Drevo Drevo Je vlknit organick ltka vytvoren v



































- Slides: 35
Drevo
Drevo • Je vláknitá organická látka vytvorená v drevinách, v ich kmeňoch, konároch a koreňoch • Skladá sa - 49% celulózy, 24% lignínu, 23% živíc, tukov, trieslovín. . . • Najstarší konštrukčný materiál • Vlastnosti závisia od druhu dreviny, stanovišťa, veku stromu, miesta v kmeni
Využitie dreva • • • Stavebný materiál Výroba nábytku Športové potreby Hudobné nástroje Školské a kancelárske potreby
Zloženie dreva • Celulóza – buničina – hlavná súčasť rastlín, nerozpúšťa sa vo vode ani v organických rozpúšťadlách, ani v miernych chemických činidlách • Hemicelulóza – zložka celulózy, ale nestála • Lignín - hnedý zvyšok po hnilobách dreva • Triesloviny – látky, ktoré vo vodnom roztoku zrážajú bielkoviny, rozpúšťajú sa vo vode, alkohole a acetóne
Chemické zloženie • 50% uhlíka • 43% kyslíka • Vodík, dusík a minerálne látky - Hmota dreva vzniká z 97% vody a vzduchu pôsobením slnečných lúčov - Zvyšok tvoria minerálne soli
Časti stromu • Korene • Konáre • Kmeň – najdôležitejšia časť – Nízky alebo vysoký Priamy, ohnutý, krivý – Valcovitý, kužeľovitý – Hrubý, tenký – Čistý, konárovitý – Rovnovláknitý, skrútený • Najvyššie hodnotený – vysoký, priamy, valcovitý, hrubý, čistý a rovnovláknitý
Skladba dreva • Kôra – krycie pletivo • Lyko – vodivé pletivo, sitkovice • Kambium – miazgový okruh, delivé pletivo • Vodivé pletivo, cievy , cievice • Výstužné pletivo • Stržeň – zásobné pletivo Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva, pretože listnaté dreviny sa vyvinuli z ihličnatých
Makroskopická štruktúra dreva Kôra a kambium a lyko • Kôra – najvrchnejšia časť dreva, vzniká z lyka vytláčaním od dreva, rozťahovaním vznikajú trhliny • Kambium a lyko – voľným okom ich skoro nevidíme, lyko zásobuje strom výživnými látkami, kambium sa podieľa na hrubnutí kmeňa = letokruhy
Beľ • Beľ – nevyzreté drevo, ktorým prúdia živiny rozpustené vo vode – bledosfarbený prstenec okolo vyzretého dreva • Beľ – považuje sa za menej hodnotný materiál, skoro nepoužiteľný • Je málo odolný voči škodcom, hubám a poveternostným vplyvom • Niektoré dreviny sú celobeľové – brezam hrab, vŕba, jelša, jaseň – nevytvárajú jadro
Jadro – jadrové drevo • Je tmavšej farby • Vo vnútornej časti kmeňa • Nesie tiaž stromu a slúži ako zásobáreň látok • Nie je dôležité pre rast stromu • Dreviny, ktoré majú po celom svojom obvode rovnako kvalitné drevo ako jadrové, farebne neodlíšené – lipa, buk, hruška, smrek
Dreň • Nie je to geometrický stred, ale biologický • Kambium sa pri tvorbe letokruhov prispôsobuje vplyvom – slnko, chlad, . . . • Severná strana dreviny – hustejšie letokruhy ako južná • Stred sa takto vychýli na severnú stranu • Dreň – je riedka, 2 – 5 mm • V jej blízkosti drevo praská – dôležité pre rezbára
Vek dreva • Jadro – staršia, vnútorná časť, zväčša tmavšia • Beľ – mladšia, vonkajšia časť
Farba dreva • Závisí od druhu dreviny (beľová, jadrová. . . ) • Čerstvosti rezu ( napr. jelša sa po čase na reze sfarbí na oranžovo) • Vlhkosti dreva • Technologického spracovania (sušenie, parenie. . . )
Delenie dreva • Ihličnaté drevo – Jadrové (borovica, smrekovec, tis. . . ) – Zrelodrevné (smrek, jedľa. . . ) • Listnaté drevo – Kruhovito pórovité (dub, cer, agát, jaseň, brest. . . ) – Prechodne pórovité (orech, čerešňa. . . ) – Roztrúsene pórovité (buk, jelša, hrab, breza, lipa, vŕba, topoľ. . . )
Iné delenia • Listnaté drevo – Beľové (javor, jelša, hrab, breza. . . ) – Jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba. . . ) – Zrelodrevné (buk, lipa. . . ) • Iné delenie – Tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk. . . ) – Mäkké drevo ( lipa, vŕba, topoľ. . . )
Technologické vlastnosti dreva • Pevnosť – odpor, ktorý drevo kladie proti sile – v ťahu, v tlaku, v ohybe • Tvrdosť – odpor, ktorý kladie drevo nástroju pri obrábaní • najtvrdší je eben, u nás buk, dub, jaseň, čerešňa. . . • najmäkšia je balza, u nás lipa, topoľ, vŕba, jelša, smrek, breza • Ohybnosť – vlastnosť dreva meniť svoj priamy tvar na oblúkovitý • Húževnatosť – schopnosť dreva odolávať silným nárazom a otrasom
Technologické vlastnosti dreva • Štiepateľnosť – schopnosť delenia dreva v pozdĺžnom smere pôsobením klinu (jedľa, smrek, dub, jelša, vŕba. . . ) = výroba šindľovej krytiny • Vodivosť tepla – drevo zle vedie teplo, dobre izoluje pred zimou, redšie drevá lepšie izolujú = stavebný materiál • Akustická vlastnosť – rezonancia dreva, zvuková vodivosť • elektrická vodivosť – drevo je výborný izolant • Hydroskopická vlastnosť – je navlhavé, pri vysychaní sa deformuje • Slabá odolnosť voči biologickým škodcom
Chyby dreva • Abnormálnosti, nepravidelnosti, ovplyvňujú jeho použitie • Ohnuté a krivé kmene (borovica, slivka) – využitie: v kolkárstve, stavba lodí, priečne prerezané menšie predmety • Rázsochy – drevo v tvare vidlice, rozdvojený kmeň • Vybočenosť letokruhov • Vnútorné trhliny • Hviezdicová, kruhová, mrazová trhlina • Smolníky, hrče
Smrek • Najpoužívanejší v stavebníctve u nás • Krovy, stavby, okná, dlážky, stropy, dvere, zárubne, nábytok, debny • Odpad = drevovláknité dosky, celulózový a papierenský priemysel
Borovica • Druhá najrozšírenejšia • Stavebníctvo – okná, dvere, zruby, schodiská, železničné podvaly, nábytok, horšie sa opracúva, lepí, morí natiera. . .
