EKO hry Nmety na hry s environmentlnou tematikou

EKO - hry Námety na hry s environmentálnou tematikou Mária Záborská

Obsah • • KTO ZA TO MÔŽE ? NEOBĽÚBENÉ ZVIERA PAVUČINKY TELEGRAMY (SMS) AJ NOHY SA CHCÚ HRAŤ PREČO UMIERAJÚ LESY? PATRÍME K SEBE? • HÁDAJ, O ČOM ŠUMÍ HORA • SPEV SVRČKA • PREČO SA VTÁČIKY MUSELI SŤAHOVAŤ • PRAKTICKÉ MERANIA • MERANIE VÝŠKY STROMOV • ZISŤOVANIE VEKU STROMOV

KTO ZA TO MÔŽE ? alebo Prehadzovanie zodpovednosti za stav Zeme • MIESTO: trieda, školský dvor, • MOTIVÁCIA: les, lúka. . . • Žijeme na Zemi a každý z nás • POMÔCKY: lopta s nakreslenou cíti za niekoho alebo niečo Zemeguľou, papier, pero, zodpovednosť výkresy, farbičky. . . • Cítime však zodpovednosť aj za Zem? Za to, aké zmeny sa na nej dejú, ako vyzerajú lesy, voda, alebo naše najbližšie okolie ? . . . Veď aj my prispievame k stavu Zeme svojou činnosťou! • Alebo nás „to“ nezaujíma, sme ľahostajní, nezodpovední? . . . • Porozmýšľajme, či za stav Zeme (globálne problémy) sme zodpovední aj my alebo nie

POPIS HRY • Na začiatku hry si každé dieťa na papier napíše dôvody, prečo za “to” nemôže (napr. som ešte dieťa, nemám auto, šetrím vodu kde sa len dá, nelámem konáre, neničím prírodu, kupujem čo najekologickejšie. . . ) • a hneď vedľa si vypíšte dôvody, prečo za “to” môže (napr. vozím sa do školy autom, plytvám potravinami, nešetrím elektrinu, kupujem si iba drahé značkové veci. . ) (Menšie deti môžu písať spoločne na tabuľu. ) • Keď má každý premyslené svoje dôvody, hra môže začať • Učiteľ (alebo zvolený žiak) vezme do ruky loptu – zemeguľu a so slovami “Som planéta Zem a mám problémy. Moje lesy vysychajú, rieky sú špinavé, zvierat a rastlín ubúda, ľudia sa vŕtajú hlboko v mojom vnútri. . . Som Tvoja druhá mama, moje polia a lesy Ťa živia, moje vody Ti dávajú život, moje hory Ti poskytujú veľké bohatstvo. . . Potrebujem Tvoju pomoc! Keď zahyniem, všetko zahynie so mnou. Pomôž mi!” a hodí loptu – Zem niekomu z kruhu. • Ten povie “Ja za to nemôžem, že máš problémy, lebo. . . ” a uvedie jeden zo svojich dôvodov • Hodí loptu – Zem ďalšiemu v kruhu

• Keď sa vystriedajú všetci žiaci, hra pokračuje druhým kolom, kedy ten, kto drží loptu, povie “Áno, za tvoje problémy môžem aj ja, lebo. . . “a uvedie svoje prehrešky, „a chcem Ti pomôcť tým, že. . . “a uvedie formu svojej pomoci • Na záver, keď už každý prispel nejakou „pomocou“, môžu loptu – Zem chytiť všetky detské ruky naraz a chvíľu ju podržať a predstaviť si ju čistú, zdravú, vyliečenú. . . POZNÁMKY: • Po skončení hry diskutujeme o tom, ako sa deti cítili, keď odmietli Zemi pomôcť, a aká zmena v ich pocitoch nastala, keď sa jej rozhodli pomôcť. . . • deti si môžu formy svojej pomoci zapísať na nástenku, aby sa mohli navzájom informovať o ich plnení

