Ekoetika a ekologick hodnoty Mgr Barbora Baurov Ph

Ekoetika a ekologické hodnoty Mgr. Barbora Baďurová, Ph. D. KEOV PF UMB

Ekologická kríza • Kríza- krisis- zvrat v chorobe, súd, výber • -niečo dôležité, rozhodujúce • EK- ekológia • situácia, kedy sa schopnosť adaptácie určitého ekosystému približuje k svojej hranici • Enviro. filozofia- EK • globálne chápanie, všetky ekosystémy, život na Zemi

Ekologická kríza • Na rozdiel od ekologického problému nemá riešenie (Kolářský) • Enviro. etika- EK- kríza hodnôt

Environmentálna etika • Etická reflexia: • Ekologickej krízy a ekologických problémov • Zachovanie divočiny, rast populácie, budúce generácie, udržateľnosť, biodiverzita, zvieratá, environmentálna spravodlivosť, technológie, klimatické zmeny, konzum, kolonizácia planét, a i. . .

Environmentálna etika • Odvetvie praktickej etiky • Zaoberá sa etickým vzťahom človeka (ako morálneho činiteľa) • k mimoľudským prírodným entitám (napr. iným živým bytostiam, biologickým druhom, ekosystémom, biotickým spoločenstvám a pod) • a snaží sa kriticky reflektovať ekologickú krízu z filozofického a etického hľadiska

Environmentálna etika • Vznik 60. -70. roky 20. storočia • Rozvoj environmentálneho povedomia • Vznik spoločenských hnutí • Tradičné filozofické a etické systémy neboli schopné dostatočnej reflexie

Environmentálna etika • Interdisciplinárny (transdisciplinárny? ) prístup • Na začiatku nebola uznávaná ako legitímna súčasť filozofie

Environmentálna filozofia • Environmentálna filozofia- environmentálna etika • EF- vždy aj etická dimenzia skúmania

Ekoetika • Ekologická etika, ekoetika • (Kohák, Skolimowski) • - environmentálna etika, etika ŽP- nadradenosť človeka, vlastnícky vzťah k prírode, prostrediu človeka

Ekológia, environmentalizmus, environmentalistika • Ekológia- veda, vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím • Environmentalizmus- filoz. Smer vytvárajúci náhľad na svet skúmajúci jeho všeobecné princípy a zákony, určujúci harmonizáciu vzťahov prírody a človeka, jeho zásady správania. . . • Environmentalistika- starostlivosť o žp s cieľom zachovať alebo zlepšiť jeho kvalitu s ohľadom na všetky organizmy pri dodržiavaní zásad udržateľného života

Environmentálna etika • Normatívna etika • Metaetika • Antropocentrizmus • Neantropocentrizmus

Vnútorná hodnota • 1. neinštrumentálna hodnota • 2. založená na vnútorných nerelačných vlastnostiach • 3. objektívne jestvujúca (O´Neill, 1992, 2001)

Vnútorná hodnota • Neinštrumentálna • Cieľ • Účel • Protiklad inštrumentálnej • Nie len ako prostriedok • Ctiť si prírodné entity ako účely o sebe

Inštrumentálna hodnota • Prostriedok • Inštrument pre dosiahnutie nejakého účelu, cieľa • Často negatívne zafarbenie • B. Norton- estetické, intelektuálne (hodnoty vedeckého poznania) nemusia byť negatívne, škodlivé, nevedú nevyhnutne k devastácií prírody

Posledný človek • R. Routley (Sylvan) (1973) • Predstavme si situáciu, kedy by na svete ostal len posledný človek, tento by sa bezdôvodne rozhodol zničiť všetky zostávajúce živé bytosti. • Bolo by to správne pokiaľ by neboli na svete už žiadni ľudia a bol by to jeho posledný čin? • Z hľadiska antropocentrickej etiky by to zrejme nebolo nemorálne • Z hľadiska intuície a neantropocentrickej etiky - áno.

Ekologické hodnoty- H. Skolimowski • Technické hodnoty Ekologické hodnoty Náboženské hodnoty • ovládanie úcta podriadenosť • kontrola zodpovednosť uctievanie • moc nad vecami skromnosť milosť • homogénnosť rôznorodosť poslušnosť • individuálna spravodlivosť ekospravodlivosť božia spravodlivosť • (spravodlivosť pre všetkých)

Antropocentrizmus • z gréckeho slova antropos (Άνθρωπος) – človek • z latinského slova centrum – stred • „človekostrednosť“ • antropomorfizmus –mimoľudským bytostiam alebo entitám pripisované výlučne ľudské vlastnosti • antropogénne -niečo je spôsobené človekom, ľudskou aktivitou.

