Dopravn vchova Prv pomoc pri zstave dchania a

Dopravná výchova Prvá pomoc pri zástave dýchania a srdca

Bezvedomie je život ohrozujúci stav. Postihnutého sa pokúsime prebrať tak, že • ho oslovíme, • ho potrasieme, • mu vyvoláme bolestivý podnet (napr. uštipnutím). Človeku nikdy nedávame facky.

Ak postihnutý nereaguje, skontrolujeme životné funkcie. Dýchanie kontrolujeme: • zrakom: pohyb hrudníka • sluchom: nakloníme sa k nosu postihnutého.

Tep kontrolujeme ukazovákom a prostredníkom na zápästí alebo jednej krčnej tepne. Je však možné, že v stresovej situácií tep nahmatáme, aj keď v skutočnosti nie je. Cítime totiž náš vlastný tep.

U dospelých dochádza väčšinou k zástave dýchania a srdca súčasne. Ak teda zistíme, že postihnutý nedýcha, môžme bez kontroly tepu pristúpiť k resuscitácii. Dôležité je nestrácať čas!

Resuscitácia V prvom rade uvoľníme dýchacie cesty. Zakloníme hlavu postihnutého. Jednou rukou tlačíme čelo smerom dole a dvoma prstami druhej ruky dvíhame bradu smerom hore. Nedávame ruky pod krk, mohlo by dôjsť k poškodeniu chrbtice.

Skontrolujeme, či sa dýchanie neobnovilo.

Ak má postihnutú zapadnutý jazyk, netreba ho vyberať. Záklonom hlavy sa jazyk uvoľní. Následne vyčistíme ústnu dutinu. Nerobíme to holými rukami. Je dobré mať vždy so sebou jednorazové chirurgické rukavice alebo aspoň igelitové vrecko.

Pristúpime k samotnému dýchaniu. Nemali by sme dýchať priamo do postihnutého. Je dobré mať rúšku alebo aspoň igelitové vrecko, do ktorého urobíme dierky. Postihnutému zapcháme nos, aby nám vzduch, ktorý vdýchneme nevyšiel von nosom a vdýchneme do úst.

2 -krát do postihnutého vdýchneme. Hrudník postihnutého sa musí nadvihnúť. Po každom vdychu oddialime ústa od postihnutého, aby mohol vzduch vyjsť von. Po dvoch vdychoch nasleduje 30 stlačení hrudníka. Tento pomer platí aj u detí.

Pri masáži srdca kľačíme pri postihnutom zboku. Ruky máme vystreté v lakťoch. Na spodok si dáme slabšiu ruku, navrch silnejšiu a priložíme ich do spodnej tretiny hrudníka.

Hrudník stláčame tak, že sa ohýbame v bedrových kĺboch a nie v lakťoch!!! Frekvencia stláčania by mala byť asi 100 stlačení za minútu. Pomôcka: Môžte si spievať pesničku Rolničky, rolničky a stláčať do rytmu.

Stláčať by sme mali do hĺbky asi 1/3 hrudníka. Môže sa stať a veľmi často sa to stáva, že pri oživovaní postihnutému zlomíte rebrá. Nezľaknite sa a stláčajte ďalej. Na zlomené rebrá ešte nikto nezomrel. Dôležité je, aby fungovalo srdce.

Po 30 stlačeniach, opäť 2 x vdýchneme a tak to opakujeme až do príchodu lekárskej pomoci. Pri oživovaní netreba priebežne kontrolovať pulz a dýchanie. Zbytočne sa tým stráca čas. Ak sa funkcie naštartujú, postihnutý o tom dá vedieť pohybmi a dýchaním.

Deti U detí dochádza k zastaveniu dýchania väčšinou z dôvodu upchania dýchacích ciest. V takom prípade zapcháme dieťaťu nos a dýchneme mu do úst. Predmet, ktorý upchal priedušnicu sa prúdom vzduchu dostane do jednej priedušky a dýchanie sa obnoví cez druhú priedušku.

Pokiaľ oživujeme novorodenca alebo dojča, dýchame súčasne do nosa aj do úst, pretože dýchanie len do úst nám nedovoľujú rozmery tváre bábätka. Samozrejme dbáme o silu vdychu.

Rozdiel medzi deťmi a dospelými U detí začíname oživovanie piatimi vdychmi a potom stláčame hrudník. Ďalej už pokračujeme v pomere 2 : 30. Deťom do roka masírujeme srdce 2 prstami v dolnej tretine hrudnej kosti. Do 10 rokov používame jednu ruku a u starších obe. Rozdiel je tiež v sile stláčania.

Lekárska pomoc Ak ideme oživovať dospelého, záchranku voláme ešte predtým. Mohlo totiž dôjsť k infarktu a tam masáž srdca nepomôže. Ak ideme oživovať dieťa, záchranku voláme až potom. U dieťaťa je nulová pravdepodobnosť infarktu a dôležité je nestrácať čas.

Voláme na číslo 155 alebo 112. Číslo 155 je vhodnejšie, pretože je to priamo číslo na lekársku pomoc. Na 112 vás musia najprv prepojiť.