EKLOGIA DOPRAVA Adrin Plvka I C DOPRAVA a

EKÓLOGIA DOPRAVA Adrián Plávka I. C

DOPRAVA a jej rozdelovanie

Doprava je spôsob premiestňovania objektov z miesta na miesto. Objektom môžu byť predmety, osoby, ale napríklad aj informácie alebo energia. Technológia, použitá k doprave, sa skladá z dopravných prostriedkov, dopravnej infraštruktúry a organizácie dopravy.

Podľa toho čo sa prepravuje môžeme dopravu rozdeliť na: -osobnú dopravu -nákladnú dopravu Doprava osôb sa dá takisto rozdeliť na dopravu individuálnu (motocykel, osobný automobil) a hromadnú (autobus, vlak, dopravné lietadlo). Ďalšie rozdelenie je na dopravu neverejnú (vlastný automobil, zmluvná jazda autobusom, súkromné lietadlo) a verejnú (taxi, verejná hromadná doprava).

Základ dopravy tvoria: -dopravné prostriedky - mobilná časť dopravy (automobil, ľoď. . atď) -dopravné cesty - uskutočňuje sa po nich pohyb dopravných prostriedkov (umelé-(cesty, železnice. . ) a prirodzené(moria, oceány. . ) -dopravné zariadenia - statická doprava (prístavy, letiská, parkoviská. . )

EKOLOGICKÉ AUTÁ

Výrobcovia áut sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti budú musieť prispôsobiť novým trendom. Spotrebitelia totiž čím ďalej, tým viac inklinujú k ekologickým automobilom. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Synovate, ktorá uskutočnila medzi viac ako 13. 500 respondentami v 18 krajinách sveta.

Z tohto prieskumu vyplýva, že až 59 % ľudí by uprednostnilo ekologické auto.

Tieto automobily využíjavú namiesto benzínu biopalivo. Biopalivo predstavuje spôsob využitia biomasy a biologického odpadu. Ide o palivo vzniknuté cielenou výrobou či prípravou z biomasy a biologického odpadu. Rozdelujeme ich na pevné, kvapalné a plynné.

Ekologické auto je pre mnohých považované za obrovský úspech vo svete automobilovej technológie. Ekologické auto šetrí životné prostredie, spotreba paliva a emisií je veľmi nízka. Potenciálnych kupcov odráža fakt pomerne vyššej ceny automobilu, no v konečnom dôsledku práve znížením nákladov na palivo, paradoxne majiteľ ekologického automobilu ušetrí.

Napriek úžasnému pokroku, ktorý ekologické automobily zaznamenali, v súčasnosti ich predaj nie je dostatočne rozvinutý. Pre Slovensko to platí dvojnásobne; nie je veľa šoférov, ktorý sa môžu popýšiť ekologickým autom. Dôvodom môže byť aj to, že narozdiel od iných krajín, kúpa ekologického auta pre našinca nie je dostatočne výhodná.

Bude to už len na vás, či sa rozhodnete pre auto poháňané benzínom, alebo si kúpite zelenšie auto. .

• Letecká doprava je najmladšia a samozrejme i najrýchlejšia. Prvé motorové lietadlo vzlietlo r. 1903. Sen človeka o lietaní sa stal skutočnosťou. Postupne vznikli najrozmanitejšie typy lietadiel (prvé vrtuľníky r. 1939), až po dnešné prúdové a nadzvukové lietadlá. Jednotlivé mestá a kontinenty spájajú husté letecké linky. Letecká doprava sa riadi zo zeme z riadiacej veže. Napriek občasným leteckým katastrofám je letecká doprava bezpečnejšia než cestná.

• História letectva sa zaoberá vývojom mechanického letectva od prvých pokusov v lietaní šarkanov až do neprerušovaných, kontrolovaných motorových letov a ďalej. • Túžba ľudstva lietať sa pravdepodobne prejavila v Číne, kde sú zaznamenané prvé pokusy lietať na šarkanoch zo 6. storočia. Prvý let klzákom predviedol Abbas Ibn Firnas v Andalúzii v 9. storočí. Sen Leonarda da Vinciho lietať možno nájsť vo viacerých jeho dielach, ale da Vinci sa letieť nikdy nepokúsil. Prvé vážne pokusy lietať sa konali v 18. storočí v Európe s teplovzdušnými balónmi (1783), klzákmi (Otto Lilienthal, 1891) a lietadlá s vlastným pohonom (Wrightovci, 1903). • Odvtedy sa konštruktéri lietadiel pokúšajú o väčšiu rýchlosť, vzdialenosť, vyššiu výšku a lepšiu kontrolovateľnosť letov. Zoznam dôležitých faktorov ovplyvnil vynájdenie lietadla:

• Kontrola - pôvodné klzáky boli kontrolované pohybmi tela pilota (Lillenthal), alebo skrútením krídel (Wrightovci). Moderné lietadlá sú ovládané ovládacími plochami a výškovými kormidlami a tie sú zautomatizované počítačom. • Sila - motory lietadiel sa stávajú ľahšie a efektívnejšie, od parného pohonu Clémenta Adera až po piestové, prúdové a raketové motory. • Materiál - pôvodné konštrukcie boli vyrobené z plátna, či dreva, neskôr boli vyrábané z hliníka a zo zložených materiálov.