Antropocentrizmus • Silný antropocentrizmus, ktorý je možné stručne charakterizovať tak, že berie ohľad len na človeka a jeho záujmy. • Slabý (resp. umiernený) antropocentrizmus, ktorý berie ohľad aj na mimoľudské prírodné entity, no človek a jeho záujmy majú pri konflikte záujmov vždy prednosť • berie ohľad na mimoľudské prírodné entity, no len nepriamo a priame morálne záväzky uznáva len vo vzťahu k človeku

• Z filozofického hľadiska je možné pristupovať k antropocentrizmu ako k: • 1. etickému, • 2. ontologickému, • 3. epistemologickému.

• Etický antropocentrizmus tvrdí, že len ľudia majú vlastnú vnútornú hodnotu a iné prírodné entity majú hodnotu len inštrumentálnu.

• Ontologický antropocentrizmus nadväzuje na Aristotelizmus alebo Tomizmus, podľa ktorých sú ľudia chápaní ako stred vesmíru či najvyšší účel stvorenia. • Mnohí autori tieto prvé dva typy antropocentrizmu zamieňajú, avšak uvedené dva prístupy nemusia byť nevyhnutne prepojené. • Napríklad niektorí zástancovia antropocentrizmu v etickom zmysle (ako B. Norton, či A. Light) nezastávajú zároveň ontologický antropocentrizmus.

• Epistemologický antropocentrizmus tvrdí, že všetky hodnoty sú ľudskými hodnotami najmä v tom zmysle, že majú pôvod v ľudskom hodnotení (teda sú v tomto zmysle antropogénne). (Minteer, 2009, s. 58) • Tento tiež môže, ale nevyhnutne nemusí, súvisieť s predchádzajúcimi dvoma variantmi antropocentrizmu.

Antropocentrizmus • Často považovaný za etický postoj, ktorý je pre riešenie environmentálnych problémov, ako aj pristupovanie k ekologickej kríze, nevhodný a snažia sa ho prekonať. • Často chápaný ako príčina ekologickej krízy a environmentálnych problémov

Umiernený antropocentrizmus • B. Norton tak uznáva určitý modifikovaný umiernený pohľad na inštrumentálne hodnoty. • Eugene Hargrove (1992) zastáva názor, že environmentálne hodnoty vychádzajú z ľudského hodnotenia. • Hargrove tak upozornil na logickú nevyhnutnosť epistemologického antropocentrizmu. • Na rozdiel od Nortona však jeho verzia slabého antropocentrizmu zahŕňa aj uznanie vnútornej hodnoty prírodných objektov. • Hargrove tvrdí, že ľudia môžu pripísať vnútornú hodnotu častiam prírody, ktoré považujú za krásne alebo vedecky zaujímavé, podobne ako môžu pripísať vnútornú hodnotu dielam ako je Mona Lisa. • (Minteer, 2009, s. 58, Hargrove, 1992)

Kritika antropocentrizmu • Holmes Rolston III. tvrdí, že by sme mali objaviť objektívne vnútorné hodnoty prírody a nie zastávať antropogénne a antropocentrické prístupy. (Rolston • 1988) • Podobne Eric Katz zastáva názor, že ontologický antropocentrizmus je jednak filozoficky podozrivý, rovnako aj ničí celý zmysel ochrany životného prostredia. Dokonca tvrdí, že antropocentrický svetonázor logicky vedie k deštrukcii mimoľudského prírodného sveta. (Katz, 1997, s. 183) • J. B. Callicott je tiež zástancom etického neantropocentrizmu, napriek tomu, že tvrdí, že neexistuje prijateľná alternatíva k epistemologickému antropocentrizmu.

Obhajoba antropocentrizmu • Zástancovia antropocentrizmu však samozrejme odmietajú nevyhnutnú spojitosť medzi etickým antropocentrizmom a ničením prírody. • Tvrdia, že je to skôr spôsobené ľudskou aroganciou voči prírode a krátkozrakým pohľadom na následky ľudskej činnosti v širšom • meradle. (Minteer, 2009) • K rozvoju debaty ohľadom slabého antropocentrizmu asi najvýraznejšie prispel rozvoj environmentálneho pragmatizmu v polovici 90 -tych rokov 20. storočia.

Environmentálny pragmatizmus • Bryan Norton (1987, 1988, 1991, 1992) ako súčasný predstaviteľ environmentálneho pragmatizmu vytvoril takzvanú hypotézu konvergencie (convergence hypothesis), teda • hypotézu určitej zbiehavosti. Norton tvrdí, že neantropocentrická a (umiernená)antropocentrická etika sa vlastne zbiehajú, keďže obe môžu viesť k rovnakým praktickým riešeniam.

Neantropocentrizmus • neantropocentrizmus obhajuje aj priame morálne záväzky voči mimoľudským prírodným entitám (ako živým bytostiam, ekosystémom a podobne) • Je popretím, prekonaním antropocentrizmu

Neantropocentrizmus • 1. etický neantropocentrizmus, • 2. ontologický neantropocentrizmus, • 3. epistemologický neantropocentrizmus.

