Dobr de Vtam Vs na prednke z Fylogenzy

Dobrý deň Vítam Vás na prednáške z Fylogenézy a systému chordátov

Fylogenéza systém chordátov Zlatica Országhová Katedra zoológie Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava, [email protected] uniba. sk https: //drive. google. com/file/d/0 B 2_SCj. KBK 3 o. DVDNy. U 0 du. TUMt. Szg/view? usp=sharing https: //drive. google. com/file/d/0 B 2_SCj. KBK 3 o. Dd 1 M 4 b 2 p. Qd 0 x 5 WDQ/view? usp=sharing https: //drive. google. com/file/d/0 B-LB 2 mu 0 Of. Iva. DVHd. XVTd. VN 5 cj. A/view? usp=sharing

Odporúčaná literatúra: Dogeľ, V. A. 1961. Zoologie bezobratlých. SPN, Praha, 598 s.

Naumov, S. P. , 1955: Zoologie obratlovců. Praha, SPN, 491 s. Lang, J. , Kocian, V. , Pravda, O. , 1966: Zoológia. Bratislava, SPN, 488 s. Gaisler, J. , 1983: Zoologie obratlovců. Academia, Praha, 535 s. Sigmund, L. , Hanák, V. , Pravda, O. , 1994: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha, 501 s. Gaisler, J. , Zima, J. , 2007: Zoologie obratlovců. Academia, Praha, 693 s. Országhová, Z. , Schlarmannová, J. , 2009: Zoológia chordátov pre učiteľské kombinácie s biológiou. Univerzita Komenského, Bratislava, 301 s.

Országhová, Z. , Schlarmannová, J. , 2012: Zoológia chordátov. Univerzita Komenského v Bratislave, 372 s. Országhová, Z. , Schlarmannová, J. , 2010: Slovník zoologických termínov a taxónov. UK Bratislava. Roček Z. 2002: Historie obratlovců. Academie Praha. Zrzavý J. , 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia Praha. Országhová, Z. , Schlarmannová, J. a kol. , 2010: Zoologický terminologický slovník. Univerzita Komenského, Bratislava, 232 s. Fauna ČR a SR, Academie Praha. Stavovce Slovenska, Rozšírenie vtákov na Slovensku. Cicavce Slovenska.

100 % skúška 15 ústna časť skúšky viac ako 90 A 1. charakteristika triedy a jej základné systematické rozdelenie viac ako 80 B 2. charakteristika orgánovej sústavy Deuterostomii od Xenoturbellida po Mammalia viac ako 70 C 3. viac ako 60 D viac ako 50 E charakteristika radu, vymenovanie nižších taxónov (včítane čeľadí), vymenovanie zástupcov (v zmysle učebnice) - slovenské i latinské mená a termíny 0 – 50 Fx testy cvičenia 10 % skúšky Poznávanie 10 % skúšky • ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce

• Pleziomorfné znaky Znaky pôvodnejšie • Apomorfné znaky Znaky odvodené

Phyllum – kmeň: Hemichordata – polochordáty • Skupina výlučne morských živočíchov, ktoré žijú na morskom dne. Tvar tela je červovitý, sú buď pelagické, prípadne sedentárne a solitérne alebo kolóniové. • Červovitý tvar, 2 mm - 2, 5 m, telo bez ramien • Protozoma (chobot): célomová dutina so stomochordom (podporné tkanivo), srdcový vak a vylučovací orgán (glomerulus), zmyslové orgány. • Mezozoma (golierik): ústa a rúrkovitá časť nerv. sústavy • Metazoma (trup): žiabre = 2 rady žiab. štrbín. Kolagénny skelet ich podopiera a delí na 10 - 250 otvorčekov (funkcia filtračná a dýchacia) • Tu sú aj jednotlivé sústavy • Na povrchu jednovrstvový epitel, slizové bunky, svaly kožnosvalový vak • Tráviaca s. : stoma, pharynx, intestinum, anus, endostyl

• 1. stomochord→vychlípenina archenteronu opora pre pulzujúci pericard • 2. nemajú skelet • 3. majú žiabrové štrbiny, tu aj cievy • 4. tráviaca sústava: ústa s tentakulami (Pterobranchia) al. obrveným aparátom (Enteropneusta) • 5. Larva tornária • Okolo úst: neotroch (zberací a pohybový aparát + bičíky pri • blastopóre) • niekedy archeotroch

