodenými tvarmi. n Prosociálnosť ako určitá charakteristika ľudského správania sa nevymyká záujmu filozofie, presnejšie etiky, či ešte presnejšie sociálnej etiky a pedagogickej etiky.
Prosociálnosť 1. Terminologické výhrady k prosociálnosti n Samotný pojem prosociálnosť má vo svojom kmeni slova zahrnutú orientáciu na človeka. n „Pro“ znamená pred (niečím), miesto vpredu alebo pred niekým v zmysle v prospech druhého. ochrany či dobrého n Druhá časť slova „socius“, „socia“ má niekoľko významových ekvivalentov – druh, družka, spoločník, spoločníčka, spoluúčastník, spojenec teda ten/tá, ktorý/á je s niekým spolčený/á.
Prosociálne správanie 1. Terminologické výhrady k prosociálnosti n Prosociálne správanie zahŕňa ľudskosť, obojstranne prospešnú spoluprácu, pomoc, darovanie, nezištnosť, ale i schopnosť obety. n Takto chápané prosociálne správanie má úzky súvis s etikou. n Jadrom etiky je i etika medziľudských vzťahov, ktorej hodnotový rozmer spočíva vo vzájomnom porozumení, spolužití a tým špecifickom postavení v sociálnom, interpersonálnom i vzťahovom rozmere človeka k človeku.
Etika & ETV 1. Terminologické výhrady k prosociálnosti n Vzťah etiky a ETV je na komplementárnej báze, ináč povedané ETV sprostredkováva eticky relevantné skúsenosti, ktoré môže etika reflektovať. n ETV využíva skutočnosť, že etické postoje sú formované zážitkami, konkrétnou skúsenosťou. n Procesuálna stránka je postavená na facilitácii reflexie a autonómneho procesu obhajovania hodnôt a im zodpovedajúcich postojov či modelov správania. n Etika potrebuje ETV a naopak.
2. „Neaktuálnosť“ vízie výchovy k prosociálnosti n Prosociálne správanie je prirodzená súčasť ľudskej podstaty. n Ani biologické ani neuropsychické vybavenie nepredurčujú človeka k násiliu či agresivite. n Altruizmus a jeho sociálny vývin má skôr kultúrny než génový charakter. Je ovplyvnený interakciou medzi genetickým vybavením človeka a výchovným prostredím.
2. „Neaktuálnosť“ vízie výchovy k prosociálnosti n Dieťa nie je bytosť, ktorou vládnu len egoistické motívy. n V prípade detí rozoznávame v ich správaní dve motivačné tendencie.
3. Organizačno-metodologické problémy pri výučbe etickej výchovy n Nepochopenie predmetu ETV zo strany vedenia škôl i samotných učiteľov. n Na niektorých základných školách sa učí v podstate pôvodný model R. Rocheho. n Nepochopenie špecifík výučby etickej výchovy. n Nekvalifikovaní učitelia. n Povinná alternatívnosť predmetov výchova verzus etická výchova. náboženská
3. Organizačno-metodologické problémy pri výučbe etickej výchovy n Neprimeraný počet žiakov v triedach. n Tvorba nehomogénnych skupín. n Nevhodné priestorové podmienky učební. n Zaraďovanie ETV do neskorých popoludňajších hodín. n Nedostatok inovatívnych metodických materiálov. n Rôznorodosť a nedostatočnosť prípravy učiteľov ETV. najmä praktickej
Pozitíva v kontexte praxe etickej výchovy n Uvedomenie si zmysluplnosti ETV. n Zažitie „úspechu“. . . n Prehĺbenie vzťahov. . . n Záujem o vlastný osobnostný rast. n Spokojnosť s vlastnou činnosťou. . . n Uvedomovanie si seba ako hodnoty. n Aplikácia spôsobilostí v praxi. . .
Pozitíva v kontexte praxe etickej výchovy n Zvýšená citlivosť na problémy vo svojom okolí. n Pozitívne skúsenosti učiteľov našli využitie i v širšom meradle, presahujúcom rámec ich výučby v triede. n Pozitívna zmena klímy školy.
n Model ETV, tak ako je postavený, prináša pri správnej realizácii mnoho pozitívneho. n Preto je najskôr vhodné zamerať sa na kvalitu a zefektívnenie jeho výučby. n Meniť ktorúkoľvek zložku projektu, t. j. víziu, výchovný program, výchovný štýl alebo metódy oslabuje ETV, lebo ona sa optimálne realizuje práve v súčinnosti týchto zložiek. n Čo ostáva otvorené, je nadstavbová časť výchovného programu – aplikačné témy.
Kľúčové otázky týkajúce sa učiteľa n Kto vyučuje ETV a ako je osobnostne a odborne na to pripravený? n Môže ktokoľvek učiť ETV? n Aký má záujem o žiakov? n Aký má záujem o svoje povolanie?
„O deti sa staráme menej ako o dobytok. Osly a kone opatrujeme lepšie ako deti. Kto má mulicu, stará sa, ako pre ňu zaopatriť najlepšieho paholka: nie prudkého ani zlodeja a opilca, ale skúseného. No keď treba nájsť vychovávateľa pre dieťa, vezmeme bez výberu, koho náhodne stretneme, hoci niet väčšieho umenia ako toto. “ (Sv. Ján Zlatoústy)
www. truni. sk Ďakujem za pozornosť. ivan. podmanicky@truni. sk
Prosociálnosť v praxi?
- Slides: 26