Neantropocentrizmus • Etický neantropocentrizmus- odmieta predstavu, že len ľudia majú vnútornú hodnotu a morálny status. Rozširuje • morálne ohľady aj na iné prírodné entity a priznáva im vnútornú hodnotu.

Neantropocentrizmus • Ontologický neantropocentrizmus- hovorí o ontologickej prepojenosti človeka a mimoľudského sveta. Sem je možné začleniť napríklad myšlienku, že ľudia sú členmi pozemského spoločenstva života v rovnakom zmysle ako sú nimi ostatné živé bytosti a spolu so všetkými ostatnými druhmi sú integrálnou súčasťou systému vzájomnej závislosti.

Neantropocentrizmus • Epistemologický neantropocentrizmus- hodnoty nie sú závislé len od ľudského vedomia, ale existujú aj v mimoľudskom svete. • Aj keď väčšina neantropocentristov tieto tri smery prepája, je možné znovu spomenúť napríklad J. B. Callicotta (1989, 1995), ktorý síce zastáva neantropocentrizmus etický, ako aj ontologický, no nezastáva neantropocentrizmus epistemologický.

Biocentrizmus • biocentrizmus je spojením gréckeho slova bios (βίος) – život • a latinského slova centrum stred • V centre etického záujmu je život, všetko živé

Biocentrizmus • Kľúčové myšlienky • - Všetky živé bytosti majú vlastné dobro a preto majú morálne postavenie, teda zaslúžia si pozornosť a uznanie v morálnom zmysle pre ne samé • - Ich prospievanie a dosahovanie ich dobra má vnútornú hodnotu.

Biocentrizmus • Termín biocentrizmus je však niekedy používaný nejednotne. Napríklad Arne Naess (1996) ako predstaviteľ hlbokej ekológie, ktorý tiež nazval svoj prístup biocentrizmom, tvrdí, že morálne postavenie majú aj živé systémy ako habitáty a ekosystémy. • Takýto prístup je však dnes skôr označovaný ako ekocentrizmus.

Biocentrizmus • Biocentrizmus je dnes skôr považovaný za individualistický prístup, kým ekocentrizmus je skôr holistickým prístupom. • Biocentristi tak rešpektujú systémy nie samé o sebe, ale skôr kvôli tomu ako prispievajú k životu individuálnych živých bytostí.

Biocentrizmus • Attfield svoje stanovisko obhajoval tvrdením, že živé bytosti majú zdravie a môžeme ich zraniť alebo im môžeme ublížiť, no artefakty môžeme len zničiť. (Attfield, 2009)

Biocentrizmus- úcta k životu • Albert Schweitzer • Jeho koncepcia, ktorú prezentoval napríklad v diele Náuka úcty k životu, je často zaraďovaná práve k biocentrizmu. • Základom Schweitzerovej etiky je, jeho vlastnými slovami, elementárny fakt, ktorý si, podľa neho, uvedomujeme v každom okamihu svojej existencie a to je: „som život, ktorý chce žiť uprostred života, ktorý chce žiť. Tajuplnosť mojej vôle k životu je v tom, že pociťujem nutkanie správať sa s účasťou ku každej vôli k životu, ktorá existuje vedľa mojej. Podstata dobra je: udržať život, podporovať život, doviesť život k jeho výšinám. Podstata zla je ničiť život, škodiť životu, brániť životu vo vývoji. Základným princípom etiky je teda úcta k životu. “ (Schweitzer, 1993, s. 26 -7).

Biocentrizmus- úcta k životu • Schweitzer • „Som život, ktorý chce žiť uprostred života, ktorý chce žiť. “ (Schweitzer, 1974, s. 222; 1993, s. 26)

Biocentrizmus- úcta k prírode • P. W. Taylor • Respe • Taylorova koncepcia vychádza z Kantovej etiky stojacej na úcte k osobám, ktorú modifikuje na svoju koncepciu spočívajúcu na úcte k všetkým živým bytostiam. Jeho koncepcia úcty k živým bytostiam je založená na predpokladoch tzv. biocentrického pohľadu. ct for Nature (Úcta k prírode)

Biocentrizmus- úcta k prírode • Taylorov biocentrický pohľad, či svetonázor, stojí na nasledujúcich presvedčeniach: • 1. Ľudia sú členmi pozemského spoločenstva života v rovnakom zmysle ako sú nimi ostatné živé bytosti. • 2. Ľudský druh spolu so všetkými ostatnými druhmi je integrálnou súčasťou systému vzájomnej závislosti, kde sú prežitie každej živej bytosti, rovnako ich šance, aby sa im dobre alebo zle darilo, určované nielen fyzikálnymi podmienkami prostredia, ale aj vzťahmi k ostatnými živým bytostiam. • 3. Všetky organizmy sú teleologickými centrami života, v tom zmysle, že každý je jedinečným indivíduom snažiacim sa o vlastné dobro svojim vlastným spôsobom. • 4. Ľudia nie sú sami o sebe nadradení iným živým bytostiam. • (Taylor, 1986, 100)

Biocentrizmus- úcta k prírode • Taylor tvrdí, že jednotlivé živé bytosti majú rovnakú vnútornú hodnotu, ktorú chápe ako objektívne jestvujúcu. • Živé bytosti sú tiež charakterizované tým, že majú vlastné dobro, teda akýsi telos, nazýva ich preto aj tzv. teleologickými centrami života.