Enteropneusta Vnútrožiabrovce Pterobranchia Krídložiabrovce

Classis-trieda: Enteropneusta - vnútrožiabrovce 1 - Balanoglossus clavigerus; 2 - Schizocardium brasiliense; 3 - Saccoglossus pusillus; 4 - Protobalanus koeleri; 5 - Glandiceps malayanus

Saccoglossus mereschkowskii

Črevo: dorzálna časť – 2 rady žiabrových štrbín, ventrálna časť – tráviaca funkcia Nervová s. : jemná sieť najmä v protosome + chrbtová (silnejšia) a brušná nerv. trubica (vznikajú ako vchlípenina ektodermu v mezosome). Spojené okologolierovým kruhom Cievna s. : dorzálna a ventrálna cieva, srdcový vak a axiálny orgán → vylučovací (srdce + podocyty). Primárny moč → ultrafiltráciou z cievy do protocelu a hydroporusom von. Pohlavná s. : gonochoristy, gonády (300) v metasome (vyúsťujú samostatne), oplodnenie vonkajšie Vajíčko: brázdenie úplné, gastrula vzniká invagináciou, celom enterocélne, larva tornária (väčšinou krátko) Morské, na dne, zahrabané v piesku

Saccoglossus mereschkowskii (Wagner, 1885)

Classis-trieda: Enteropneusta - vnútrožiabrovce

1. Ptychodera clavigera, dorzálna strana 2. Ptychodera minuta ventrálna strana 3. Ptychodera minuta 4. Ptyclwdera erythraea 5. Sc. Mzocardium brasiliense 6. Glandiceps talaboti 7. Glandiceps haeksi 8. Glandiceps haeksi dorzálna strana. 9. Ptychodera minuta – juv. 10. Balanoglossus coicalevskii 11. Balanioglossus hupfferi

Classis-trieda: Pterobranchia - krídložiabrovce Drobné (mm – 1 cm), koloniálne, v rúrkovitých schránkach, na hlave lophophorové ramená protozóma – terčík, mezozóma- ramená (2 -9) s tentakulami (zrejme aj na dýchanie), metazóma – stopka (stolon) Terčík: lepivé žľazy pomáhajú pri zlepovaní jedincov do kolónie (coenócia) so zoidmi

• Tráviaca s. : v tvare U. V ústach slinné žľazy a stomochord (bunky spevnené vnútornými vakuolami aj vonkajšou mimobunečnou pošvou. ) Prechádza až do protozómy. • Pharynx: obrvený epitel so žľ. bunkami a žiabrové otvory (filtračný aparát) • Gaster: vakovitý, žľaznatý a prídavné hepatické žľazy • Cievna s. : redukovaná, cor, pericard, lagúny • Vylučovacia s. : axiálny orgán (glomerulus) • Pohlavná s. : gonochoristy (hermafrodity), pohl. dimorfizmus, gonády párové, aj pučaním • Larva je bilaterálna, má 3 segmenty, prisadá

• Ekológia: kolónie z 3 typov jedincov (zoidov) → • ♂♂, ♀♀, nepohlavné • cl. Planctosphaeroidea – planktosféry • Na základe veľkej tornáriovej larvy (10 -27 mm) Planctosphaera pelagica • (v značných hĺbkach morí, objavené v r. 1910, popísané v r. 1932 • s nápadne širokou proto a mezozomou, bez chápadiel, s veľkým množstvom slizových žliaz )

†Graptolithina (kambrium-karbón): koloniálne, púzdra v nich zoidy, hlavne planktonické, veľký význam v stratigrafii (vek geologických vrstiev)

Classis-trieda: Pisces – ryby Subclassis-podtrieda: Actinopterygii - lúčoplutvovce Ordo-rad: Esociformes – šťukotvaré Familia-čeľaď: Esocidae - šťukovité Genus-rod: Esox - šťuka Species-druh: Esox lucius – šťuka obyčajná

Regnum-ríša: Animalia - živočíchy Subregnum-podríša: Polycytozoa - mnohobunkovce Divisio-oddelenie: Coelomata - célomata Subdivisio-pododdelenie: Deuterostomia - druhoústovce Phylum-kmeň: Chordata - chordáty Subphyllum-podkmeň: Vertebrata - stavovce Superclassis-nadtrieda: Gnathostomata - čeľustnatce Classis-trieda: Mammalia - cicavce Subclassis-podtrieda: Theria - živorodé Superordo-nadrad: Placentalia - placentovce Ordo-rad: Artiodactyla - párnokopytníky Familia-čeľaď: Cervidae - jelene Subfamilia-podčeľaď: Odocoileinae - jeleníkovité Genus-rod: Alces - los Species-druh: Alces alces - los mokraďový