• Letecká doprava sa od ostatných dopravných odborov odlišuje nasledovnými charakteristickými znakmi: • a) medzinárodný charakter leteckej dopravy, b) prekonávanie veľkých vzdialeností veľkými rýchlosťami, c) pomerná voľnosť pohybu lietadla nad terénom, d) obmedzený a špecializovaný rozsah prepravy, e) nutnosť sústredeného a operatívneho riadenia, f) prudké tempo technického rozvoja, g) potreba vysokej kvalifikácie a disciplíny prevádzkových a riadiacich pracovníkov, h) vysoké obstarávacie, prevádzkové a udržiavacie náklady lietadlovej techniky a leteckých pozemných zariadení.

• ROZDELENIE LIETADIEL • Lietadlá môžeme rozdeľovať podľa rôznych znakov. Najčastejšie je užívané rozdelenie podľa: a) princípu vzniku vztlaku: lietadlá ľahšie ako vzduch, lietadlá ťažšie ako vzduch. b) princípu prekonávania odporu: bezmotorové lietadlá, motorové lietadlá. c) spôsobu vzletu a pristátia: konvenčné - klasické, nekonvenčné - s krátkym vzletom a pristátím, so strmým vzletom a pristátím, s vertikálnym vzletom a pristátím. d) rýchlosti: dozvukové, okolozvukové, nadzvukové, vysoko nadzvukové. e) používanej prevádzkovej plochy: pozemné, vodné, obojživelné. f) doletu: na veľmi krátke trate - do 300 km, na krátke trate - 300 1000 km, na stredné trate - 1000 - 3000 km, - na dlhé trate 3000 10000 km, na veľmi dlhé trate - nad 10000 km.

• ROZDELENIE LETOV • Lety civilných lietadiel sa z hľadiska účelu rozdeľujú na lety: a) dopravné, b) pre zvláštne účely, c) školské a výcvikové, d) skúšobné, e) overovacie, f) športové.

• LETISKÁ - Sú súčasťou technickej základne leteckej dopravy. • Sú to - vhodným spôsobom upravené plochy vybavené súborom objektov a zariadení zabezpečujúcich vzlety, pristátie, rolovanie a pod. , - mechanizačnými prostriedkami pre technické a obchodné vybavenie lietadlovej techniky a letiskových plôch a priestormi na vybavovanie cestujúcich a nákladu.

• Dráhový systém letiska môže byť tvorený jednou alebo niekoľkými vzletovými a pristávacími dráhami. Dráhový systém ovplyvňuje kapacitu letiska. Dĺžkou vzletových a pristávacích dráh je stanovený rozsah typov lietadiel, ktoré môžu letisko používať. Systém rolovacích dráh ovplyvňuje dobu pohybu lietadla medzi odbočovacou plochou a vzletovou a pristávacou dráhou. Kapacitu dráhového systému zväčšuje budovaní rýchloodbočiek.

1. Prvé železnice na Slovensku (1838 – 1867) • Vlaky boli brzdené iba ručne. Najvyššia dovolená rýchlosť 38 km/h bola roku 1851 zvýšená na 53, 06 km/h a roku 1862 až na 75, 8 km/h. Vlaky však túto rýchlosť zvyčajne ani nedosahovali. • Rušne prvých železníc na území Slovenska mali jednoduchú konštrukciu s dvojvalcovým parným strojom. • Služba na železnici bola svojím charakterom neobyčajná.

2. Od rakúsko-maďarského vyrovnania po krach na viedenskej burze (1867 – 1873) • Na území Slovenska v tomto období vznikli základy siete hlavných železníc. • Nová výroba.

3. Výstavba miestnych železníc (1873 – 1918) • Do prvej polovice 80. rokov sa dokončila výstavba rozostavaných hlavných železníc (najmä Považskej železnice na úseku Trnava – Trenčín – Žilina) • Parné rušne v tomto období zaznamenali ohromný pokrok. • Prvé elektrické hnacie vozidlá. • Osvetľovanie pracovísk.