Biocentrizmus • Taylor predpokladá, že všetky živé bytosti majú vlastné dobro a ďalej predpokladá, že pokiaľ prijmeme biocentrický pohľad je rozumné tvrdiť, že bytosti, ktoré majú vlastné dobro majú i (rovnakú) vnútornú hodnotu. Z toho vyvodzuje, že všetky živé bytosti majú (rovnakú) vnútornú hodnotu. • Ďalej tiež predpokladá, že bytosti, ktoré majú vnútornú hodnotu máme (ako morálni činitelia) povinnosť si ctiť. Na základe toho dospieva k záveru, že máme povinnosť si ctiť všetky živé bytosti

Kritika biocentrizmu • Niektorí kritici však voči biocentrickej koncepcii namietajú, že hovoriť napríklad o dobre • rastlín je zvláštne a prinajmenšom nepresvedčivé, ak nie úplne neprijateľné. • Niektorí autori kritizovali nejasnosť koncepcie Alberta Schweitzera a nemožnosť jej praktického uplatnenia v sporných situáciách. • Rovnako mnohí namietali, že koncepcia Paula Taylora ako zástancu biocentrického egalitarizmu je v praxi len ťažko uskutočniteľná, pretože nie je možné rozhodnúť, ktorej živej bytosti máme dať prednosť, keď majú všetky rovnakú hodnotu. • Iní poukazovali napríklad na to, že Taylorova koncepcia úcty k prírode je nekonzistentná, keďže na jednej strane tvrdí, že ľudia nemajú väčšiu cenu ako ktorákoľvek iná živá bytosť a na strane druhej napríklad pripúšťa uprednostniť ľudské záujmy v prípade rozhodovania sa v určitých situáciách. • Tiež, podobne ako u iných autorov, aj u neho je problematický prechod od faktov k hodnotám.

Hlboká ekológia • Napriek rôznym prístupom k hlbokej ekológii je možné tvrdiť, že jej stúpencov spája odmietanie antropocentrického hodnotového systému, ktorý je typický pre európsku a severoamerickú priemyselnú kultúru. • Hlbokí ekológovia tvrdia, že environmentálna filozofia a etika musí uznať existenciu hodnôt, ktoré jestvujú v prírode objektívne nezávisle od ľudských prianí, potrieb a túžob.

Hlboká ekológia • Hlboká ekológia v akademickom chápaní je postavená na dvoch stavebných kameňoch a to: • 1. axiológia biocentrického egalitarizmu a • 2. ontológia metafyzického holizmu

• Prvý princíp – biocentrický egalitarizmus, teda hodnotový princíp biocentrického rovnostárstva –tvrdí, že biota, sústava živých organizmov, má rovnakú vnútornú hodnotu a popiera rôznorodé hodnotenie organizmov. (Keller, 2009) • Hlboká ekológia tak odmieta prístup, ktorý dlho dominoval euroamerickej kultúrnej tradícii - hierarchiu živých bytostí (tzv. rebrík života - scala naturae), podľa ktorej ľudia sú po bohu nadradení zvieratám a zvieratá rastlinám a neživej prírode. Napríklad Arne Naess vo svojej knihe Ekológia, pospolitosť a životný štýl - Náčrt ekosofie tvrdí, že právo na život a rozkvet je univerzálne a platí pre všetky životné formy, žiadny druh nemá väčšie právo na život ako iný druh. (Naess, 1996, s. 240)

Hlboká ekológia • Napriek tomu, že v princípoch hlbokej ekológie často skloňuje slovné spojenie živé bytosti ako objekt našich morálnych záväzkov, je potrebné upozorniť, že hlboká ekológia priznáva hodnotu aj neživým formám ako riekam, krajinám, ekosystémom a pod. (Naess, 1996, s. 50; Devall, Sessions, 1997, s. 90)

Hlboká ekológia • Druhý princíp - ontológia metafyzického holizmu, tvrdí, že biosféra nepozostáva z nezávislých entít, ale skôr z vnútorne prepojených indivíduí, ktoré vytvárajú ontologicky neporušený celok. (Keller, 2009) • Podobne Naess tvrdí, že podľa ekosofie tvorí všetok život a príroda jeden celok. (Naess, 1996, s. 236)

