DIDAKTIKA AKO PEDAGOGICK VEDN DISCIPLNA PVOD gr didaktikos

DIDAKTIKA AKO PEDAGOGICKÁ VEDNÁ DISCIPLÍNA

PÔVOD gr. didaktikos – poučujúci, didaskó – učím, poučujem didaskein – učiť sa, vyučovať zavedenie pojmu: 1613 Wolfgang Ratke (Nova didactica) didaktika = umenie vyučovať náuky a jazyky

Jan Amos KOMENSKÝ Didaktika Magna (Veľká didaktika 1638) – 1. systematická didaktika, rozbor vyučovania didaktika = všeobecné umenie učiť všetkých všetko = pedagogika synkritická metóda Analytická didaktika umenie vyučovať teória účinného vyučovania

Jean Jacques ROUSSEAU - slobodná výchova Emil alebo o výchove, Nová Héloisa - význam aktivity dieťaťa, spájanie vyučovania so životom Johann Henrich PESTALOZZI - didaktika vyučovania na prvom stupni ZŠ, základ elementárneho vzdelávania - teória rodinnej a pracovnej výchovy - výchova a vzdelávanie sirôt Ako učí Gertrúda svoje deti, Abeceda pozorovania, Labutia pieseň

Johann Friedrich HERBART - teória vyučovania (t. j. zúženie pojmu didaktika), - vypracoval teoretické základy didaktiky, načrtol štruktúru vyučovacej hodiny hlavná úloha: analýza činností učiteľa v škole predmet: ciele, obsah, metódy a organizačné formy vyučovania priebeh vyučovania – stupne vyučovania: 1. jasnosť 2. asociácia 3. systém 4. metóda

Adolf Diesterweg - rozlišuje didaktiku (výklad o školskom vyučovaní), metodiky jednotlivých predmetov, náuku o školskej disciplíne didaktika nie je umenie, ale veda/náuka Burrhus Frederic Skinner Konstantin Dmitrijevič Ušinský - vyučovanie - prostriedok osvojovania si nových vedomostí, rozvoj rozumových schopností žiakov - venoval pozornosť didaktickým zásadám - didaktika = teória vyučovania John Dewey - venoval sa individualizovanému prístupu k žiakom didaktika – teória učenia sa

slovenskí a českí pedagógovia J. I. Felbinger – Kniha o metódach – pokyny pre učiteľov o vyučovaní jednotlivých predmetov S. Ormis - učboveda O. Kádner – teória rozumového vzdelávania obdobie medzi vojnami: V. Příhoda, O. Chlup , S. Vrána, po II. WW V. Váslavík, J. Velikanič, E. Stračár J. Čečetka (didaktika= náuka o vyučovaní, vzdelávaní, rozumovej výchove) O. Pavlík – teória rozumovej výchovy J. Brťka – všeobecné otázky riadenia učebného procesu súčasnosť: E. Petlák, Š. Švec, M. Zelina, B. Kosová, J. Bajtoš, I. Turek

DIDAKTIKA = teória vyučovacieho procesu (t. j. vyučovania a vzdelávania) - samostatná súčasť pedagogiky - najprepracovanejšia pedagogická disciplína VEDA: - vlastný cieľ skúmania, - vlastná terminológia - rôzne výskumné metódy

všeobecná didaktika odborové didaktiky predmetov

DRUHY podľa stupňa škôl: predškolská didaktika základnej školy didaktika strednej školy didaktika vysokej školy pedodidaktika, androdidaktika, gerodidaktika špeciálne didaktiky

FUNKCIE DIDAKTIKY diagnostická prognostická inštrumentálna normatívna

ZÁKLADNÉ DIDAKTICKÉ POJMY poznatky vedomosti zručnosť návyky schopnosti

METÓDY DIDAKTICKÉHO VÝSKUMU 1. historicko-porovnávacia výskumná metóda 2. 2. výskum súčasnej pedagogickej praxe 3. Pozorovanie 4. experiment 5. rozhovor (interview) 6. anamnéza (spomínanie, rozpamätávanie sa) 7. Štúdium pedagogických dokumentov 8. štúdium produktov žiackych prác 9. meranie výkonov žiakov 10. škálovanie 11. sociometria

SYSTÉM DIDAKTIKY (Turek, 2008)

PREDMET SKÚMANIA - vyučovací proces ako jednota činnosti učiteľa - vyučovania a činnosti žiakov – učenia sa Učenie sa Vyučovací proces (výučba) - cieľavedomý, postupný, systematicky organizovaný proces vzájomne podmienených činností učiteľa a žiakov, študentov