NEOBĽÚBENÉ ZVIERA • MIESTO: Kdekoľvek, kde sa dá urobiť tma, alebo v noci v lese • POMÔCKY: 2 baterky (alebo čajové sviečky v poháriku !!!) • POPIS HRY : • Deti si posadajú do kruhu, jeden si sadne s baterkou do stredu. Druhú baterku má jedno dieťa z kruhu. Zhasneme svetlo a povieme deťom, aby si každé • MOTIVÁCIA: z nich vybralo jedno zviera, ktoré • Každý má nejaké zviera, ktoré im nie je veľmi sympatické. mu nie je sympatické, alebo Potom zapneme baterky. Dieťa v ňom vyvoláva nepríjemné v strede hovorí o svojom zvierati: pocity, či dokonca strach. “Nemám rád (rada) medveďa, (nepáči sa mi medveď), lebo. . . ” • Málokto si však uvedomí, že každé zviera, aj to neobľúbené, má v prírode svoje miesto a význam, a že je svojím spôsobom zaujímavé a krásne. Na to, aby si deti všimli skrytú krásu ich neobľúbeného zvieraťa, aby sme im ho priblížili a “skrášlili”, slúži táto hra.

• Ostatné deti postupne tak ako sedia, si podávajú baterku (sviečku) so slovami: “Medveď by sa Ti mal páčiť, (medveďa by si mal mať rád), lebo. . . má roztomilé mláďatká, má pekný huňatý kožuch, dobre lezie na stromy, patrí medzi dôležitých obyvateľov lesa. . . ” • Keď už každý v kruhu povedal svoje odporučenie, do stredu si sadne ďalší so svojím neobľúbeným zvieraťom a hra pokračuje, kým sa všetci v strede nevystriedajú • Atmosféra tmy a malého svetielka v deťoch vyvoláva príjemné, tajuplné pocity (napr. pri akcii „Noc v škole“, „Noc v lese“alebo v Šv. P) • Deti sú vnímavejšie, sú naladené pozitívne a vnímajú aj nesympatické zvieratá inak • POZNÁMKY : DISKUSIA : vyjadrenie pocitov z tajuplnej atmosféry. . . • na záver si môže každé dieťa svoje zvieratko nakresliť • hru možno použiť na riešenie problémov v triede

PAVÚKY Stepník červený (Eresus cinnaberinus) • Pavúky – významné indikátory kvality životného prostredia • na Slovensku – okolo 950 – 1 000 druhov pavúkov, (40 000 druhov) • viaceré sú vzácne a ohrozené • Majú unikátny spôsob rozmnožovania, („babie leto“) • opradené sú mýtmi (napríklad : usmrtenie samčeka samičkou. . . ) • korisť lovia nielen pomocou siete, ale aj behom a skokom • niektoré majú relatívne veľmi dobrý zrak a vidia vo farbách! • sú silnejšie viazané na svoj biotop, a preto sú viac zraniteľné • zloženie spoločenstva pavúkov zoológovi veľa povie o kvalite životného prostredia konkrétnej lokality • v dôsledku globálneho otepľovania sa areál viacerých teplomilných druhov posúva smerom na sever

PAVUČINKY • MIESTO: trieda, klubovňa, les, lúka, školský dvor. . . • POMÔCKY: väčšie klbko vlny • POJMY A VZŤAHY: ekosystém, potravinový reťazec, prírodná rovnováha, zásahy do prírody • MOTIVÁCIA: • Niekedy si neuvedomujeme, že celá príroda, živá aj neživá, je navzájom popretkávaná krehkými vzťahmi • Napr. keď drevorubač vytne strom, alebo zberatelia nazbierajú veľa motýľov toho istého druhu, alebo ľudia vytrhajú na čaj všetku materinu dúšku a nenechajú ani korienok – týmito a ďalšími činnosťami ovplyvňujú ľudia v prírode celý reťazec vzťahov • Asi tak, ako keď pomykáme na pavučine jedno vlákno a pohýbu sa všetky ostatné

POPIS HRY • Deti sa postavia do kruhu, jeden drží klbko a začne hru: Napr. "Som dub. Žije na mne veverička”. Drží začiatok klbka a klbko hodí kamarátovi (veveričke). Veverička pokračuje: “Ja mám rada oriešky. Lieska, chyť klbko”. Klbko putuje ďalej k červíkovi, ropuche, bocianovi. . . , podľa potravinových vzťahov, až sú všetci pospájaní, niektorí aj viac krát. • Môžeme hrať dovtedy, kým sa klbko neminie, alebo keď každé dieťa drží časť klbka • Diskusia : Čo sa stane, keď príde drevorubač a strom vytne? Nezničí len strom, ale ovplyvní život všetkých organizmov, ktoré boli so stromom spojené. Naruší tak jemnú rovnováhu, ktorá medzi nimi bola.

