ENSK ROD PODSTATNCH MIEN SKLOOVANIA PODSTATNCH MIEN ENSKHO

ŽENSKÝ ROD PODSTATNÝCH MIEN

SKLOŇOVANIA PODSTATNÝCH MIEN ŽENSKÉHO RODU ŽENA ULICA DLAŇ KOSŤ

NA PODSTATNÉ MENÁ ŽENSKÉHO RODU UKAZUJEME. . . ? tá kapusta búdka ceruzka dlaň lienka fľaša

PODSTATNÉ MENÁ ŽENSKÉHO RODU SA KONČIA NA: dúha samohlásku -a dúha cesta váza višňa Lucia Eva krajina cesta pieseň váza púšť myseľ višňa Lucia zem obuv Eva loď vlasť krajina spoluhlásku pieseň púšť myseľ zem obuv loď vlasť

PODSTATNÉ MENÁ ŽENSKÉHO RODU ZAKONČENÉ NA SAMOHLÁSKU -A ktoré majú pred – a tvrdú alebo obojakú spoluhlásku - alebo samohlásku e krajina láska Izbietka Lea sa skloňujú podľa vzoru žena Lea krajina história tekvica láska korčuľa palica cibuľa izbietka ktoré majú pred – a mäkkú spoluhlásku - alebo samohlásku i história tekvica korčuľa palica Cibuľa sa skloňujú podľa vzoru ulica

PODSTATNÉ MENÁ ŽENSKÉHO RODU ZAKONČENÉ NA SPOLUHLÁSKU ktoré majú v N pl. –i husi myši noci pomoci sa skloňujú podľa vzoru kosť hus reťaz myš noc pomoc niť báseň súťaž ktoré majú v N pl. -e reťaze nite básne súťaže sa skloňujú podľa vzoru dlaň

VZOR ŽENA číslo N Kto? čo? G Koho? Čoho? Sg. (singulár) jednotné číslo žena ženy Pl. (plurál) množné číslo ženy žien ie D Komu? Čomu? žene ženám A Koho? Čo? L O kom? O čom? I S kým? S čím? ženu (o) žene ženou ženy (o) ženách ženami napr. dcéra, letuška, skalka, ťava, srnka, ukážka, tekutina, šiška, povala, záclona, spoluhláska, abeceda, karta, hračka, lopta, blúzka, . . .

Genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru žena, tvorí sa s tzv. - nulovou pádovou príponou (t. j. bez prípony) a s predĺžením poslednej slabiky slova (ak nie je dlhá) po vynechaní nominatívnej prípony -a (prípony, ktorá je v nominatíve, 1. páde, jednotného čísla). 1. V poslednej slabike základu slova sa krátka samohláska predlžuje na dvojhlásku alebo na dlhú samohlásku, napr. žaba – žiab, žena – žien, sekera – sekier, hora – hôr, para – pár, slina – slín, mucha – múch, ryba – rýb. - Rovnako sa predlžujú aj slabikotvorné r a l na ŕ a ĺ, napr. srna – sŕn, vlna – vĺn. - Po predchádzajúcej dlhej samohláske alebo po dvojhláske sa krátka samohláska nepredlžuje, napr. násada – násad, príhoda – príhod, zátoka – zátok, záľuba – záľub, priehrada – priehrad, . . . 2. Pri slovách zakončených alebo utvorených príponami -ba, -ka genitív množného čísla sa tvorí s vkladnou dvojhláskou -ie, napr. plavba – plavieb, skladba – skladieb, stavba – stavieb, činiteľka – činiteliek, nositeľka – nositeliek, kvočka – kvočiek, odbočka – odbočiek, vnučka –vnučiek, žiarovka – žiaroviek, hrdlička – hrdličiek, Po dlhej samohláske alebo po dvojhláske vkladá sa krátka samohláska o, napr. túžba – túžob, bábka –bábok, chatárka – chatárok, masérka- masérok, šprintérka – šprintérok, odborníčka- odborníčok, účtovníčka – účtovníčok, úradníčka – úradníčok, čiarka- čiarok, postieľka – postieľok. Uplatňuje sa tu teda pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého pri tvorení slov alebo tvarov slov (okrem istých výnimiek) nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky.