Hlboká ekológia – kritizuje prevládajúci svetonázor • • Prevládajúci svetonázor kladie dôraz na: �Nadvládu nad prírodou �Chápanie prírodného prostredia ako zdroja surovín a hmotných statkov �Dôraz na hmotný a ekonomický rast pre potreby rastúcej ľudskej populácie �Vieru v nevyčerpateľnosť prírodných zdrojov �Vieru v technický pokrok a špičkoví technické riešenia �Dôraz na spotrebu a konzum �Centralizovanú spoločnosť organizovanú vo forme národného štátu

Hlboká ekológia • • • Hlboká ekológia naopak kladie dôraz na: �Súlad s prírodou �Biocentrickú rovnosť a predpoklad, že celá príroda má vnútornú hodnotu �Dôraz na vycibrené jednoduché hmotné potreby – materiálne statky majú slúžiť skôr vyššiemu cieľu sebauskutočnenia Uvedomenie si faktu, že zásoby Zeme nie sú neobmedzené, ale práve naopak �Chápanie, že vhodné technológie a veda sú tie, ktoré neznamenajú ovládanie prírody �Snahu vystačiť s málom a viacnásobné používanie predmetov, recyklácia �Rozvoj minoritnej tradície, bioregiónov (Devall, Sessions, 1997, s. 89)

Hlboká ekológia • • • Plytká ekológia �zameriava sa na boj proti znečisťovaniu životného prostredia a ťažbu prírodných zdrojov �hlavným cieľom je bohatstvo a zdravie ľudí žijúcich vo vyspelých krajinách. Hlboká ekológia �odmieta klasickú predstavu o mieste človeka v prírode, dáva prednosť úplnému vzťahovému chápaniu �prikláňa sa k zásade úplnej rovnosti všetkého živého �rovnaké právo na život a rozvoj nie len pre ľudí �jednota s ostatnými živými formami zvyšuje naše uspokojenie a kvalitu života (pozri Naess, 1996, s. 48)

Kritika hlbokej ekológie • Biocentrický egalitarizmus sa stáva niekedy terčom kritiky pre nemožnosť jeho praktického uplatnenia. Mnohí tak tvrdia, že nejde o skutočný normatívny systém. Naess to však objasňuje nasledovne: V rozpore s jeho chápaním jednoty života je tvrdenie, že „Môžem ťa zabiť pretože som cennejší“. Naopak nevadí mu výrok „Zabijem ťa pretože mám hlad“. Teda na jednej strane považuje za správny diferencovaný prístup ku zvieratám aj keď je ho možné ťažko obhájiť. No na strane druhej to neznamená, že by niektorým živočíchom prikladal vyššiu vnútornú hodnotu. (Naess, 1996, s. 242) • Naess chápe ako východiskovú normu svojej ekosofie takzvané Sebauskutočnenie, pri ktorom sa človek rozvinie egoisticky, ale v zmysle všezahŕňajúceho Ja, kedy sa stotožní s celou ekosférou a dokonca s celým vesmírom. (Devall, Sessions, 1997, s. 271) Takýto prístup má tak nesporne výrazný nádych mystiky, ktorý niektorí spochybňujú. A ako si neskôr priblížime, v časti venovanej ekofeminizmu, nevyhol sa kritike ani zo strany niektorých ekofeministiek, napriek tomu, že aj niektoré feministické názory s hlbokou ekológiou súvisia. (pozri napr. Devall, Sessions, 1997, s. 114 -117; Keller, 2009) • Hlboká ekológia bola tiež kritizovaná napríklad zo strany zástancu etického prístupu ku zvieratám - P. Singera, ktorý upozornil na to, že nepodáva presvedčivú odpoveď ohľadom hodnoty indivíduí. (Singer, 1999, s. 282)

Etika vo vzťahu k zvieratám • Zvieratá sú využívané v našej kultúre často ako prostriedky, inštrumenty k dosahovaniu ľudských cieľov : • ako potrava (pre ľudí aj iné zvieratá), • zdroj surovín (koža, kožušiny, slonovina, . . . ) • ako experimentálne modely (na vedecké, medicínske, priemyselné účely, cielené genetické deformácie. . . ) • objekty zábavy (cirkusy, športový lov, ZOO, zápasy, dostihy. . . ). • Zvieratá, podobne ako rastliny, sú tiež poškodzované devastáciou životného prostredia, podmienenou expanziou ľudskej činnosti. • Podobne sú napríklad likvidované ako škodcovia.

Neuznávanie morálneho statusu zvierat • René Descartes bol zástancom tzv. karteziánskeho dualizmu, podľa ktorého vo svete existujú dve substancie- duch (res cogitans) a hmota (res extensa). • Z Descartesovej filozofie vyplýva, že zvieratá sú len bezduchými automatmi, pretože sú len rozpriestranenými vecami bez schopnosti myslieť. • Nemajú vedomie a nie sú schopné pociťovať bolesť. Telesné signály, analogické ľudským pri prežívaní bolesti, ktoré by nám mohli naznačovať, že i zviera cíti, sú len zdaním. • Nie je to nič iné, ako keď sa ozve v určený čas zvuk z hodín.

