Dreviny Dub letn Dub letn lat Quercus robur

Dreviny

Dub letný • Dub letný (lat. Quercus robur) je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité. Prirodzene sa vyskytuje v Európe, v Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých lokalitách severnej Afriky. Jeho koruna je mohutná, nepravidelne a mohutne rozložitá, pretiahnutá smerom nahor. Kôra je tmavosivá, hrubo rozpukaná. • Listy sú vajcovité, okraje listov sú vlnkovito-laločnaté

• Kvitne v apríli a v máji. Kvety sú jednopohlavné. Plodomje (jednosemenná • • • nažka) sediaca v kalíšku. Stopka je 3 -7 cm dlhá. Rastie od nížin až po podhorské oblasti, kde môže vytvárať dubové lesy - dúbravy. Často rastie aj ako osamelý strom Využitie Liečiteľstvo Kôra duba letného sa využíva k liečeniu rôznych kožných onemocnení a vyrážok, častejšie sa však používa kôra z príbuzného duba zimného, ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov, rozpukaná kôra starých stromov je považovaná za bezcennú, rovnako kôra, ktorá je dlho skladovaná. Drevo Dub letný poskytuje veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré je vysoko cenené a má široké uplatnenie v stavebníctve. Najžiadanejšie je vo vodnom stavebníctve, pretože namočením vo vode sa jeho kladné vlastnosti ešte zlepšujú.

Brest väzový • Strom vysoký 30 -35 m. Koruna je široko vajcovitá až nepravidelná, konáre sú hrubé, odkláňajú sa pod ostrým uhlom a smerujú šikmo nahor. Kôra je hladká, sivohnedá. Púčiky má postavené striedavo vo dvoch radoch, sediace. Výhonky sú svetlohnedé až červenohnedé, jemne chlpaté. Listy sú vajcovité, dlho hrotité, na báze výrazne nepravidelne srdcovité, na okraji dvojito pílkovité. Kvitne v marci až v apríli pred rozvíjaním listov. Plod je šošovicovitá sivohnedá dokolakrídlatá nažka. Pôvodne rozšírený v strede a východnej Európe, na severe zasahuje k Baltickému moru, na východe ide cez Petropavlovsk, Vologdu, Kirov a Sverdlovsk, nepresahuje Ural, na juhu zasahuje po Saratov, Dnepropetrovsk k západnému pobrežiu Čierneho mora, na Balkánsky a severnú časť Apeninského polostrova, do stredného Francúzska, odkiaľ sa vracia k Baltickému moru.

• Polotieňomilná drevina, v mladosti znáša aj silné zatienenie, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, znáša aj dlhšie záplavy, nájdeme ju však aj na suchých pôdach na karbonátovom podklade. Rastie predovšetkým v lužnom lese s dubom letným, jaseňom a brestom hrabolistým. U nás sa vyskytuje iba vtrúsene a zriedkavo, od najnižších polôh v lužných lesoch do 630 – 1100 m n. m. V zeleni miest je zriedkavý.

Jaseň Štíhly • Výška: Dorastá do 40 m. • Opis: Zvyčajne veľmi vysoký, pekný strom. Patrí k najvyšším domácim stromom. Koruna u starších stromov predĺžená, riedka, nepravidelná, obráteno vajcovitá. Kôra sivastá, za mladi hladká, neskôr rozbrázdená na pozdĺžne políčka alebo lišty.

• Listy protistojné, nepárno perovito zložené, do 35 cm dlhé, s 3 -6 pármi vajcovito kopijovitých lístkov, ktoré sú na vrchole dlho končisté a na okraji pílkovité. • Na líci sú matne zelené, na rube svetlejšie a s výnimkou kostrnky lysé. Kvety veľmi malé, do purpurova sfarbené. Kvety môžu byť jednopohlavné alebo obojpohlavné, jednodomé alebo dvojdomé. Plody sú nažky, 2 -4 cm dlhé, končisté, najprv zelené, v čase zrelosti hnedé.