POZNÁMKY: • hru možno hrať na záver rozprávania o ľubovoľnom ekosystéme (močiar, periodická mláka, lúka, pole, les, ľudské sídla. . . ), • upozornite deti aj vzťahy medzi živou a neživou prírodou (nech zaraďujú do reťazca aj pôdu, vzduch, vodu, skaly. . . ), • aj záver môžete ľubovoľne upraviť: - ak drevorubač zotne strom, - ak močiar bude vysušený, - ak sa vyrúbe celý les, - ak územie bude zaplavené. . . • OBMENA: To, čo platí pre jemné vzťahy v prírode, platí aj pre vzťahy medzi ľuďmi. Pavučinky si môžete zahrať, ak si tieto vzťahy potrebujete uvedomiť, ak si chcete pripomenúť, že patríte k sebe • Ten, kto hádže klbko druhému, povie mu, čo sa mu na ňom páči (úsmev, ochota pomôcť, odvaha. . . ), vždy nájde na tom druhom niečo dobré, hodné ocenenia. Každý má rád pochvalu a dobré hodnotenie • Na záver, keď sú všetci pospájaní aj viackrát, všetci pomaly pavučinkou pohýbu a vtedy možno pocítia spolupatričnosť. Sme tu, sme spolu, patríme k sebe

TELEGRAMY (SMS) MIESTO: trieda, les, lúka, park. . . • POMÔCKY: papiere, perá, farbičky • MOTIVÁCIA: Telegramy (SMS, e-maily) slúžia na to, aby sme niekomu zablahoželali, alebo mu niečo oznámili, prejavili súcit. . . • Pri našich telegramoch sa naučíme • vnímať svet okolo nás trochu „inými očami“, zistíme, že život sa skladá z maličkostí, ale tieto maličkosti často v každodennom • živote nevnímame A práve ony nás dokážu potešiť, alebo na niečo • upozorniť • • POPIS HRY : Telegramy (SMS) môžu byť adresované komukoľvek (mame, učiteľovi, kamarátovi, ale aj žabke, orlovi, stromu, rieke, vode, Zemi, Slnku, ohrozenému kvietku, vrchu, minerálu. . . ) Mali by sa týkať niečoho, čo chcete pochváliť, ale aj skritizovať, o čom chcete informovať. . . Môžu byť vtipné, veselé ale aj smutné, prísne, vyčítavé, milé, ďakovné. . . V každom prípade by mali byť stručné a jasné

• Napríklad: “Milé žabky, srdečne Vám blahoželám k úspešnému jarnému prechodu cez cestu k svojmu jazierku. ” kamarátka Katka “Milá mamička, slávnostne Ti sľubujem, že dnes umývam riad ja. A nie pod tečúcou vodou. ” Tvoj syn Peter „Ahoj, Martin, videla som v Tvojej lavici veľký neporiadok. Mal by si si ju upratať !“ Tvoja učiteľka • DISKUSIA : aké majú pocity ako pisatelia a ako adresáti • POZNÁMKA: Telegramy si môžete vyvesiť na nástenku, aby si ich mohol prečítať každý, hlavne adresát

AJ NOHY SA CHCÚ HRAŤ • MIESTO: átrium školy, detské ihrisko, lúka, lesný chodník, . . . • POMÔCKY: štrk, okruhliaky, lístie, konáriky, piliny, piesok, voda. . . rôznorodý materiál prírodný aj priemyselný • MOTIVÁCIA: Doteraz sme pri hrách používali naše zmyslové ústroje a hlavne bystrý um. • Zabúdame však na našich každodenných pomocníkov – na nohy! Po dlhom a únavnom dni si aj ony zaslúžia oddych a relax. Pripravme im príjemný chodník plný prekvapení. • POPIS HRY : • Deti rozdelíme do 2 skupín. Každá skupina pripraví pre druhú skupinu zaujímavý a príjemný chodník pre bosé nohy (pozor na ostré predmety) • Chodník bude pozostávať z rôzne dlhých úsekov, tvorených rôznorodým materiálom (obr. ) • DISKUSIA : vyjadrenie pocitov, ktorá časť bola najpríjemnejšia. . . • Chodník môžu deti prejsť aj so zaviazanými očami