Jedľa • Dobre sa štiepa, je pružné, menej pevné • Pod vodou trvanlivejšie ako smrek • Pilóty pri regulovaní lesných bystrín, stavba mlynov a hatí • V stavebníctve – ako smrek, nie na nábytok
Smrekovec opadavý • Polotvrdá drevina, jediný ihličnan, ktorý na zimu opadáva • Jadrový strom, jadro je tmavé, červenohnedé • Ostré letokruhy • Húževnaté drevo, ľahko štiepateľné, dobre obrábateľné, málo zosychá • Okná, dvere, obklady stien, pergoly, chaty, záhradný nábytok
Lipa • • Vhodná na drevorezbu Drevo je ľahké, mäkké, húževnaté Ľahko sa reže, vyrezáva, štiepa a opracováva Podlieha červotočom
Breza • Biele až žltobiele drevo • Mäkké, pružné, dobre sa ohýba, obrába, reže • Po spílení hnedne a sivie
Agát • • Ťažké, veľmi tvrdé drevo Pružné, pevné, veľmi trvanlivé Ťažko sa vyrezáva a reže, štiepa Dobre sa leští, je odolné voči oderu
Jelša • Drevo je mäkké, ľahké, málo ohybné • Strom sa ľahko láme • Drevo napučiava a zosychá, ale dobre sa reže, vyrezáva, lepí a morí • Štiepa a leští sa stredne ťažko
Spracovanie dreva 1. Mechanické: pílenie, tvárnenie • Rezivo: – Doskové – hr. 13– 35 mm, dĺžka 70 -260 mm – Fošne – hr. 40 -100 mm, dl. 70 -220 mm – Drobné rezivo – dosky do 25 cm 2 • Tvárnenie dreva: tlakom, lisovaním, valcovaním, ohýbaním
Spracovanie dreva 2. Chemické: lepenie, výroba aglomerovaných materiálov - Lepené drevo - Preglejky – dosky z 3 a viac vrstiev dýh (dýhy – tenký list dreva 0, 1 -4 mm) 0, 3 – 13 mm, výplne dverí, nábytok - Latovky – veľkoplošná doska, v strede sú latky zlepené k sebe – 10 -45 mm - Lepené konštrukčné drevo – zlepením 2 aviac dosiek – halové konštrukcie
Spracovanie dreva • Aglomerované materiály • Plošné výrobky z drevných alebo iných lignocelulózových častíc – trieskové dosky – DTD – zo zmesi drevných triesok a lepidla lisovaním (plošne lisované, výtlačne lisované) – Nábytkárstvo, obklady, priečky, podlahoviny – Dosky z orientovaných triesok – OSB – triesky sú orientované rovnobežne s dĺžkou alebo šírkou dosky
• Trieskové dosky – MFP – určené na nosné účely – panely, spojivom je kvalitný melamín spojený močovinovým lepidlom, doska je ťažko zápalný materiál – obaly, kontajnery, nábytok • Drevovláknité dosky – DVD – z vlákien dreva – Hobra – izolačné – Tvrdé: sololit, smrekolit, bukolit (chrbty skríň, dná zásuviek. . – Polotvrdé: MDF – Veľmi tvrdé: HDF
• Pazderové dosky – lisujú sa z odpadu pri trepaní ľanu a konope • Pilinové a pilinovo-trieskové dosky – zlepením a zlisovaním pilín a triesok • Kôrové dosky – pomletá kôra zmiešaná s pilinami bez pridani alepidla sa spojí do dosák
preglejka dýha latovka DTD doska MFP doska OSB doska sololit hobra MDF doska HDF doska
Drevoznehodnocujúce činitele • Abiotické: slnečné žiarenie, voda, emisie prach, vietor, chemikálie • Biotické: baktérie, drevokazné huby, plesne, drevokazný hmyz