PREDMET SKÚMANIA Vyučovací proces (výučba) - realizuje sa v zariadeniach (školy) pod dohľadom odborníkov, podľa špeciálnych programov – učebné plány, učebné osnovy funkcie vyučovacieho procesu: - vzdelávacia - formatívna - výchovná - rozvíjajúca

TYPY VYUČOVACIEHO PROCESU 1. Dogmatický 2. Výkladovo-ilustratívny tzv. tradičné vyučovanie 3. Moderný

ZÁSADY HUMANISTICKY ORIENTOVANÉHO VYUČOVACIEHO PROCESU humanizmus – názory uznávajúce a zdôrazňujúce hodnotu človeka ako osobnosti - podporovanie žiackej sebadôvery, - rešpektovanie jedinečnosti žiakov, - uprednostňovanie pozitívnej motivácie žiakovej i učiteľovej činnosti, - stimulácia k tvorivosti, cieľavedomosti a samostatnosti, - tolerovanie odlišných názorov, presvedčení, postojov, - kultivácia sociálnych vzťahov, - spolupráca medzi učiteľom a žiakmi, - emocionalizácia vyučovania, - hodnotová zacielenosť učiteľov a žiakov. - učiteľ v úlohe facilitátora (uľahčovanie a podporovanie učenia sa žiakov)

TEORETICKÉ ZÁKLADY VYUČOVACIEHO PROCESU - spoločenské - gnozeologické - psychologické - logické

SPOLOČENSKÉ ZÁKLADY VYUČOVACIEHO PROCESU - spojenie školy so životom, - vyučovanie je možné odtrhnúť od požiadaviek spoločnosti, - význam učiva v konkrétnom každodennom živote, v jednotlivých profesiách, - rôznorodá činnosť žiakov vo vyučovaní, využívanie tvorivých metód práce, podporovanie a rozvíjanie záujmov žiakov.

GNOZEOLOGICKÉ ZÁKLADY VYUČOVACIEHO PROCESU - učebná činnosť = špecifický proces poznávania, - proces poznávania prechádza od zmyslového poznania cez vnemy, pocity k predstavám až k racionálnemu mysleniu, - vyučovací proces je procesom poznávacím - nedostatky

PSYCHOLOGICKÉ ZÁKLADY VYUČOVACIEHO PROCESU - postoje k učeniu, k obsahu preberaného učiva, úroveň poznávacích procesov je u každého žiaka iná, - uplatňovanie jednotlivých druhov učenia, - zohľadňovanie vekových osobitostí žiakov, - vnútorné podmienky subjektívnej psychiky jedinca - poznať a zohľadňovať individuálne osobitosti žiakov, Piagetova teória kognitívneho vývinu:

LOGICKÉ ZÁKLADY VYUČOVACIEHO PROCESU - logika – veda o všeobecných formách a stavbe myslenia, o správnom a presnom vyjadrovaní myšlienok, vyvodzovaní dôsledkov na základe logických analýz, má teoretický a praktický význam pre riadenie vyučovania, - žiaci majú nachádzať a chápať vzťahy medzi jednotlivými skutočnosťami. - zdôvodniť, vysvetliť, definovať, hodnotiť, zaraďovať nedostatky

FÁZY VYUČOVACIEHO PROCESU 1. Príprava žiakov na aktívne osvojovanie učiva – motivačná časť 2. Prvotné zoznamovanie žiakov s novým učivom – expozičná časť 3. Prvotné opakovanie a utvrdzovanie učiva – fixačná časť 4. Preverovanie osvojených vedomostí, spôsobilostí, zručností a návykov – diagnostická časť

ÚLOHY VYUČOVACIEHO PROCESU VY – vysvetlenie U – ukážka Č – činnosť O – oprava, kontrola V – vybavovacie pomôcky A – aktívne opakovanie Ť – testovanie (hodnotenie) ? – žiak má mať možnosť opýtať sa, čomu nerozumie (Petty)

ČLENENIE VYUČOVACIEHO PROCESU - podľa počtu vyučovaných - podľa zohľadnenia individuálnych osobitostí - podľa kvalifikácie vyučujúceho - podľa miesta uskutočnenia

OBSAH VZDELANIA - VYMEDZENIE POJMOV Vzdelávanie = proces, v ktorom si žiak osvojuje poznatky a činnosti, vytvára vedomosti a zručnosti, rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy. Vzdelanie – výsledok, súhrn znalostí, vedomostí, poznávacích spôsobilostí a schopností, ktoré nadobudol jednotlivec na základe školského vzdelania, učenia, rozumovej výchovy, životných a pracovných skúseností.

