Emocionlny a socilny vvin osobnosti iaka Lada Kalisk

Emocionálny a sociálny vývin osobnosti žiaka Lada Kaliská Lenka Ďuricová

Obsah kurzu n n n 1. -5. h: Úvod do predmetu (povinnosti a kritéria úspešnosti). Psychológia výchovy. 6. -9. h: Metódy výchovného pôsobenia, odmeny, tresty a ich zásady. Posilnenie a cielený rozvoj mnohorakých inteligencií. 10. -13. h: Posilnenie a cielený rozvoj morálnej a prosociálnej výchovy žiaka. Programy rozvíjania socio-emocionálneho vývinu osobnosti. 14. -18. h: Pripútanie ako základ duševného zdravia dieťaťa (základné úlohy orientačnej rodiny smerom k dieťaťu). Rodina ako zdroj emocionálnej inteligencie dieťaťa 19. -22. h: Dysfunkčná rodina (klinická) a jej vplyv na emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. 23. -26. h: Špecifická rodina a jej vplyv na emocionálny a sociálny vývin dieťaťa.

Hodnotenie predmetu: n n n Vypracovanie projektu k posilneniu sociálnych a emocionálnych kompetencií žiaka, prípadne k aktuálnemu problému, ktorý vychádza z obsahovej náplne predmetu. Študent najskôr vypracuje rešerš k zvolenému problému (min 10 literárnych zdrojov, z toho min. 2 zahraničné), ktoré spracuje vo forme odbornej reflexie posúdenia aktuálneho stavu a poskytne návrh intervencie, či korekcie v prostredí edukácie v spolupráci so psychológom a rodinou. Študent získa max 40 bodov (minimálne 25 bodov). Záverečné hodnotenie: Test. V rozsahu obsahovej osnovy predmetu 60 bodov (minimálne 40 bodov).

Povinná literatúra n n VALIHOROVÁ, M. 2013. Psychologické aspekty výchovy. 1. vydanie, Žilina : EUROKÓDEX, 2013. 164 s. , ISBN 978 -80 -8155 -029 -4 VALIHOROVÁ, M. 2011. Psychologické aspekty výchovy. 1. časť- Všeobecné otázky psychológie výchovy. PF UMB: Banská Bystrica VALIHOROVÁ, M. 2011. Psychologické aspekty výchovy. 2. časť - Aktuálne otázky psychológie výchovy a možnosti psychológie pri ich riešení. PF UMB: Banská Bystrica ORAVCOVÁ, J. , ĎURICOVÁ, L. , BINDASOVÁ, O. 2007. Psychológia rodiny. Banská Bystrica: FHV UMB.

Programy rozvoja emocionálnej inteligencie n Osvojiť si: ¨ emocionálne zručnosti: identifikovať a prejavovať city, ovládať emócie, redukovať vlastný stres. ¨ kognitívne zručnosti: sebauvedomenie, sebahodnotenie, sebadôveru, chápanie postojov a názorov iných, chápanie noriem správania, vedieť riešiť problémy a konflikty, formovať pozitívny postoj k životu. ¨ behaviorálne zručnosti: verbálna a neverbálna komunikácia, aktívne počúvanie, otvorené presadzovanie svojich názorov a požiadaviek, konštruktívne reagovanie na kritiku a asertivita.

Kritériá rozvíjajúceho programu n n vytvoriť si kladný prístup, kladnú disciplínu, budovanie dôvery, sebamotivácia a komunikácia vlastných emócií rešpektovaním krokov: ¨ Kladný prístup: (chváliť žiaka za vhodné správanie, prejavovať záujem, neprikazovať) ¨ kladná disciplína (stanovenie si pravidiel a hraníc, prípadne trestov, ich dodržiavanie, upovňovať pozitívne správanie, plánovať) ¨ budovanie dôvery (nap. vedenie slepého, pád vzad, rešpektovanie súkromia) ¨ Sebamotivácia (motivovať k úspechu, zážitok pocitu úspechu, pocit sebestačnosti (individuálne úlohy), hodnotenie vlastnej práce) ¨ komunikácia vlastných emócií ( ich vyjadrovanie, aktívne počúvania)

Cielený rozvoj EI n 1. Zamerať pozornosť žiaka na vlastné prežívanie: ¨ rozšíriť slovnú zásobu o emóciách a emocionálnom prežívaní. ¨ Techniky: n upozorňovať žiakov na ich vlastné prežívanie, na prežívanie ostatných cez zámerné opytovanie sa na ich emocionálne rozpoloženie n zámerné poukazovanie na rôzne prejavy emocionálneho rozpoloženia hlavných aktérov. Vhodné je určiť si deň, prípadne konkrétny čas počas dňa alebo v týždni, kedy sa so žiakmi cielene rozprávame o ich emóciách a citoch.