Phylum – kmeň: Chordata – chordáty Chordáty sú mnohobunkové, bilaterálne súmerné organizmy s célomom a druhotnými ústami, ktoré dosiahli najvyšší stupeň vývoja z hľadiska nervovej sústavy. Chordáty majú niekoľko charakteristických spoločných znakov. Majú vytvorené tri zárodočné listy ektoblast, mesoblast, endoblast. Chordáty majú vnútornú kostru, základom ktorej je chorda dorsalis (chrbtová struna). Chorda dorsalis je pružný, nečlánkovaný povrazec, ktorý vzniká odškrcovaním z chrbtovej strany prvočreva. Tiahne sa pozdĺž celého tela, s výnimkou prednej časti. Telo je pokryté viacvrstvovou pokožkou (dermis), výnimočne (plášťovce a kopijovce) majú pokožku jednovrstvovú. Nad chordou, na chrbtovej strane je nervová trubica, ktorá vzniká vyliačením chrbtovej strany embrya – neurálnej doštičky. Kanálik nervovej trubice (canalis neuroentericus) je v istom období embryonálneho vývinu spojený s povrchom prostredníctvom otvoru, ktorý sa volá neuroporus a v zadnej časti je napojený na prvočrevo. Neskôr sa v prednej časti nervovej trubice diferencuje mozog, na ktorý nadväzuje miecha.

Centrálnou časťou krvného obehu je srdce (cor) alebo pulzujúca cieva, uložené na ventrálnej strane tela. Krv poháňaná smerom k hlavovej časti tela. Tráviaca sústava leží pod chordou. Hltan (pharynx) je prederavený žiabrovými štrbinami (faryngotrémia), prostredníctvom ktorých komunikuje s vonkajším prostredím. Faryngotrémiu - nižšie chordáty, vyššie - embryonálny vývin. Dýchacia funkcia je druhotná. Endostyl - pri vyšších stavovcoch premenil na štítnu žľazu. Chvostová časť tela (niektoré majú chvost len v priebehu embryonálneho alebo larválneho vývinu) má mohutnú svalovinu, slúžiacu na pohyb. Väčšina chordátov je oddeleného pohlavia, pri vodných je zvyčajne vonkajšie oplodnenie, pri suchozemských vnútorné.

Phyllum-kmeň: Chordata – chordáty Subhyllum-podkmeň: UROCHORDATA - PLÁŠŤOVCE Classis: Appendicularia (Copelata, Larvacea) - vršovky Classis: Ascidiacea - ascídie Classis: Thaliacea - salpy Subphyllum-podkmeň: CEPHALOCHORDATA (Acrania)-KOPIJOVCE Subphyllum-podkmeň: VERTEBRATA-STAVOVCE Superclassis-nadtrieda: Agnatha Classis-trieda: Ostracodermi - štítovce Classis-trieda: Mixiny – sliznatky Classis-trieda: Petromyzontida - mihule Superclassis-nadtrieda: Gnathostomata Classis-trieda: Chondrichthyes – drsnokožce Classis-trieda: Acanthodii - akantódy Classis-trieda: Actinopterygii – lúčoplutvovce Classis-trieda: Sarcopterygii - násadcoplutvovce Classis-trieda: Amphibia - obojživelníky Classis-trieda: Reptilia - plazy Classis-trieda: Aves - vtáky Classis-trieda: Mammalia - cicavce

Subphyllum-podkmeň: UROCHORDATA – PLÁŠŤOVCE Morské, majú larvu, chorda v chvostovej časti, okolo tela plášť (tunica), mnohé regresívna metamorfóza →dospelé nemajú chordu, nervovú trubicu, chvost Pleziomorfné znaky: jednovrstvová pokožka, hermafroditizmus, pohlavné žľazy sú nepárne resp. nepohlavné rozmnožovanie (pučaním), vonkajšie oplodnenie, vzácne vnútorné Druhotné zjednodušenie u dospelých → veľká strata Hox génov Otvorená cievna sústava, neprítomnosť vylučovacích orgánov (niekedy je „ukladacia oblička“)

