Ekokdex naej koly Mysli globlne konaj loklne Nekupuj
Ekokódex našej školy • Mysli globálne, konaj lokálne
- Nekupuj výrobky, ktoré pochádzajú z pralesov, hlavne vyrobené z tropického dreva.
-Zorganizuj s kamarátmi lesnú brigádu , sadenie stromčekov.
-Ak na výlete v prírode nájdeš smeti, vyzbieraj ich.
-Šetri energiou.
- Recykluj papier, trieď ho, odkladaj a nos do zberu.
-Zasaď strom, roky bude prinášať úžitok.
-Na Vianoce si vyzdob umelý stromček.
- Neplytvaj vodou.
-Nestaň sa znečisťovateľom vody. V obchode žiadaj čistiace prostriedky bez fosfátov a chlóru.
-Kupuj nebielený papier. Zabrániš tak znečisťovaniu rieky chlórom.
-Nepoužívaj umelé hmoty , hlavne PVC.
- Podporuj organické poľnohospodárstvo , ktoré odmieta chemikálie.
-Nevylievaj problémové tekutiny do kanalizácie.
- Znovu používaj a recykluj výrobky. Ušetrí sa tým energia na ich výrobu, ale aj spálenia.
- Kupuj spreje bez freónov.
- Uprednostni chôdzu, bicykel, verejnú dopravu pred jazdou autom.
- Pomôž rodičom v záhrade pestovať plodiny organicky.
- Zapájaj sa do zberov v škole.
Pretože na Zemi je tak krásne, píšeme o nej aj básne. . . Netrhaj ty rastliny, hoci pekné kvetiny, mame by sa hodili. Kvety ronia slzy rosy, ale všetko pijú osy, preto ronia slzy v noci a ráno sú na pomoci. V lese leží konzerva, medveď sa na nej porezal. Prišiel k nemu ujo horár, ošetril ho a ukryl sa do skál. Ochraňuj a čisti lesy, každé zviera hovorí si. Pomôž srne, veveričke, hoc aj malej lastovičke. Saď stromy aj kríky, staraj sa tiež o pavúky. Maj rád všetky zvieratá, všetkým občas venuj sa. Nakŕm malé vtáčatá, ony radi majú ťa. Príroda sa odvďačí jahodami v koláči.
Pozri na tie krásne polia a nad nimi vysoké pohoria. Vidíš? Veď si úplne v raji, ešte aj slnko na teba páli. Vždy dobré svedomie maj a smeti do koša daj. Neodhadzuj odpadky na zem, lebo tam bude odpadkový bazén. Separuj sklo, papier či plast, lebo bude viacej stromov dlhšie rásť. Vždy prírode pomáhaj a v lese oheň nerozkladaj! Prírodu si váž a opatrovať sa ju snaž.
Naše lesy, naša ríša, to je veru iná pýcha! Ježko je veľmi malý, straka škrieka, spev sa valí. Rybka pláva v potôčku, žaba máča si nôžku. Zelená je zelená, celá až po kolená. Zajac príde ku žabke: „Máš niečo na labke. “ „Čo ja s nimi robiť mám? Do opravovne ich asi dám. “ Príde jeleň, chudý je, vodičky sa napije. Chrobáčik mu ide pod nohy, podlieza ho cez nohy. Veľký strom ich prikryje, keď tak veľmi teplo je. Vysychá nám vodička. Kde bude tá žabička a s ňou malá rybička? Motýľ pristane na kvietku, rozpovie mu poviedku. . .
Všetkým ľuďom lesov treba, aby nebola kyslíková bieda. Kyslíková bieda, to je výtvor hrozný, každý k tomu musí byť seriózny. Aj seriózny, aj dobrý veru, aby nemal v hlave ozónovú dieru. Ozónová diera, tá je horúca, kazí lesom ich kyslíkové pľúca. Lesné pľúca, tie sú dobré veru, nepodporujú ozónovú dieru. Našu prírodu musíme chrániť, pred škodlivými látkami ju brániť. Ak ju neubránime dobre, skončí nedobre. Príroda je veľmi drahá, ale dokáže byť aj hravá. Zvieratá v nej žijú, niekedy sa aj bijú. Nedovoľte spíliť stromy, budú tu len holé domy! Naše lesy hrdo stoja, boja sa lesného stroja. Lesník píli, strom sa bojí, ešte v lese hrdo stojí. K našej Zemi krajšie mali by sme sa chovať, veď ak zničíme ju, nemáme sa z nej kam odsťahovať. . .
Spracovali : • Lucia Bellová • Kristína Buociková • Lucia Gettová • Hana Oľhová • Simona Čiefová
- Slides: 24