• Podobne významným etikom, ktorý síce presadzoval humanistické myšlienky o ľudskej dôstojnosti, no pre ktorého zvieratá nemali priamy morálny status, lebo nie sú racionálne bol Immanuel Kant (1997). • Kant tvrdil, že priame morálne povinnosti máme len voči racionálnymi • ľuďom. Zvieratá z jeho pohľadu môžu mať nanajvýš len nepriamy morálny status a preto i napríklad pokusy na nich sú prípustné. Kant sa domnieval, že pokiaľ ublížime zvieraťu ničíme tým našu ľudskosť a môže to mať neblahý vplyv aj na ostatných ľudí.

Etika vo vzťahu ku zvieratám • Posun smerom ku kritike zneužívania zvierat z etického hľadiska môžeme pozorovať napríklad u predstaviteľov utilitarizmu (J. Bentham, P. Singer), ktorí uznávajú, že aj zvieratá sú schopné trpieť a že toto utrpenie je morálne relevantné.

Etika vo vzťahu ku zvieratám • • • Ako uvádza súčasný predstaviteľ etiky zvierat Peter Singer (2001) výsledky vedeckých výskumov poukazujú na to, že schopnosti, na základe ktorých ľudia obhajujú svoje morálne práva nie sú výlučne ľudskými schopnosťami. Jedným zo spochybnení bol vznik Darwinovej evolučnej teórie, podľa ktorej nižšie živočíšne druhy sú základom pre vyššie. V 19. storočí tento autor vyvrátil myšlienku, že človek je božím výtvorom tvrdením, že človek vznikol zo zvierat. V knihe O pôvode človeka porovnáva mentálne schopnosti človeka a nižších živočíchov. Píše, že zmysly, intuíciu, rôzne emócie, schopnosti ako je láska, pamäť, pozornosť, zvedavosť, rozum a ďalšie, ktorými človek oplýva možno nájsť v počiatočnom no niekedy aj v dobre vyvinutom štádiu aj u nižších živočíchov

Etika vo vzťahu ku zvieratám • V súčasnosti sa mnoho organizácií usiluje o to, aby boli zvieratám priznané určité práva a aby ich využívanie bolo regulované normami. • V rámci súčasnej etiky zvierat môžeme vyčleniť dva základné prúdy a to : • �utilitarizmus (J. Bentham) a jeho subkategória preferenčný utilitarizmus (P. Singer) • �deontologická etika, ktorá je previazaná s etikou prirodzených práv (napr. Tom Regan) • Z etického hľadiska sa tieto prístupy líšia kvôli typu etickej teórie, keďže utilitarizmus je konzekvencionalistická teória, hodnotí dôsledky konania. Teória prirodzeného práva je nekonzekvencionalistická, deontologická teória, ktorá sa svoje hodnotenie zameriava skôr na úmysel, zámer konania.

Etika vzťahu ku zvieratám • Názor, ktorý vyhradzuje morálne práva ako je právo na život iba pre ľudí (príslušníkov rodu homo sapiens) napáda P. Singer a nazýva ho druhovou nadradenosťou (speciesism). (Singer, 2001, s. 22) • Druhovú nadradenosť prirovnáva k rasizmu alebo sexizmu a tvrdí, že argumenty voči nerovnosti sa zakladajú skôr na predsudkoch a pseudoargumentoch ako na hodnoverných tvrdeniach. • Vo svojej konzekvencionalistickej utilitaristickej teórií ho nezaujíma, k akému živočíšnemu druhu patrí subjekt, ktorí trpí, pociťuje bolesť alebo je zbavený života.

• Klasický utilitarizmus môže brať do úvahy či obeť mala atribúty osoby iba nepriamo. Pretože ak je bytosť schopná si uvedomiť, že jej život bude ukončený, môže byť v dôsledku toho jej prežívanie ochudobnené a nešťastné kvôli obave o svoj život. • Princípy klasického utilitarizmu je podľa Singera možné použiť len na: • �bytosti, ktoré nemajú vedomie, ani záujmy, ako veci, rastliny a niektoré živočíchy, ktoré nie sú schopné pociťovať utrpenie, voči ktorým nemáme v podstate žiadne priame morálne záväzky • �bytosti nemajúce vedomie seba samého, ale schopné pociťovať bolesť, to znamená všetky živočíchy schopné pociťovať utrpenie