VZOR ULICA číslo N KTO? Čo? G Koho? Čoho? D Komu? Čomu? A Koho? Čo? L O kom? O čom? I S kým? S čím? Sg. (singulár) jednotné číslo ulica ulice ulici ulicu (o) ulici ulicou Pl. (plurál) množné číslo ulice ulíc uliciam ulice (o) uliciach ulicami V pádových príponách slov podľa vzoru ulica sa píše len mäkké - i. Tak isto skloňujeme aj slová cudzieho pôvodu končiace sa na –ia. Nepravidelnosť – patrí tu aj slovo večera napr. : mašľa, vaňa, zástupkyňa, riaditeľňa, knižnica, šatňa, skriňa, geografia, biológia, rezervácia, šalvia (zsálya), . . .

VZOR DLAŇ číslo N Kto? Čo? G Koho? Čoho? D Komu? Čomu? A Koho? Čo? L O kom? O čom? I S kým? S čím? Sg. (singulár) jednotné číslo dlaň dlane dlani dlaň (o) dlani dlaňou Pl. (plurál) množné číslo dlane dlaní dlaniam dlane (o) dlaniach dlaňami napr. pec, mládež, posteľ, reportáž, pekáreň, jeseň, obec, pištoľ, . . . V pádových príponách slov podľa vzoru dlaň sa píše len mäkké -i. Neplatí zákon o rytmickom krátení , napr. garáží, piesní, básní, piesní, čakární, púští, pútí, pekární, horární, cukrární, . . .

VZOR KOSŤ číslo N Kto? Čo? G Koho? Čoho? D Komu? Čomu? A Koho? Čo? L O kom? O čom? I S kým? S čím? Sg. (singulár) jednotné číslo kosť kosti kosť (o) kosti kosťou Pl. (plurál) množné číslo kosti kostí kostiam kostiach kosťami napr. hus, moc, noc, vec, reč, myš, jar, soľ, krv, pamäť, pleť, smrť, lož, obuv, povesť, masť, bytosť, vlasť, srsť, . . . (podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhláskovú skupinu –sť, - výnimky sú: čelusť, päsť, hrsť) V pádových príponách podľa vzoru kosť sa píše len mäkké – i. Pri skloňovaní vzor dlaň a kosť sa odlišujú v G (genitíve) jednotného čísla, v nominatíve a akuzatíve množného čísla.

SKLOŇOVANIE PODSTATNÝCH MIEN ŽENSKÉHO RODU PÁD JEDNOTNÉ ČÍSLO MNOŽNÉ ČÍSLO N Kto? Čo? žena ulica dlaň kosť ženy ulice dlane kosti G Koho? Čoho? ženy ulice dlane kosti žien ulíc dlaní kosti D Komu? Čomu? žene ulici dlani kosti ženám uliciam dlaniam kostiam A Koho? Čo? ženu ulicu dlaň kosť ženy ulice dlane kosti (o) ulici (o) dlani (o) kosti (o) ženách (o)uliciach (o)dlaniach (o) kostiach (s) ženami (s) ulicami (s) dlaňami L O kom? O čom? (o) žene I S kým? S čím? (s) ženou (s) ulicou (s) dlaňou (s) kosťami

VŠIMNI SI! Mená Andrea, Tímea a Lea majú nasledovné tvary: N Kto? Čo? (jedna) Andrea (dve) Andrey G Koho? Čoho? (bez) Andrey (bez) Andreí D Komu? Čomu? (k) Andrei (k) Andreám A Koho? Čo? (vidím) Andreu (vidím) Andrey L O kom? O čom? (o) Andrei (o) Andreách I S kým? S čím? (s) Andreou (s) Andreami

. . . Prajem vám príjemný a úspešný zvyšok dňa.