jednovrstvová pokožka, telo obklopuje rôsolovitý plášť tunica (polysacharid tunicín). Plášť je ektoblastového pôvodu. žiabrové štrbiny hltana ústia do peribranchiálneho okolohltanového priestoru – atrium chordu a nervovú trubicu majú zvyčajne len larvy. Dospelé majú cerebrálne ganglium-z neho vyúsťujú nervy. coelomová dutina v dospelosti chýba okrem priestoru okolo srdca - pericard. Ak majú cievy - ústia voľne do tela - otvorená cievna sústava, srdce pulzuje striedavo. exkrečnú funkciu môže mať črevo, prípadne špeciálne bunky - nefrocyty v okolí čreva. až na výnimky sú hermafroditi, pohlavné orgány semeník a vaječník sú nepárové rozmnožovanie je zložité, okrem pohlavného môže byť aj nepohlavné - pučanie. Classis-trieda: Appendicularia (Copelata) - vršovky Classis-trieda: Ascidiacea - ascídie Classis-trieda: Thaliacea - salpy

Classis-trieda: Ascidiacea – ascídie Dospelé sumky sú nepohyblivé, pripevnené k podkladu výrastkami plášťa, ich pohyblivosť je obmedzená na otváranie a uzatváranie dvoch telových otvorov a naťahovanie, prípadne sťahovanie celého tela. Prijímací otvor a atrioporus sú na voľnom konci tela. Larva je pohyblivá, neskôr prisadá predným koncom tela k podkladu, počas metamorfózy sa jej tráviaca trubica stáča do tvaru U. Hltan dospelých je veľký, prederavený veľkým počtom žiabrových štrbín

Subphyllum-podkmeň: Urochordata - plášťovce Classis-trieda: Ascidiacea - ascídie Ordo-rad: Phlebobranchia (Enterogona) – vrúbkatožiabrové - solitérne i koloniálne druhy. Kolónie nemajú spoločný plášť ani kloaku. Genus-rod: Clavelina - pospolitka Species-druh: Clavelina lepadiformis – pospolitka fúzonôžkovitá -pobrežie Atlantiku

Species-druh: Ascidia mentula – ascídia obyčajná - Stredozemné more Species-druh: Phallusia mamillata – ascídia hrbolatá – Jadran

Ordo-rad: Stolidobranchia (Pleurogona) – solitérne i koloniálne druhy. Kolónie majú spoločný plášť a kloaku. Genus-rod: Botryllus - riastnatka Species-druh: Botryllus schlosseri – riasnatka stredomorská -Stredozemné more

Ordo-rad: Octacnemida – Tichý oceán, pobrežie Južnej Ameriky. Majú 6 -8 ramien, podobajú sa sasankám. Species-druh: Octacnemus kottae – opísaný z Atl. Oceánu v r. 2002, 3700 - 3910 m

Classis-trieda: Thaliacea – salpy peribranchiálny priestor prekrýva len zadnú časť hltanu rozmnožovanie pohlavné i nepohlavné dospelé majú súdkovité telo, otvory na protiľahlých koncoch, pohybujú sa sťahmi okružných svalov a vytlačením vody rozmnožovanie vedie k polymorfii (rozrôznenie tvarových a funkčných typov)

Hlavný jedinec – oozoid sa rozmnožuje nepohlavne. Na brušnej strane má výrastok - pupeňotvorný stvol – stolo prolifer, kde sa strobiláciou tvoria pupene. Pupene sú amébovito pohyblivými bunkami – phorocytami – prepravované na chrbtovú stranu oozoidu. Zachytia sa na výrastku – chrbtovom stvole – stolo dorsalis. Jedince tejto kolónie – blastozoidy plnia rôzne funkcie. Gasterozoidy obstarávajú výživu a dýchanie. Gonozoidy slúžia na rozmnožovanie – sú hermafrodity (majú jeden semenník a jeden vaječník). Pohlavné bunky nedozrievajú súčasne. K oplodneniu dochádza mimo tela, prípadne v kloakálnej dutine. Larva sa podobá larve ascídií. Pri metamorfóze stratí chvostík s chordou a mení sa na súdkovitý oozoid. Pyrosoma atlanticum

