DEMOGRAFIA poet obyvateov rozmiestnenie hustota rasov skladba pohyb

DEMOGRAFIA počet obyvateľov • rozmiestnenie (hustota) • rasová skladba • pohyb •

Vývoj počtu obyvateľov - Ázia zaberá 30 % povrchu zemskej súše - žije tu až 60 % svetovej populácie

Krajiny podľa počtu obyvateľov (2015) n n n n n Čína: India: Indonézia: Pakistan: Bangladéš: Japonsko: . . . . Brunej: Maldivy q Rusko 1 370 000 1 280 000 260 000 190 000 160 000 127 000 (19 % sveta) (18 % sveta) 420 000 400 000 33 000 (143 000)

Hustota zaľudnenia - priemerná 88 obyv/km 2

najvyššia hustota n n n Singapur: Bahrajn: Maldivy: Bangladéš: Palestína: Taiwan: Južná Kórea: Libanon: India: Izrael: Japonsko 7 500 1 650 1 100 1 050 730 650 500 470 380 370 337 obyv/km 2 n n n najnižšia hustota Mongolsko Kazachstan: Rusko: Turkménsko: Omán: Saud. Arábia: Bhután: Kirgizsko: Afganistan: Irán: Jemen: Tadžikistan: 2 6 8* 11 12 14 19 28 39 47 54 56 * Ázijská časť Ruska: 2, 5 – 2, 9

Hustota zaľudnenia - v globálnom kontexte

Hustota podľa regiónov * farebná škála 0 – 1 000 a viac

Rozloženie obyvateľstva v Rusku n ekvidemická mapa q q zhruba zachováva tvary územia, ale ich veľkosť nevyjadruje rozlohu, ale počet obyvateľov ekonomické regióny Ruska

Rasy a národy • Europoidná (kaukazská, eurázijská rasa, europoidi, biela rasa, belosi) • Arabi, Turci, Slovania, Peržania, Indovia, kaukazské národy, Tocharovia • Mongoloidná rasa (žltá rasa, žltohnedá rasa, mongoloidi) • Číňania, Mongoli, Japonci, Kórejci, Vietnamci, Kazachovia * Prvky mongoloidnej rasy možno vďaka tatárskym výbojom pozorovať u mnohých národov, dokonca aj v Európe; Turci, Azerbajdžanci, atď.

Tarimské múmie n n n je označenie pre nálezy niekoľkých desiatok múmií na púšti Taklamakan v povodí rieky Tarim vykazujú europoidné črty ich vek sa pohybuje od 2 400 po 4 000 rokov ide o kmeň Tochari, ktorý migroval do strednej Ázie a dosiahol až západnú Čínu Múmie boli objavené v roku 1910

Súčasný vývoj (celkový rast populácie v %, priemer 2005 - 2010) Rusko (Sibír) – úbytok (výrazný) Japonsko – úbytok Čína – stabilizovaný stav India, Indonézia – prírastok Arabský polostrov – silný rast Afganistan – extrémny rast (? )

Prirodzený prírastok v ‰ prírastok n n n n Jemen Irak Jordánsko Záp. breh Jord. Sýria Afganistan Omán Východný Timor úbytok 27 25 24 21 21 20 20 20 n n n n Rusko Japonsko -5 -2 iné: Čína 5 India 14 Pakistan 18 Bangladéš 18 Kórea (S aj J) okolo 3

Prirodzený pohyb v ‰ (2010)

Migračný pohyb v ‰ prírastok n n úbytok SAE Kuvajt Jordánsko Singapur 23 16 6 6 n n n Iné: Čína: India: Irán: Bangladéš: Pakistan: - 0, 39 - 0, 05 - 2, 62 - 2, 56 - 0, 48 Maldivy Sýria Arménsko Gruzínsko Katar Japonsko: Rusko: Turecko: - 13 - 12 -5 -4 -3 0, 00 0, 28 (ako celok) 0, 51

Demografia 2 Náboženstvo Jazyk

Náboženstvo n n Ázia je kolískou všetkých hlavných svetových náboženstiev: židovstvo (Judaizmus), kresťanstvo, islam, hinduizmus, budhizmus, šintoizmus, taoizmus V súčasnosti sú najrozšíreniejšie Hinduizmus, Islam, v JV Ázii Budhizmus

Židovstvo (Judaizmus) n n najstaršie, no počtom veriacich najmenšie z troch veľkých svetových monoteistických náboženstiev asi 15 miliónov veriacich na celom svete, z toho asi polovica v Izraeli

Kresťanstvo n kresťanstvo je rozšírené skromne, napriek prenasledovaniu a utláčaniu však zaznamenávajú kresťanské cirkvi stály nárast členov n katolicizmus dominuje vo Východnom Timore a na Filipínach pravoslávie v Arménsku, Gruzínsku, Rusku a Cypre výrazné podiely aj v Južnej Kórei, Indii, Libanone a Jordánsku n prudký rast počtu kresťanov v Číne n n