PREČO UMIERAJÚ LESY? • MIESTO: les, trieda, školský dvor • POMÔCKY: farebný a biely krepový papier alebo špagát • POJMY A VZŤAHY: kyslé dažde, imisia, emisia, zakyslenie pôdy, suchý spád, filtre, exhaláty, vyplavovanie živín. . . • MOTIVÁCIA : • Keď kráčate po lese a dobre si všímate prírodu okolo seba, môžete vidieť, že nie všetky stromy vyzerajú zdravo • Niektoré majú nadmerne opadané ihličie, zakrpatené konáriky, alebo vidíme celé vyschnuté stromy. • Hlavnou príčinou tejto katastrofy, ktorá ovplyvňuje aj náš život (lesy = pľúca Zeme), je znečistené ovzdušie • Oxid siričitý (SO 2), oxidy dusíka (NOx) stúpajú do ovzdušia a ak sa na svojej ceste “stretnú” s hmlou, dažďom alebo snehom, vzniknú zriedené kyseliny, ktoré poškodzujú nielen stromy, ale aj ostatné prírodniny a stavby. . . • To sú známe kyslé dažde.

POPIS HRY • Deti rozdelíme na 2 skupiny v pomere 2 : 1. • Početnejšia skupina bude predstavovať oxidy S a N, ktoré sa „V KRAJINE DAŽĎA“ (pri vstupe na určené označené územie) menia na kyslý dážď • Druhá skupina bude predstavovať Ochrancov životného prostredia. Ich úlohou bude montovať filtre alebo katalyzátory na zachytávanie škodlivín • Kyslý dážď poškodzuje stromy (“oxidy” sa snažia okolo stromu naviazať farebný krepový papier). Strom, ktorý má 3 krepové papiere, odumiera. Ak ochranca chytí oxid, namontuje naň filter. t. j. biely krepový papier a oxid je neškodný (vypadáva z hry). Hra končí po uplynutí časového limitu. DISKUSIA: • vyhodnotí sa počet vyschnutých a počet poškodených stromov, • vyhodnotí sa účinnosť (aktivita) ochranárov, porozprávajte sa s deťmi, či je to také jednoduché aj v skutočnom živote, • dôležité je porozprávať sa o pôsobení kyslých dažďov a o dôležitosti každého stromu pre život na Zemi

Potravinový reťazec alebo PATRÍME K SEBE? • MIESTO: trieda, klubovňa, les, školský dvor, lúka. . . • POMÔCKY: obrázky živočíchov, rastlín, papier, farebné ceruzky, špendlíky , klbko povrazu • POJMY A VZŤAHY: potravinový reťazec, potravinová pyramída, producent, konzument, predátor – korisť. . . • MOTIVÁCIA : • hra sa hodí na záver rozprávania o určitom ekosystéme. Deti už vedia, aké rastliny a zvieratá sa v ňom môžu vyskytovať. Zahrajú sa na mláďatá, ktoré spoznávajú okolitý svet aj seba. Spoznávajú svoju veľkosť, farbu, miesto, kde žijú, čím sa živia, kedy lovia… Tieto informácie môžu získať od svojho okolia • ÚLOHA: čo najrýchlejšie zistiť pomocou jednoduchých otázok, aké zvieratko (rastlinu, časť rastliny. . ) predstavuje a vyhľadať ostatné články (deti) svojho potravinového reťazca. Spolu s nimi znázorniť potravinovú pyramídu.