DRUHY VZDELÁVANIA - vzdelávanie v školských podmienkach - samovzdelávanie (autodidakcia) horizontálne všeobecné vzdelanie polytechnické základné stredné vysokoškolské vertikálne odborné

FUNKCIE VZDELÁVANIA socializačná profesijná spoločenské hľadisko inštrumentálna informatívna výchovná pedagogické hľadisko

UČIVO = sústava poznatkov a činností, ktoré si má žiak osvojiť v priebehu výchovnovzdelávacieho procesu a učenia sa a ktoré sa majú prejaviť v jeho vedomostiach, spôsobilostiach, zručnostiach a návykoch. základné učivo rozširujúce kmeňové

OBSAH VZDELANIA – PRVKY UČIVA - fakty → vedomosti - výkony → zručnosti - poznávacie procesy → intelektuálne schopnosti - svetonázorové súdy, poznatky, poučky, hodnoty

KONKRETIZÁCIA OBSAHU VZDELANIA kurikulum = obsah vzdelania rámcový učebný plán učebné osnovy učebnice vzdelávacie štandardy štátny vzdelávací program

KONKRETIZÁCIA OBSAHU VZDELANIA rámcový učebný plán - zoznam predmetov vyučovaných v danom type školy - počet vyučovacích hodín predmet a ročník učebné osnovy - školský dokument vydaný MŠ SR, pedagogická norma - rozpracovanie učiva príslušných predmetov v ročníkoch na jednotlivé tematické celky a časti lineárne (postupné) špirálovité

KONKRETIZÁCIA OBSAHU VZDELANIA vzdelávacie štandardy - konkrétne vymedzenie obsahu učiva a požiadavky na žiakov obsahový– vymedzuje učebnú látku príslušného predmetu, záväzný pre učiteľov na všetkých školách výkonový – norma pre žiaka, čo si má osvojiť, . . .

KONKRETIZÁCIA OBSAHU VZDELANIA štátny vzdelávací program – vymedzuje všeobecné ciele škôl a kľúčové kompetencie vo vyváženom rozvoji osobnosti žiakov a rámcový obsah vzdelania. Bol schválený 19. 6. 2008 ministrom školstva SR. Je východiskom pre vytvorenie individuálneho školského vzdelávacieho programu, kde sa zohľadnia špecifické regionálne podmienky a potreby. učebnice, školské knihy - je v nich podrobne rozpracovaný obsah vzdelania

HĽADISKÁ PRE VÝBER OBSAHU VZDELANIA - historické - spoločenské - logické (vecné) - biologicko-psychologiské - pedagogické - porovnávacie

TEÓRIE VÝBERU UČIVA 1. Didaktický materializmus (encyklopedizmus) 2. Didaktický formalizmus 3. Pragmatizmus 4. Exemplarizmus 5. Esencializmus 6. Funkcionálny materializmus a polytechnicizmus

TEÓRIE VÝBERU UČIVA 1. Didaktický materializmus (encyklopedizmus) - dôraz na učebnú látku, osvojovanie si množstva poznatkov, rozvoj osobnosti, schopností je druhotný, - H. Spencer, J. A. Komenský

TEÓRIE VÝBERU UČIVA 2. Didaktický formalizmus - rozvoj rôznych stránok osobnosti žiaka, rozumových schopností, pamäte, pozorovania, predstavivosti, estetického cítenia, vôľových a mravných vlastností, logického myslenia, rozvoj duševných schopností, rozumových síl, - J. J. Rousseau, J. H. Pestalozzi, J. F. Herbart, E. Kant, A. Diesterweg

TEÓRIE VÝBERU UČIVA 3. Pragmatizmus - kladie dôraz na činnosť, prax a užitočnosť, - ťažisko – potreby a záujmy dieťaťa, sústreďuje pozornosť na dieťa a jeho prípravu na praktický život, - rozvoj aktivity, samostatnosti a tvorivosti žiakov, - J. Dewey

TEÓRIE VÝBERU UČIVA 4. Exemplarizmus - učivo sa sústredí na kľúčové, exemplárne body jednotlivých vyučovacích predmetov, - H. Scheuerl 5. Esencializmus - kultivácia rozumu, múdrosti, pestovanie krásy a pravdy, dôraz na mravné hodnoty,

TEÓRIE VÝBERU UČIVA 6. Funkcionálny materializmus a polytechnicizmus - výchova všestranne, harmonicky rozvinutého človeka – aktívneho budovateľa a obrancu socializmu, - učivo a školstvo – jednotné, spolitizované, zideologizované. Eklekticizmus

POUŽITÁ LITERATÚRA Turek, I. : Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008, 596 s. , ISBN 978 -8078 -198 -9 Obdržálek, Z. a kol. : Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Univerzita Komenského v Bratislave, 1. vydanie, 180 s. , 2003, ISBN 80 -223 -1772 -1 Petlák, E. : Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 1997, 270 s. ISBN 8088778 -49 -2. 80