• • • Ako východisko pre posudzovanie statusu osoby navrhuje P. Singer preferenčný utilitarizmus, ktorý neposudzuje činy podľa ich sklonu maximalizovať potešenie alebo minimalizovať bolesť, ale podľa miery, akou sa zhodujú s preferenciami akejkoľvek bytosti, ktorá má preferencie voči činu alebo jeho dôsledkom (Singer, 1986, s. 358). Tieto preferencie majú byť posudzované rovnocenne bez ohľadu na príslušnosť k živočíšnemu druhu. Pre preferenčný utilitarizmus je horšie usmrtenie osoby, ktorá má vedomie vrátane vedomia seba samej existujúcej v čase, ako zbavenie života nejakej inej bytosti, pretože bytosť, ktorá nie je schopná vnímať samu seba ako celostnú jednotu s možnou budúcou existenciou, nie je schopná mať preferencie pre svoju vlastnú budúcu existenciu. (Singer, 1986, s. 358) Pre Singera sú osobami napríklad aj šimpanzy, gorily, veľryby a delfíny. Singer pripúšťa zabitie osoby (rovnako ostatných bytostí) pokiaľ je to jediná možnosť záchrany vlastného života. (podľa Kánský, 1995, s. 279)

• T. Reganova etická teória je odvodená od „prirodzeného práva, ktoré vymedzuje morálne, univerzálne platné axiómy zaručujúce priestor pre slobodný rozvoj rastlín a živočíchov, mal by garantovať podmienky na naplnenie ´vrodených´ potrieb zvierat a prírody a poskytovať im špeciálnu ochranu na ich nerušenú existenciu. “ (Minárová, 2004, s. 73)

• Regan ponúka myšlienku vrodenej vnútornej hodnoty (inherent value). Myšlienka vnútornej hodnoty je protikladná teórií odvodenej hodnoty napríklad inštrumentálnej hodnoty. • Vychádza pri tom z deontologickej etiky I. Kanta, ktorý tvrdí, že každá osoba má zvláštnu hodnotu rovnako cennú ako každá iná osoba a táto hodnota je neodňateľná a nezávislá od činov alebo rozhodnutí niekoho iného. Pre Kanta sú to indivíduá, ktoré sú si rovnocenné, zatiaľ čo pre utilitaristov sú to rovnocenné naplnenia podobných túžob a preferencií. (Regan, 1986, s. 24) • Regan píše, že myšlienka vnútornej hodnoty je kategorickým pojmom, niekto ju buď má alebo nemá, neexistuje nič medzi tým, nie je možné uvažovať o určitých stupňoch tejto hodnoty. (Regan, 1983, s. 241)

• Subjekty života dokážu chcieť, preferovať, veriť, pociťovať, pamätať si a zažívať určité veci. • A všetky tieto dimenzie nášho života, vrátane našej radosti a bolesti, nášho potešenia a utrpenia, nášho zadosťučinenia a frustrácie, našej pokračujúcej existencie alebo našej smrti – všetky robia rozdiely v kvalite nášho života ako žitého a zažívaného nami ako indivíduami. (Gruen, 2003)

Kritika etiky zvierat • Keďže obidve teórie, preferenčný utilitarizmus aj teória prirodzeného práva, priznávajú morálny status ľuďom a rovnako aj niektorým zvieratám sú práve kvôli tomuto prístupu terčom kritiky. • C. Cohen zaoberajúci sa experimentovaním so zvieratami na adresu prirodzenoprávnych a utilitaristických teórií vyhlásil, že druhová nadradenosť (speciesizmus) nie je iba prijateľná, je nevyhnutná pre správne konanie. (podľa La. Follette – Shanks, 1996) • Domnieva sa, že stotožňovanie druhovej nadradenosti s rasizmom a sexizmom je chybné. Ďalší skeptický názor vyjadruje autor menom Tester, ktorý tvrdí, že skúmanie vzťahu ku zvieratám je zbytočný prepych a radikálnym obhajcom práv zvierat ide hlavne o ich vlastnú prestíž a pozíciu v spoločnosti. Svoje stanovisko argumentuje dejinným vývojom vzťahu zvierat a ľudí.

Ekofeminizmus • Termín ekofeminizmus bol zavedený v roku 1974. (Warren, 2002). • podľa V. Davion , ktorá sa vo svojej stati Ecofeminism zaoberá práve problematikou ekofeminizmu, termíny „ekofeminizmus“ a „ekologický feminizmus“ poukazujú na rôzne teoretické i praktické postoje, ktoré prinášajú feministický pohľad do environmentálnej filozofie. (Davion, 2001, s. 233)

Ekofeminizmus • poukazovanie na podobnosť a spojitosť medzi sexizmom a využívaním (alebo skôr zneužívaním) prírody (a samozrejme kritika, hľadanie a návrh riešení). (Davion, 2001, s. 233).