POPIS HRY • Vopred si pripravíme 2 -3 rovnako dlhé potravinové reťazce, pre každý reťazec zvolíme inú farbu. Články reťazca napíšeme zvlášť na lístky, ktoré potom pripneme deťom na chrbát • Pravidlá hry: každé dieťa má čo najrýchlejšie zistiť, čím je. Pýta sa spoluhráčov a tí môžu odpovedať len áno - nie. Ak si je niekto úplne istý, čím je, príde a oznámi to učiteľovi, alebo vedúcemu • Tí, ktorí už zistili čo predstavujú a majú rovnakú farbu, začínajú skladať potravinovú pyramídu. • Skupina, ktorá prvá vytvorí pyramídu a má správne znázornené vzťahy predátor – korisť alebo konzument, producent, víťazí.

• DISKUSIA : • Na záver sa deti navzájom oboznámia so svojou potravinovou pyramídou. Porozprávajú sa, čo by sa stalo, keby: – sa jeden článok potravinového reťazca premnožil – jeden článok vyhynul… • OBMENA PRE STARŠIE DETI: potravinové reťazce farebne neodlíšiť, t. j. deti samé musia prísť na to, kto do ich reťazca patrí a kto nie • V takom prípade by sa reťazce nemali prekrývať

Hádaj, o čom šumí hora • Hádaj, o čom šumí hora, • Chráň si ten mocný les i keď je z kyslých dažďov horu, chorá, chráň si tú zeleň na smrť hádaj, o čom mlčí suchý chorú, strom, chráň si svieže more hádaj, čo si žblnká rieka, lúčnych tráv ! keď z miest do nej špina Nech sa opäť čistá rieka vteká, o náhli k moru doďaleka čom šepká more tráv, keď nech vzduch opäť dýchaš je z rosy bolehlav, bez obáv počúvaj ten hlas a hneď, nájdeš správnu odpoveď :

Hádaj, o čom šumí keď je z kyslých chorá, hádaj o čom mlčí suchý hádaj čo si žblnká , keď z do nej špina vteká, o čom šepká more , keď je z rosy bolehlav - počúvaj ten hlas a hneď, nájdeš správnu odpoveď :

Chráň si ten mocný les i horu, chráň si tú zeleň na smrť chorú, chráň si svieže more lúčnych tráv! Nech sa opäť čistá rieka náhli k moru doďaleka, nech vzduch opäť dýchaš bez obáv

SPEV SVRČKA Jeden Indián navštívil v meste bieleho muža, s ktorým ho spájalo priateľstvo. Hlučné mesto plné áut a ľudí bolo pre Indiána nové. Cítil sa zmätený. Biely muž chcel svojmu indiánskemu priateľovi ukázať tie najkrajšie časti mesta a tak ho vzal na prechádzku. Keď spolu kráčali po ulici, Indián sa náhle zastavil. Spýtal sa : „Môj biely brat, počuješ to, čo počujem ja ? “ Biely priateľ zastal, pozrel na červeného muža, usmieval sa a povedal : „Všetko, čo počujem je húkanie áut a rachot električiek. Počujem hlasy a kroky mnohých ľudí okolo nás. A čo počuješ Ty? “ „Uprostred mesta, tu, niekde blízko nás sa ozýva svrček, “ prehlásil Indián. Biely muž sa započúval znovu a potom potriasol hlavou. „Asi sa mýliš. Tu v meste predsa nežijú žiadne svrčky. A aj keby niekde nejaký svrček bol, v takomto hluku by sme ho nepočuli. “ Indián podišiel niekoľko krokov ďalej. Zostal stáť pred malým stromom pri veľkom dome. Rozhrnul lístie a hľa – svrček, ktorý si spieval svoju pieseň !

Jeden muž na mincu dokonca Až teraz začul biely muž svrčkov spev. Udivil ho výborný sluch indiánskeho stúpil a zdvihol ju. priateľa. Tu Indián svojmu priateľovi Po chvíli, keď kráčali ďalej mu povedal : „Vidíš ? Zvuk mince nie „Tvoj sluch je jednoducho lepšie je silnejší, než zvuk svrčka – vycvičený než môj. Indiáni počujú a predsa ho ľudia z mesta dobre lepšie než bieli ľudia. “ počujú !“ Indián sa usmial a odvetil : „Mýliš sa ! Indiánsky príbeh Môj sluch nie je lepší než Tvoj. Ty nie si len naladený na to, aby si Tajomná živá planéta Čo prezrádza strom počul svrčka. “ Zelená linka Po niekoľkých krokoch pustil Indián na Majo Labaj zem 50 – centovú mincu. Keď minca zazvonila o zem, niekoľko chodcov na ulici sa okamžite otočilo.

