Curieovci rdioaktivita Pierre Curie 1859 1906 n n

Curieovci & rádioaktivita

Pierre Curie (1859 -1906) n n Pierra lákali prírodné vedy už od detstva. Po absolovovaní prírodovedeckej fakulty parížskej Sorbony získal na nej roku 1878 miesto preparátora a začal tam odborne spolupracovať s bratom Paulom Jacquom. Ich spoločné úsilie vyvrcholilo roku 1880 objavom el. javuvznikom el. napätia. Roku 1895 získal na Sorbone doktorský titul a oženil sa s poľskou študentkou fyziky Máriou Sklodowskou. V roku 1903 získal Nobelovú cenu za fyziku.

Mária Curie-Sklodowská (1867 – 1934) Narodila sa 7. 11. 1867 počas ruskej okupácie v rodine učiteľov a bola vychovávaná v rodine poznačenej nedostatkom peňazí. Bola výborná študentka. Ale nedostatok peňazí znamenal, že bola nútená stať sa súkromnou učiteľkou. Ambiciózna a učenlivá mala len jednu túžbu učiť sa. Prešla fyzikálnou skúškou s červeným diplomom a pokračovala matematikou. Potom poľský priateľ ju predstavil Pierrovi CURIEOVI, mladému plachému a uzavretému mužovi. V roku 1895 tento voľnomyšlienkár, známy prácami o kryštalografii a magnetizme, sa stal jej manželom. V jej pionierskej ceste sa Mária CURIE v roku 1897 rozhodla urobiť si doktorát fyziky. Skúmala žiarenie uránových solí a hľadala iné chemické prvky s vlastnosťami, ktoré neskôr

Pierre a Mária Curieovci

manželia Curieovci práci

deti manželov Curieovcov Joliot Curie Irena Curie

Rádioaktivita n O tom, že Becquerelov objav bol pre fyzikov nečakaný, svedčí skutočnosť, že trvalo viac než rok, kým sa našli nasledovníci - Maria Curie-Sklodowska a jej manžel Pierre. Marie Curie dospela k záveru, že žiarenie je vlastnosťou samých atómov uránu. V nasledujúcom roku dokázala, že aj thórium je rádioaktívne. Manželia Curieovci objavili dva nové rádioaktívne prvky - v júli 1898 polónium a v decembri rádium, no a v poslednom roku minulého storočia žiak M. Curie A. Debierne objavil ďalší rádioaktívny prvok - aktínium.

n Až neskorší výskum ukázal, že rádioaktívne žiarenie má tri zložky. V roku 1899 E. Rutherford na základe svojich pokusov dospel k záveru, že žiarenie obsahuje dva druhy lúčov. Prvé dostali pomenovanie alfa - sa síce v prostredí silne pohlcujú, ale zato majú veľkú ionizačnú schopnosť a pôsobia na fotografickú dosku. Druhé - lúče beta - sú zasa prenikavejšie, ale majú menšiu ionizačnú schopnosť. Tretie žiarenie sú prenikavé lúče gama. Tie sa ponášajú na röntgenové žiarenie a v porovnaní s lúčmi alfa i beta ľahšie prechádzajú nejakým prostredím, ale na rozdiel od nich majú zasa menšiu ionizačnú schopnosť.

Následky rádioaktívneho žiarenia (Černobyľ 1986) n Mesto Černobyľ, sa nachádza približne 130 km severne od Kyjeva a 20 km od jadrovej elektrárne. Jeden zo štyroch reaktorov tejto elektrárne sa dostal 26. apríla 1986 spod kontroly a spôsobil nukleárnu katastrofu. Ochranný kryt reaktora sa zničil a do prostredia sa dostalo veľa rádioaktivity. Podľa stanoviska ZSSR 31 ľudí zomrelo okamžite za následok nehody, ale počet smrtí spôsobených ožiarením nie je doteraz známy. Viac ako 100 000 ľudí bolo evakuovaných z tejto oblasti.

n Výbuch 4. reaktora jadrovej elektrárne

n Pohľad z hora na černobyľskú katastrofu

n Atomový oblak vytvorený po výbuchu v Černobyľe

n Predchadzajúce foto dokumenty sú dôkazom sily rádioaktivného žiarenia a tento výbuch jadrovej elektrárne Černobyľ sa stal varovaním pred účinkami rádioaktivného žiarenia pre celé ľudstvo.

Tvorcovia: Marek Fedor Martin Oláh