Islam n n n s cca 1 mld. členov je najväčším náboženstvom v Ázii v J a JV Ázii sa nachádzajú krajiny s najväčším počtom moslimov na svete: Indonézia, Pakistan, India, Bangladéš (po viac ako 100 mil. ) krajiny Arabského polostrova, Irak, Irán, Afganistan, Maldivy – takmer 100 %; výrazný podiel aj v Turecku saudskoarabská Mekka q najdôležitejšie pútnické miesto

Konfuciánstvo n n čínske polonáboženstvo, skôr filozofický smer spája sa s osobou Konfúcia, ktorý nezastáva vieru vo viacerých bohov, ale pestuje občiansky kult a vlastnosti človeka užitočné pre štát

Šintó n n pôvodné národné náboženstvo Japoncov polyteistického rázu, vychádza z pôvodných tradícií v 1. polovici 20. stor. sa stalo štátnym náboženstvom - šintoizmus často sa prelína s budhizmom (zen budhizmus)

Taoizmus n n n polonáboženský filozofický smer považovaný za čínske ľudové náboženstvo ide o skupinu čínskych náboženských hnutí

Hinduizmus n n s vyše 900 mil. druhé najväčšie náboženstvo v Ázii okrem Indie majú výraznejšie zastúpenie iba v Nepále názov hinduizmus prví použili anglickí kolonizátori ako názov pre súbor vš. indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev Brahmu, Višnu a Šivu spomínaný termín prebrali z perzštiny, v Indii tento názov pôvodne vôbec nepoužívali

Budhizmus n nábožensko-filozofický systém Je v Ázii tretím najrozšírenejším „náboženstvom“ výrazné zastúpenie má v populáciách Číny, Bhutánu, Japonska, Kambodže, Laosu, Mongolska, Mjanmarska, ale aj na Srí Lanke, v Južnej Kórei, Thajsku, Vietname

Bahájska viera (bahaizmus) n n n vznik v 19. storočí – jedno z najmladších nezávislých náboženstiev 3 základné princípy: jednota Boha, jednota náboženstva, jednota ľudstva; do 10 miliónov členov na svete, z toho Ázia 4 q q n n India: Irán: 2, 5 0, 5 jedno z najrýchlejšie rastúcich náboženstiev svetovo 2. najrozšírenejšie, písmo preložené do jazykov 800 sídlo v izraelskej Haife

JAZYKY n n Ázia je domovom mnohých jazykových rodín i izolovaných jazykov vo väčšine krajín sa rozpráva viacerými jazykmi q q n n vplyv kolonizácie v jednej krajine žijú viaceré jazykovo značne odlišné spoločenstvá India – viac ako 800 jazykov Indonézia – vyše 600 jazykov

Sino-tibetská jazyková rodina - 340 jazykov -1, 3 mld. hovoriacich - Čína, Taiwan, Mjanmarsko, Singapur, Nepál, rozsiahle oblasti v Himalájach Vetvy: -čínština, resp. čínske jazyky (8 jazykov) -tibetsko-barmské jazyky (Himaláje, Thajsko, Bangladéš, Mjanmarsko)

Indoeurópska jazyková rodina KY Y Z JA É SK N A V SLO IND OIR JAZ ÁNSK YKY E

n INDOIRÁNSKE JAZYKY q q q najväčšia a najvýchodnejšia vetva IE jazykovej rodiny viac ako 1 mld. hovoriacich vyše 300 jazykov n n Arménčina (samostatná vetva) q n najväčšie: Hindčina (200 mil. ), Bengálčina (200 mil. ), Pandžábčina (100 mil. ), Máráthčtina (70 mil. ), Perzština (60 mil. ), Urdu (60 mil. ) 7 mil. hovoriacich SLOVANSKÉ JAZYKY q najmä Ruština – asi 40 miliónov n rozšírená aj v mnohých krajinách bývalého ZSSR

Altajská jazyková rodina n n jej existencia je sporná patria sem turkotatárske (turkické) jazyky q niekedy sa považujú za samostatnú j. rodinu n Turečtina (60 mil. ), azerbajdžančina (30 mil. ), kazaština (12 mil. ), turkménčina (7 mil. ), kirgizština (4 mil. ). . .

Drávidská jazyková rodina -asi 30 jazykov -vyše 200 mil. hovoriacich

Austronézske jazyky - asi 500 jazykov - asi 300 mil. hovoriacich - Ázie sa týka Malajsko-polynézska vetva (na obrázku)

Odporúčané zdroje: n n n http: //beo. sk/pochod-titanov/312 -05 -od-cierneho-mora-indoeuropskemigracie? start=2 http: //discovermagazine. com/2006/nov/ancient-towns-excavated-turkmenistan http: //sk. metapedia. org/wiki/Biele_kmene_v_%C 4%8 C%C 3%ADne https: //www. cia. gov/library/publications/the-worldfactbook/rankorder/2002 rank. html? country. Name=Slovakia&country. Code=lo&region. C ode=eur&rank=183#lo https: //www. cia. gov/library/publications/the-worldfactbook/rankorder/2112 rank. html? country. Name=Slovakia&country. Code=lo&region. C ode=eur&rank=67#lo