Subphyllum-podkmeň: Urochordata – plášťovce Classis-trieda: Thaliacea - salpy Ordo-rad: Pyrosomida – ohnivky – (gr. pyro – oheň, soma - telo) nemá samostatný oozoid. Kolónie majú tvar dutého valca. Silno svetielkujú (majú svetelné orgány so symbiotickými baktériami. Genus-rod: Pyrosoma - ohnivka Species-druh: Pyrosoma atlanticum – ohnivka atlantická – Atlantický oceán, tvorí kolónie okolo 0, 5 m. Ordo-rad: Doliolida (Cyclomyaria) – obručosvalé – svaly v tvare obrúčiek Genus-rod: Doliolum - doliola Species-druh: Doliolum denticulatum – doliola zúbkatá – súčasť planktónu väčšiny teplých morí. Ordo-rad: Salpida (Desmomyaria) – polobručosvalové – svalové obrúčky sú na brušnej strane otvorené. Ooozoid má až 20 cm. Nemajú štádium voľne plávajúcej larvy. Genus-rod: Salpa - salpa Species-druh: Salpa fusiformis – salpa lievikovitá – kozmopolit, 300 – 900 m, 5 cm oozoid

Classis-trieda: Appendicularia (Copelata, Larvacea) – vršovky majú okolo celého tela z tunicínu veľké schránky so sitkami telo členené na trup a chvostík malý hltan, jeden pár žiabrových štrbín ústi z tela von peribranchiálny priestor chýba nervová trubica a v chvostovej časti aj chorda sú zachované i v dospelosti endostyl a cievna sústava redukované, svalovina v chvostíku rozmnožujú sa len pohlavne

Subphyllum-podkmeň: Urochordata - plášťovce Classis-trieda: Copelata - vršovky Genus-rod: Appendicullaria - vršovka Species-druh: Appendicullaria sicula – vršovka stredomorská Genus-rod: Oicopleura Species-druh: Oicopleura dioica – jediná vršovka oddeleného pohlavia Genus-rod: Kowalewskia Species-druh: Kowalewskia tenius - nemá srdce, endostyl, má 2 žiabrové štrbiny

Subphyllum-podkmeň: CEPHALOCHORDATA (Acrania)-KOPIJOVCE merajú 5 - 6 cm majú jednovrstvovú pokožku, peribranchiálny priestor okolo hltanu s endostylom a epibranchiálnou ryhou telo je vnútorne segmentované CS – uzatvorená, chýba srdce po celej dĺžke nervovej trubice sú zmyslové orgány vylučovacie orgány ústia do peribranchiálneho priestoru gonád je 25 párov, pohlavné bunky sú uvoľňované do peribranchiálneho priestoru

Kopijovitý tvar tela lemuje plutvový lem, ten sa na brušnej strane delí na dve metapleurálne riasy. Oporou tela je chorda dorsalis – je dlhšia ako nervová trubica, začína v rostrálnej časti tela. Tvoria ju tenké doštičky – ich hlavnou zložkou je svalové tkanivo podobné tkanivu bezstavovcov. Ontogeneticky však chorda vzniká tak ako u iných chordát z chrbtovej časti prvočreva. Oporou sú aj myosepty a prepážky medzi žiabrovými štrbinami. Nervová trubica leží nad chordou, vpredu má malú rozšíreninu – mozog. Nad nervovou trubicou – Köllikerova jamka navonok otvorená – čuchová funkcia. Svalovina je na bokoch tela - zreteľne segmentovaná cca 60 úsekov myoméry navzájom oddelených myoseptami.

TS – ústna štrbina – okolo 30 hmatových tykadiel cirri. Veľká ústna dutina má na zadnej strane vírivý orgán (usmerňuje prúd vody do hltanu) a je vzadu zatvorená svalnatou plachtičkou vellum – na jeho zadnej strane sú vnútorné cirri. Veľký hltan (pharynx) má na každej strane 180 žiabrových štrbín. Na dne hltanu je endostyl, okolo hltanu peripharyngeálne ryhy a na hornej časti epibranchiálna ryha. Okolo hltanu je peribranchiálny priestor – ústi atrioporus-om von. Tráviaca trubica pokračuje črevom a ústi samostatným análnym otvorom na konci tela. Črevo vybieha na pravej strane do slepého pečeňového vaku, produkuje tráviace enzýmy a ukladajú sa v ňom tuky a glykogén. Dýcha celým povrchom tela. Branchiostoma belcheri