Napr. hra „Abeceda emócií“, hra „Vymenuj, čo najviac emócií za minútu“ n popisovanie prežívania hlavných aktérov z príbehu, obrázku, videného filmu, n reflektovanie vlastného prežívania vyvolaného vizuálnymi (arteterapia) či auditívnymi podnetmi (muzikoterapia). n vypracovanie slovníka emócií n

n n n 2. Zámerne upozorniť žiakov na neverbálne prejavy prežívania rôznych emócií (viacrozmerné aktivity: hranie rolí, modelovanie situácií, dramatizácia, hranie scénok i simulačné hry) 3. Posilniť zvyšovanie citlivosti detí na prežívanie druhých cez oceňovanie ich ohľaduplných a láskavých skutkov s poukázaním na vplyv takýchto činov na nich samotných. ¨ Citové prelaďovanie ¨ Citová inventarizácia 4. spolupracujúce učenie sa 5. Situačno-problémové metódy (Spoločenské príbehy) 6. Sociálno-emocionálne učenie

Východiská programu rozvoja EI n n n analýza intra a inter stránok osobnosti výber špecifickej spôsobilosti, ktorú chceme rozvíjať; výber a zaradenie aktivity do programu na rozvoj a cvičenie emocionálnych spôsobilostí; konštruovanie úloh a inštrukcií k nim tak, aby v sebe obsahovali silný motivačný náboj a boli primerané veku žiaka; koncepcia nonkognitívnych funkcií

Programy na podporu rozvoja EI sú zamerané na: 1. riešenie problémov; n 2. vnímanie emócií a porozumenie emóciám svojim, ako aj u druhých ľudí; n 3. komunikáciu n 4. kontrolovanie impulzov; n 5. regulácia emócií; n 6. zvládanie stresu a negatívnych emócií; n 7. schopnosť pozrieť sa na veci z pohľadu n

Štyri kroky efektívneho zvládania hnevu, stresu a frustrácie (M. Borba) n n n vypracovať zoznam emócií na vyjadrenie hnevu (napr. nahnevaný, frustrovaný, . . . ) identifikovanie signálov, ktoré vysiela telo v situáciách stresu a hnevu (červenám sa, ťažšie sa mi dýcha, hovorím nahlas, potím sa, . . ). Vo fáze identifikovania somatických prejavov stresu a hnevu, je potrebné viesť deti k tomu, aby začali používať samovravu, t. j. aby začali inštruovať sami seba pri zvládaní danej situácie. hĺbkové dýchanie bruchom, kedy sa má dieťa sústrediť na svoje dýchanie a pri výdychu pomaly počítať do päť, následne na dva zadržať dych a opäť počítať do päť pri nádychu (technika „dýchanie na 12“), prípadne yoga skupinový zoznam účinných zvládacích stratégií deťmi. hovoriť v triede len vtedy, ak sú schopní kontrolovať svoje vlastné emócie a pohnútky

Cieľom rozvíjajúcich programov je: n n vytvoriť svet akceptácie osobnosti, empatie a autenticity umožniť žiakom získať skúsenosť z tvorivého zážitkového učenia, (zážitok seba samého využiť pre svoj vnútorný rast) stimulovať emocionalitu žiakov i záujem o ich vnútorný svet rozvíjať jednotlivé špecifické spôsobilosti žiaka: emocionálnu komunikáciu na úrovni interpersonálnej i intrapersonálnej

Rozvíjajúce programy – v zahraničí Program PATHS (Promoting Alternative Thinking Strategies) n Program LST (Life Skills Training) n Self-Science n psychoedukačný program prosociálnych zručností A. P. Goldsteina a E. Mc. Ginnis SKILLSSTREAMING n