SVRČEK POĽNÝ (Gryllus campestris) • • Najväčší svrček na Slovensku dorastá do veľkosti 20 – 26 mm Býva sfarbený do čierna Výrazná guľovitá hlava a zavalitejšie valcovité telo sú prispôsobené životu v podzemných dierach, ktoré si sám vyhrabáva v zemi Je veľmi plachý Sluchové orgány má umiestnené na predných holeniach Obidve pohlavia žijú v samostatných chodbách Samčeky počas letných nocí sedia pred chodbami a cvrlikajú • Cvrlikavý zvuk vydávajú pomocou predných blanitých krídel, ktoré trú o seba - snažia sa tým prilákať samice • Samice sa vyznačujú typickým kladielkom • Živia sa článkonožcami a rastlinnou potravou • Samička znáša do podzemných dier relatívne veľké množstvo vajíčok • Larvy v dierach prezimujú • Obľúbeným prostredím sú suchšie lúky a trávnaté stráne • Je rozšírený v celej strednej Európe, na niektorých miestach môže byť dosť hojný

Jana Haládeková PREČO SA VTÁČIKY MUSELI SŤAHOVAŤ Tam, kde rieka svoj prúd Na poludnie všetky vtáčky stáča do trávičky zleteli, do doliny pod vŕškom, aby si tam v tieni, v rose, stoja štíhle, hrdé smreky – bosé nôžky schladili. celé vtáčie sídlisko. Jedného dňa plesky – Bytíky priam popod nebom tresky – vyhradené pre vtáky! bijú zvonce na poplach, po celý deň letom – behom, lomoz, buchot, skáču kŕmia hladné zobáky. triesky a na trávu sadá prach. Jedna izba, jedna posteľ a krídelká – periny, štebotu a veselosti od jari až do zimy.

Popadali hrdé smreky Na druhý deň – ani nohy ! Nesie pekne jeden po druhom. Rozpílili štíhle drieky, vetrík noviny, Že všetko, čo krídla nezostal v nich žiaden dom. malo, odletelo z doliny. A vtáčence vyplašené zalamujú krídlami: Už si dakde za horami Kdeže sa len podejeme nové domky stavajú studenými nôckami ? A na lúčke opustenej holé pníky žalujú. Každý schytil, čo sa dalo, pobalili kufríky, uplakaní, uzimení, posadali na kríky.

Ako odhadnúť výšku stromu 1 • Pomôcky : blok, pero, kalkulačka, pásmo, ceruzka, „kamarát“ • Postup : • Najjednoduchší spôsob : zistíme výšku kamaráta a požiadame ho, aby sa postavil vedľa kmeňa stromu • Odhadneme, koľkokrát je strom vyšší ako kamarát • Na záver vynásobíme tento údaj výškou svojho kamaráta

Ako odhadnúť výšku stromu 2 • Pomôcky : palica dlhá 1, 5 m, blok, pero, pásmo, kalkulačka • Postup : pomocou palice (pásma) odmerajme približnú vzdialenosť 25 m od meraného stromu • na tomto mieste zapichnime palicu kolmo do zeme • Ľahnime si na zem a pokusne vyhľadajme miesto, z ktorého koniec palice splynie s vrcholom stromu • miesto, kde sme mali hlavu, označíme (vetvičkou, kameňom) • Odmerajme vzdialenosť konárika (kameňa) od palice (napr. 3 m) • Výšku stromu vypočítame pomocou úmery a : b = d : x a = vzdialenosť konárika (kameňa) od palice (3 m) b = výška palice (1, 5 m) d = súčet vzdialenosti 25 m + 3 m (a) x = výška stromu • Výpočet : a. x = b. d / a x = 1, 5 m. 28 m / 3 x = 42 m : 3 x = 14 m