Ekofeminizmus • Ekofeministky tak, napriek rôznym názorovým odlišnostiam, vo svojich radoch súhlasia s názorom, že existuje istá prepojenosť dominancie, či panstva nad ženami a dominancie nad prírodou a zároveň tvrdia, že pochopenie jedného je rozhodujúce pre pochopenie toho druhého. (Davion, 2001, s. 233). • Warren v súvislosti so svojim chápaním ekofeminizmu píše: • Čo robí ekofeminizmus „feministickým“ je, že používa gender ako počiatočný bod pre svoj opis, analýzu a prax. • Čo robí ekofeminizmus „ekologickým“ je, že berie environmentálnu a ekologickú perspektívu v chápaní povahy mnohých z týchto prepojení medzi „izmami dominancie“. (Warren, 2002). • Ekofeministky tak poukazujú jednak na dominanciu nad ženami a rovnako aj na dominanciu nad prírodou a prepojenosť medzi týmito dvoma typmi panstva je z ich pohľadu chápaná ako historická, tak aj konceptuálnu, empirická, epistemologická, etická, teoretická i politická. (Davion, 2001, s. 233).

Ekofeminizmus • Dualizmy: • rozum/prírodu a maskulínne/feminínne, ale tiež mentálne/manuálne, civilizované/primitívne a ľudia (ľudské)/ príroda (prirodzenosť). (Davion, 2001, s. 235). • R. Z. Hawkins (inšpirovaná tiež autorkou menom Val Plumwood) uvádza príklady dualizmov v západnej kultúre a to: • kultúra - príroda, • myseľ - telo, • muž - žena, • subjekt - objekt. (Hawkins, 1998)

Ekofeminizmus • • • V. Plumwood vyčlenila 5 čŕt takýchto dualizmov: 1. Utláčatelia vytvárajú závislosť utláčaných a zároveň to popierajú 2. Vytváranie rozdielov medzi utláčateľmi a utláčanými v zmysle radikálnej rozdielnosti, kvôli ospravedlneniu podriadenia si utláčaných. 3. Znehodnotenie jednej strany dualizovaného páru ako nemajúcej morálne relevantné charakteristiky ako druhá strana 4. Inštrumentalizmus, ktorý chápe určitú skupinu ako podriadenú a bez morálne významných nezávislých záujmov 5. Homogenizácia, ktorá spočíva v stieraní rozdielov v podriadenej strane, napríklad chápanie všetkých žien (príp. aj otrokov) ako rovnakých (podľa Davion, 2001, s. 235).

Environmentálna etika cnosti • R. Sandler vo svojej knihe obhajuje environmentálnu etiku cnosti. Zaoberá sa otázkou ako posúdiť správne konanie, pričom navrhuje niekoľko cností ako – cnosti udržateľnosti (striedmosť a skromnosť), cnosti spätosti s prírodou (zdvorilosť a údiv), cnosti úcty k prírode (starostlivosť, súcit a ekologická citlivosť), cnosti správcovstva (poctivosť a pracovitosť), cnosti environmentálneho aktivizmu (spolupráca a vytrvalosť). • Tiež sa venuje problému či je environmentálna etika cnosti antropocentrická alebo skôr neantropocentrická. Domnieva sa, že napriek tomu, že cnosti sú charakteristické tým, že spočívajú predovšetkým v snahe o ľudské prospievanie (čo je skôr antropocentrické), je tiež možné, že cnosti sú cnosťami preto, že prispievajú k iným dobrám ako napríklad k inštrumentálnej hodnote mimoľudských bytostí (čo je skôr neantropocentrické). Environmentálna etika cnosti by tak mala viesť k ľudskému prospievaniu, ako aj k prospievaniu iných prírodných entít.

Environmentálna etika cnosti • Kritika environmentálnej etiky cnosti- Jednou z námietok voči environmentálnej etike cnosti je, že je teoreticky málo dopracovaná. • Napríklad Wensveen vytvorila zoznam 189 environmentálnych cností a preto je niekedy naozaj ťažké si predstaviť ako ich možno reálne uplatniť. Ďalšou námietkou je nezhoda v tom, čo je podstatou cnosti a ktoré by to mali byť. Niektorí vidia podstatu cnosti v ekologickej udržateľnosti, pretože zhoršenie životného prostredia podkopáva možnosť rozvíjať cnosti a žiť cnostne. Mnohí chápu environmentálne cnosti predovšetkým ako vedúce k ľudskému prospievaniu. Ideálom je tak človek, ktorý má vlastnosti, ktoré ho robia dobrým človekom, dobre žije a chráni prírodu. Iná námietka spočíva v kritike etiky cnosti vo všeobecnosti. Zakladá sa na tom, že etika cnosti nedokáže dostatočne viesť naše konanie, nedokáže nám presne povedať ako máme konať v tej-ktorej situácii, iba to, aké charakterové črty by sme mali rozvíjať. • Naopak niektorí (napr. Hursthouse) tvrdia, že etika cnosti je dostatočná a pokiaľ sa budeme snažiť kultivovať svoje cnosti predovšetkým praktickú múdrosť budeme vedieť ako máme konať. Iní autori (napr. Sandler) zas navrhujú niektoré pravidlá (u Sandlera sú to tzv. V-rules), ktoré by mohli usmerniť naše konanie. (Cafaro, 2009)