Rozvíjajúce programy – na Slovensku n n n n Cesta k emocionálnej zrelosti (Š. Matula) Intervenčný program rozvíjania prosociálneho správania (D. Kopasová) Program efektívneho riešenia konfliktov (G. Herényiová) Srdce na dlani (Second Step, E. Gajdošová) Každý máme svoju hviezdu (Miňová, Fabíková) Kto som ja? Kto si ty? (Semanová, Miňová) Longitudiálny program rozvíjania emocionálnej inteligencie žiakov (E. Gajdošová, G. Herényiová)

n n Tolerancia proti násiliu v školách (E. Gajdošová, G. Herényiová) program rozvoja sociálnych kompetencií Akí sme? (Dobeš, Fedáková a kol. , 2006) program boja proti zlu, násiliu, závislostiam, predsudkom, rasizmu a neproduktívnemu spôsobu života Vieme, že. . . (Zelina, Lenárt, 2006) Rozvoj prosociálnych zručností (Valihorová, Stehlíková, 2007)

Prosociálne správanie n n má za cieľ pomôcť inému človeku. vyznačuje sa skutkami a činmi, vykonanými v prospech druhého bez očakávania odmeny alebo sociálneho súhlasu nezištná pomoc 1 -krát použili termín prosociálne správanie v roku 1967 D. Rosenhan a G. White, J. Bryan a M. Test

Druhy prosociálneho správania n n n n rozdelenie darovanie prejavy sympatie a porozumenia /pre ťažkú situáciu iného/ pomoc pri dosiahnutí určitého cieľa ponuka k spolupráci podpora pri dosiahnutiu nejakého cieľa alebo zabráneniu straty Prosociálne správanie a altruizmus sa zvykne poukžívať ako synonymum, avšak altruizmus predstavuje „motivačný stav, ktorého hlavným cieľom je zlepšiť pohodu (well-being) druhého“ (Batson, 1991)

Prečo pomáhame /prečo sa správame altruisticky - prosociálne/? n n n Psychológovia: toto správanie si vyžaduje väčšie či menšie sebaobetovanie a neprináša zisk. behaviorizmus predpokladá, že každé takéto správanie je odmeňované alebo trestané. Pokiaľ ostane bez tejto odozvy - vyhasne. Časť PS správania je podmienená geneticky /vrodená/ Časť vplyvmi prostredia, vplyvom výchovy /procesom socializácie/ objektom aktov PS môžu byť osoby známe, alebo celkom neznáme, cudzie. Zdôvodnenie: altruizmu sa najčastejšie opiera o teóriu sociálnej výmeny, o normy sociálneho správania a empatiu

Charakteristiky prosociálnej osobnosti prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti; n teší ju obdarovať niekoho alebo podeliť sa s niekým; n namáha sa v prospech iných; n úspechy iných ľudí prijíma bez závisti; n má pochopenie pre starosti a problémy iných; n teší sa z úspechov iných n

Sociálna výmena pri zvažovaní poskytnutia pomoci berieme do úvahy: n A/ náklady spojené s pomocou (energia, prekážky, znalosti, svedectvo na súde, možná pomsta, potencionálne poškodenie organizmu) n B/ náklady pri neposkytnutí pomoci (sebaobviňovanie, kritika iných) n C/ odmena spojená s pomocou (ocenenie a sebaocenenie) n D/ odmena pri neposkytnutí pomoci (prospech z vykonávania práve prebiehajúcej činnosti)

Motívy k prosociálnemu správaniu Reciprocita – máme pomôcť tým, ktorí pomohli nám. Dobro oplácať dobrom (nevyhnutné vysoká miera sebahodnotenia) n Soc. zodpovednosť – ľudia pomôžu tým, kt. pomoc potrebujú bez ohľadu na opätovanie pomoci (posúdenie príčiny toho, čo spôsobilo situáciu či stav potreby pomoci) n

Štádiá rozhodovania o pomoci 1. štádium: posúdenie, či je pomoc nevyhnutná a schopnosť a oprávnenosť zasiahnuť, zodpovednosť osoby za svoj vlastný stav n 2. štádium: aktivácia správania spojené s citom morálnej povinnosti n 3. štádium: vyhodnotenie nákladov a odmien za poskytnutú pomoc n 4. štádium: akt prosociálneho správania n