Ako odhadnúť výšku stromu 3 (metóda porovnávania tieňov) • POMÔCKY : 1, 5 m dlhá palica, meracie pásmo, kalkulačka, pero a papier • POSTUP : • Výšku stromu môžeme zistiť aj tak, že palicu dlhú 1, 5 m postavíme blízko stromu kolmo na povrch zeme Odmerajme dĺžku jej tieňa Potom odmerajme dĺžku tieňa stromu • Porovnáme, koľkokrát je dĺžka tieňa stromu väčšia dĺžka tieňa stromu : dĺžka tieňa palice • Násobok, ktorý dostaneme, vynásobíme číslom 1, 5 (dĺžka palice) a dostaneme výšku stromu (v metroch)

Ako zistiť výšku stromu 4 (metóda drevorubačského kríža) • Pomôcky : 2 paličky rovnakej dĺžky, zápisník, pero, pásmo • Postup : • Vezmeme si 2 paličky rovnakej dĺžky • Jednu priložíme k tvári a namierime ju vo výške očí vodorovne na strom • Na jej koniec priložíme zvislo druhú paličku • Pohnime sa dopredu alebo dozadu tak, aby sa konce zvislej paličky prekrývali s vrcholom a pätou stromu • Pritom môžeme zvislú paličku posúvať hore-dolu (teda, nemusí sa s vodorovnou paličkou spájať vo svojom strede) • Keď sa nám podarí takto zamerať strom, vzdialenosť, ktorá nás delí od stromu sa rovná výške stromu • Iné spôsoby merania výšky objektov – napríklad pomocou porovnávania tieňov alebo pomocou uhlov

Ako zistiť vek stromov • POMÔCKY : krajčírsky meter, pásmo, povraz, papier, pero, kalkulačka • POSTUP : • Približný vek stromu zistíme, keď vo výške 130 cm od zeme odmeriame obvod jeho kmeňa a získaný rozmer vydelíme číslami 3 a 2 alebo číslom 2, 5 (lebo 2, 5 cm obvodu kmeňa = 1 rok života) • Vek stromu sa potom pohybuje v tomto rozmedzí a je určený v rokoch • VÝPOČET : • Napr. obvod kmeňa je 120 cm • 120 : 3 = 40 a 120 : 2 = 60 to znamená, že strom je starý 40 – 60 rokov (teda približne 50 rokov) 120 : 2, 5 = 48 rokov • alebo obvod stromu meria 60 cm 60 : 3 = 20, 60 : 2 = 30. To znamená, že strom má 20 - 30 rokov, alebo asi 25 rokov 60 : 2, 5 = 24 rokov

Ako zistiť vek stromu 2 • POMÔCKY : krajčírsky meter, pásmo, povraz, papier, pero, kalkulačka • POSTUP : • Krajčírskym metrom odmeriame obvod kmeňa stromu vo výške 1, 3 m (130 cm) nad zemou • Na výpočet veku stromu použijeme vzorec: • Vek stromu = obvod (cm) x 4/10 • Napr. strom má obvod 120 cm (120 cm x 4) : 10 = 480 : 10 = 48 rokov • Monitorovať stromy sa odporúča, ak majú aspoň 30 rokov

Unikátny nález najstaršej značky vyrytej do kmeňa stromu • • • máj 2010 Geológ a paleobiológ Radek Mikuláš z GÚ AV ČR Skúmal prastaré dubové kmene nájdené pri ťažbe štrku a piesku pri Čelakoviciach na strednom toku Labe Na kmeni duba objavil asi 10 cm veľkú hviezdicu, vyrytú do kmeňa Dub pochádzal z obdobia medzi rokmi 600 – 800 nl. (Slovania) (vzorky z kmeňov odoberali na zistenie veku sedimentov, v ktorých sa nachádzali – rádiokarbónová alebo dendrochronologická metóda)

Hradisko MIKULČICE – KOPČANY veľkomoravské monoxyly • Monoxyly – jednoduché dlabané člny z jedného kusa kmeňa • Menšie rybárske mali dĺžku okolo 3, 6 m • V Mikulčiciach sa našli člny vyrobené z DUBA dlhé 8 – 10 m, • Vek : 7. – 10. storočie • Boli nájdené pri pilieroch mosta pred Mikulčickým predhradím • Foto : Roman Abušinov Mikulčice Kopčany

Ďakujem za pozornosť Mária Záborská