Ekolgia Peter Macko Filip Jdt Ekolgia z grc

Ekológia Peter Macko Filip Júdt

Ekológia • (z gréc. oikos - dom, logos - slovo) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. • Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Názov • Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života. “ • V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín). • Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

Ekologické disciplíny • Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je: • všeobecná ekológia - zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov • špeciálna ekológia - študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia • aplikovaná ekológia - zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Ekologická kríza • Ekologická kríza v zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby: • vyčerpanie prírodných zdrojov • znečistenie životného prostredia • ohrozenie života • Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Riešiť ich izolovane je odsúdené na neúspech.

• História ekologických katastrof a kríz • • Pravek výrub lesov • • • Starovek zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť vyčerpanie pôdy • • Antika ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb) vyčerpanie pôdy erózia a následne zosuvy pôdy • • Stredovek sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky • • • Novovek priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov drancovanie surovín, aglomerácia vojny - požiare odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

• Súčasnosť • globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním • erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie • ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia) • zmena polostepí na polopúšťe (Severná Amerika, Sibír) • požiare • hromadný výlov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver) • zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečisk, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia) • rádioaktívne zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba • narušenie ozonosféry - skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery) • konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.