10 faktorov prosociálnosti podľa Olivara : 1. empatia: n emocionálna – vcítenie sa do druhého človeka n kognitívna – vmyslieť sa do druhého človeka 2. Elementárne sociálne kompetencie n osvojenie v predškolskom veku /3 – 6 rok života – pozdrav , úsmev…/, oslovenie človeka n vyžiadanie informácie (kladenie otázok, vedenie rozhovoru: aktívne počúvanie, začatie rozhovoru, riadenie rozhovoru, zmena témy, ukončenie rozhovoru/ 3. Pozitívny prístup k druhým ľuďom n schopnosť oceniť druhých, snaha nachádzať na ľuďoch dobré vlastnosti a vyjadriť ich 4. Atribúcia /prisudzovanie/ ľudskej dôstojnosti n každý človek si zaslúži našu úctu už pre samotný fakt, že je človekom, nie preto akým je človekom /"Deklarácia ľudských práv"/

5. Sociálna kreativita 6. Otvorená komunikácia a vyjadrovanie citov n jasne povedať, čo chcem, čo sa mi nepáči, nevyjadrenie citov - soc. Izolácia 7. Asertivita a zvládanie agresie 8. Prosociálne vzorce a modely n sila osobného príkladu /nefunguje na 100%/, je tu i vplyv masmédií /reklamy, propaganda/ 9. Komplexné formy prosociálneho konania n spolupráca, pomáhanie druhým, obdarúvanie druhých, delenie sa, obetovanie sa 10. Citlivosť na širší sociálny kontext n cit pre spravodlivosť, solidarita s ľuďmi

Rozvoj empatie Empatia je považovaná za centrálny prvok sociálnoemocionálneho rozvoja a prosociálnych tendencií, empatia je skôr proces ako stav (Gajdošová, 2002) n empatické počúvanie (Meadows) – 4 kroky: 1. Rozhodnutie počúvať: 2. Objasnenie verbálnej správy druhému človeku (zistenie, čo pre druhého vypovedané slová znamenajú) 3. Odhad prežívania druhého človeka (výsledok: väčšia intimita, ale aj väčšia vzdialenosť) 4. Overenie (validizácia) – prichádza od druhého človeka, ktorý vysiela správu a potvrdzuje naše objasnenie alebo odhad - záver n

Činitele znižujúce schopnosť empatie vnútorné psychologické činitele: n vplyv rôznych ochorení determinujúcich vznik zlej nálady; n strach a úzkosť n deprivácia n prílišné vedomie povinností, myšlienková spútanosť vedomia, živé fungovanie fantázie; n užívanie návykových látok

Vonkajšie situačné činitele: n každý činiteľ, ktorý sťažuje a narúša komunikačné procesy; n situácia vyvolávajúca zábrany; n nejednoznačnosť situácie; n predchádzajúca negatívna skúsenosť, chyba „sociálneho omylu“ alebo strach zo „sociálneho omylu; n formálna rola, ktorá prerastie do rutinného správania n afekt a vášeň druhého človeka n konflikty

Metódy rozvíjania empatie n n n Hra „Čo by ste robili na mojom mieste? “ výmena role Hranie rolí neverbálne aspekty empatie: napr. „Klopanie“ verbálne techniky: slohové práce na tému „Ťažkosti a radosti, ktoré mám pri výchove svojho dieťaťa“, nedokončené vety, „Uhádni, čo cítim“. skupinová metóda (živá interakcia v skupine cez spätnú väzbu)

Kooperácia ako druh prosociálneho správania, ktorý sa vyznačuje bilaterálnym charakterom (prináša profit obom zúčastneným stranám, aktérovi i recipientovi) n prináša všetkým zúčastneným najväčší spoločný zisk n

Podstata kooperácie n n dôvera vzdať sa časti svojich zdrojov v prospech ostatných (vedomosti, skúsenosti, čas, energia, materiálne zdroje. . ); vzdať sa časti individuálnych cieľov a možnosti maximálneho zisku typu výhry – rezignácia na maximálny egoistický zisk; zvažovať a prijímať názory aj ostatných členov skupiny.

Činitele kooperácie n n n n kooexistencia („žiť, existovať vedľa seba“) tolerancia (znášanlivosť v záujme dobrých vzťahov) reciprocita (vzájomná ochota odplácať dobré dobrým) solidarita (vzájomná súdržnosť, podpora; rekoncilácia (ochota odpúšťať si) pro-existencia (ochota nezištne pomôcť) schopnosť verbálnej i neverbálnej komunikácie