4. Obdobie Slovenských železníc (1939 – 1945) • V roku 1942 sa začalo s deportáciami židovského obyvateľstva. • Nové vozne( jednonápravové podvozky)

5. Druhé obdobie ČSD (1945 – 1992) • Obnovenie železníc • rast osobnej prepravy • • Elektrické a motorové rušne Elektrické vykurovanie Výstavba mostov ( zváranie ) Prestavba železničných budov

Čo je jadrová ponorka ? • Bojové ponorky s jadrovým pohonom sú považované za najefektívnejšiu súčasť atómovej triády strategických zbraní, ktorú okrem nich tvoria pozemné balistické rakety a bombardéry. Vďaka svojmu pohonu sú schopné mesiace sa ukrývať pod hladinou mora, sú ťažko zistiteľné a zničiteľné, a zároveň schopné kedykoľvek z hĺbky zaútočiť raketami s atómovou hlavicou.

• Dnešné atómové ponorky trávia 95 percent plavby pod vodou. Reaktory nepotrebujú na prevádzku žiadny vzduch, ponorka si naopak kyslík pre posádku dokáže vyrábať sama. Dĺžku ponorenia vlastne limitujú iba zásoby potravín a psychická odolnosť posádky.

Výhody jadrového pohonu • Za prvé dva roky služby ponorky pod vodou viac ako 100 -tisíc kilometrov. Na to jej stačilo jadrové palivo veľkosti bejzbalovej loptičky. Ponorka s konvenčným pohonom by na rovnakej trase spotrebovala 7 570 000 litrov nafty. Jadrový reaktor

Nevýhody Poškodenie jadrového reaktora , čím môže ohroziť životy posádky a zamorenie prostredia. Problém z likvidáciou vyradených ponoriek. Pozostatok ponorky Kursk.

Ekologické problémy Závod Majak, ktorý sa nachádza na Urale, je najväčším jadrovým komplexom na svete. Jeho história je plná havárií, zamorenia a utajovania: V rokoch 1949 až 1956 vypúšťal Majak vysokorádioaktívny tekutý jadrový odpad zo svojho prepracovateľského závodu priamo do rieky Teča. Viac ako 124 000 ľudí žijúcich pri rieke, ktorá je hlavným zdrojom pitnej vody, dostalo vysoké dávky radiácie. Keď bol zistený rozsah zamorenia, bolo presídlených okolo 7 500 dedinčanov. Avšak príliš neskoro - okolo 8 000 ľudí zomrelo na následky tejto bezohľadnosti. V septembri 1957 sa v Majaku stala druhá najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva (po Černobyle). Explodovala oceľová nádrž obsahujúca 300 m 3 vysokorádioaktívneho odpadu. Územie s rozlohou 23 000 km 2 a obývané 260 000 obyvateľmi zasiahlo 20 miliónov Curie. Evakuovaných bolo iba 10 200 obyvateľov.

KRASNOJARSK-26 - RUSKÉ JADROVÉ PEKLO • KRASNOJARSK-26 - RUSKÉ JADROVÉ PEKLO V roku 1950 začalo na priame rozkazy Stalina 65 000 väzňov z gulagov hĺbiť pomocou najprimitívnejších nástrojov najväčší podzemný jadrový komplex na svete. Tento "Ťažobný a chemický kombinát" - jadrový superlabyrint pozostáva z asi 3 500 miestností a hál v hĺbke od 250 do 300 metrov pod zemou. Komplex pozostáva z troch jadrových reaktorov určených na výrobu plutónia (je potrebné na jadrové zbrane) a jedného prepracovateľského závodu na výrobu dioxidu plutónia a nitrátu uránu. V roku 1992 boli dva z reaktorov odstavené. Tretí je stále v prevádzke a zásobuje 90 000 obyvateľov blízkeho mesta Krasnojarsk-26 (inak nazývaného Železnogorsk) elektrickou energiou a teplom. V súčasnosti prebieha výstavba náhradného, nejadrového zdroja energie za tento reaktor. V roku 1985 začala stavba ďalšieho prepracovateľského závodu RT-2 nad podzemným komplexom. RT-2 mal prepracovať vyhorené jadrové palivo z civilných reaktorov typu VVER-1000 (stavia sa napríklad v Temelíne). Avšak stavba RT-2, úložiska tekutého rádioaktívneho odpadu, ako aj továrne na výrobu jadrového paliva typu MOX, bola pre nedostatok financií zastavená. Úložisko pevného rádioaktívneho odpadu, ktoré tiež patrí k RT-2, je už v prevádzke a v súčasnosti obsahuje približne 3 000 ton jadrového odpadu.

Krasnojarsk-26 teraz. . .

Opustené osemtisícové mesto

FIN