V mieste srdca je sinus venosus – žilový splav. Z neho dopredu vybieha aorta ventralis – brušná aorta. Jej časť bližšia k žilovému splavu sa označuje ako truncus atreriosus – tepnový kmeň. Z brušnej aorty vystupuje okolo hltanu niekoľko párov žiabrových tepien – arteriae branchiales. Tieto majú na svojich bázach kontraktilné rozšíreniny – bulbilli. Žiabrové tepny ústia na chrbtovej strane tela do dvoch koreňov chrbtovej aorty. Ich predné konce, kam už neústia žiabrové tepny sú krkavice – arteriae carotis. Na zadnom konci hltanu sa koreňe chrbtovej aorty spájajú do nepárovej chrbtovej aorty – aorta dorsalis. Z nej v zadnej časti tela vystupujú bočné tepny a črevné tepny, ktoré tvoria kapilárny črevný plexus. Tu nadväzuje na tepnovú žilová sústava. Z črevného plexu zbiera krv vena subintestinalis - podčrevová žila. Jej časť, ležiaca bližšie k pečeňovému vaku sa nazýva vena portae – vrátnicová žila. V oblasti pečeňového vaku je sieť kapilár vrátnicového obehu. Z nej zberá krv vena hepatica – pečeňová žila, ktorá ústi do žilového splavu. Z chrbtovej strany a bokov tela zbierajú krv párové kardinálne žily, ktoré sú tvorené z dvoch častí: venae cardinales anteriores – predné kardinálne žily a venae cardinales posteriores – zadné kardinálne žily. V mieste kde sa tieto spájajú, vybiehajú smerom dole párové ductus Cuvieri – Cuvierove žily, ktoré vedú krv do žilového splavu. Krv je bezfarebná, bez červených krviniek, krvné bunky sú amébovito pohyblivé. Obeh krvi zabezpečuje pulzovanie žiabrových tepien.

vrátnicová žila

Vylučovacie orgány sú mezodermálneho pôvodu, vznikajú zo steny coelomu neďaleko chordy. Sú uložené vedľa hltanu a tvoria ich trsy paličkových buniek – cyrtopodocytov s dlhými bičíkmi, ktoré siahajú do dutiny ľadvinového kanálika. Ľadvinový kanálik ústi do peribranchiálneho priestoru.

Kopijovce sú oddeleného pohlavia – gonochoristi, pohlavia sa nedajú rozlíšiť ani podľa tvaru gonád. Oplodnenie je mimotelové. Vajíčka (0, 1 mm) sú oligolecitálne – majú málo žĺtku, ryhujú sa totálne. Z moruly po 3 -5 hodinách vzniká blastula. Vegetatívny pól je základom entoblastu a animálny je základom ektoblastu. Invagináciou vegetatívneho pólu vznikne gastrula. S prostredím je spojená otvorom prvoústami – blastoporusom. Z vnútornej časti hornej pery vznikne chorda a z vonkajšej časti – nervová trubica. Z vnútornej strany bočných pier vzniknú coelomové vačky. Spodnú peru tvorí funkčne nediferencovaný ekto- a entoblast.

V nasledujúcom štádiu – neurula dochádza k pozdĺžnemu vchlípeniu neuroektoblastu (vonkajšia časť hornej pery) – vznikne medulárna doštička, z ktorej sa neskôr vytvorí nervová trubica. Z chrbtovej časti prvočreva vznikne chorda dorsalis.

Známych je niekoľko desiatok druhov, patria do jednej triedy. Žijú vo všetkých moriach teplého a mierneho pásma, sú to bentické živočíchy (v hĺbke 5 - 50 m). Cez deň – zahrabané kolmo v piesku až po ústa – filtrujú detritus. V noci – aktívne ale krátko plávajú. Subphyllum-podkmeň: Cephalochordata - kopijovce Classis-trieda: Leptocardia Genus-rod: Branchiostoma Species-druh: Branchiostoma lanceolatum – kopijovec rybkovitýEurópa. S. Amerika Species-druh: Branchiostoma belcheri - Čína Genus-rod: Epigonichthys Species-druh: Epigonichthys lucayanum – kopijovec nesúmerný

Opísaný ako Limax lanceolatum Pallas, 1774 - zaradený medzi slimáky Tento opis však nepoznal Costa - opísal ho ako Branchiostoma lubricum Costa, 1834 Keď sa preukázala jeho príbuznosť s stavovcom ďalší zoológ Yarrell, ktorý nepoznal Costovu prácu mu vytvoril nové rodové meno Amphioxus lanceolatus (Pallas, 1774) - meno autora musí byť v zátvorke Pretože však platí princíp priority, v 20. storočí ho opravili Branchiostoma lanceolatum (Pallas, 1774)