CHYBY OKA CHYBY OKA Do oka ktor nem

CHYBY OKA

CHYBY OKA : Do oka, ktoré nemá žiadnu chybu, vstupujú svetelné lúče, ktoré prechádzajú cez rohovku (ktorá má najväčšiu mohutnosť a preto sa podieľa najviac na zaostrovaní) a šošovku, a lámu sa tak, aby dopadli na sietnicu do bodu najostrejšieho videnia. Takéto oko vidí dobre a ostro. Ak sa lúče prichádzajúce do oka rovnobežne lámu tak, že dopadnú pred, alebo za sietnicu, ide o chybu oka, a to o: - Myopia (krátkozrakosť) - Hypermetropia (ďalekozrakosť) - Astigmatizmus - Presbyopia -Najčastejšou príčinou týchto chýb je zmena dĺžky oka alebo to, že časti oka zodpovedajúce za lom svetelných lúčov (rohovka a šošovka) lomia lúče viac, alebo menej. Zdravé oko

MYOPIA Myopia alebo Krátkozrakosť je chyba, pri ktorej je oko príliš dlhé alebo lomivosť optickej sústavy oka je väčšia. Svetelné lúče prichádzajúce do oka sa preto zbiehajú pred miestom najostrejšieho videnia a nie na sietnicu, čím vznikne rozmazaný obraz na sietnici. Vtedy oko vidí takto:

HYPERMETROPIA Hypermetropia alebo Ďalekozrakosť je chyba, pri ktorej je oko naopak príliš krátke, alebo lomivosť optickej sústavy je nedostatočná. Svetelné lúče sa preto zbiehajú za sietnicou a na sietnici vzniká rozmazaný, zahmlený obraz. Vtedy oko vidí takto:

ASTIGMATIZMUS Astigmatizmus je nerovnomerné zakrivenie rohovky, pri ktorom rohovka nemá pravidelný pologuľový tvar, ale je v niektorých smeroch sploštená alebo naopak viac zakrivená. Časť svetelných lúčov sa preto zbieha mimo miesta najostrejšieho videnia a na sietnicu dopadá deformovaný, neostrý obraz. Vtedy oko vidí takto:

PRESBYOPIA Presbyopia je zhoršenie zaostrenia oka na blízku vzdialenosť spôsobené vekom. V tomto prípade u ľudí starších ako 40 rokov sú nutné len okuliare na čítanie a prácu do blízka. Do diaľky vidia dobre. Chyby oka je možné odstrániť operáciou, najlepšie laserovou.

ĎALŠIE CHYBY A OCHORENIA OKA : - Zelený zákal - Šedý zákal - Keratokonus - Syndróm suchého oka - Zápal spojiviek - Diabetická retinopatia - Škúlenie (strabizmus) - Tupozrakosť (amblyopia) - Farbosleposť

ZELENÝ ZÁKAL Glaukóm alebo Zelený zákal sa definuje ako skupina chorobných stavov oka, pri ktorých dochádza k progresívnemu poškodzovaniu papily zrakového nervu. Tomuto poškodeniu zodpovedajú typické zmeny v zornom poli. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú zelený zákal sú: zvýšený vnútornoočný tlak a poškodenie zrakového nervu. Pohľad človeka so zeleným zákalom: Zákernosť zeleného zákalu spočíva najmä v tom, že je po dlhý čas (často viac než 10 rokov) klinicky nemý, a tak prvé príznaky, , ktoré privedú pacienta k lekárovi, sú už často prejavom rozsiahleho ireverzibilného poškodenia zrakového nervu. V liečebnom prístupe sa preto hlavný dôraz kladie na sekundárnu prevenciu, t. j. preventívne očné vyšetrenie u rizikových skupín obyvateľstva s nasledujúcou voľbou vhodného terapeutického prístupu v prípade potvrdenia diagnózy. Liečba zeleného zákalu je zvyčajne celoživotná a vyžaduje si dobrú spoluprácu pacienta. Cieľom liečby zeleného zákalu nie je už len znižovanie vnútroočného tlaku, ale predovšetkým ochrana zrakového nervu a s tým spojené zachovanie zrakových funkcií. Záujem sa sústreďuje na rizikové faktory nezávislé od vnútroočného tlaku. Ide najmä o poruchy zásobenia zrakového nervu a zadného očného segmentu. Na tento účel sa používajú napr. blokátory kalciových kanálov. Ich širšie použitie je však obmedzené kvôli výskytu nežiaducich účinkov. Zrak človeka sa pomaly stráca

ŠEDÝ ZÁKAL Šedý zákal je jedným z najčastejších očných chorôb, ktorým trpí rada ľudí vyššieho veku. Presnejšie ide o ochorenie šošovky, ktoré sa odborne označuje ako katarakta. Vyskytuje sa u väčšiny ľudí nad 60 rokov. Pri ochorení šedým zákalom sa šošovka zakalí a človek trpiaci touto vadov vidí, ako by sa pozeral cez pomaly zamŕzajúce okno. Šedý zákal sa vyvíja pomaly a bezbolestne. Našťastie už dokážeme túto chorobu liečiť. Môže byť odstránený „rozbitím“ šošovky pomocou špeciálnej ultrazvukovej sondy, ktorá vysiela vlny s frekvenciou blízkou počuteľným frekvenciám. Šošovka je potom nahradená tenkou umelou šošovkou.

KERATOKONUS Keratokonus je stav, kedy rohovka, ktorá je obvykle guľovitého tvaru, je kužeľovito vyklenutá a nepravidelne lomivá. To má za následok zhoršenie videnia. Ochorenie je väčšinou obojstranné a miera postihnutia je obvykle na jednom a druhom oku rôzna. Vyklenutie a stenšovanie rohovky väčšinou pomaly alebo rýchlejšie postupuje a vedie k rozvoju krátkozrakosti a astigmatizmu a postupne dochádza k zhoršovaniu videnia. V počiatočných štádiách je možné keratokonus korigovať okuliarmi, s postupujúcou progresiou však okuliarové šošovky strácajú svoju schopnosť adekvátnej korekcie zrakovej ostrosti a to predovšetkým za znížených svetelných podmienok. Nosenie okuliarov je tiež komplikované pomerne rýchlo meniacou sa refrakciou oka a nemusia byť znášané v dôsledku anizometropie (veľký rozdiel medzi ostrosťou videnia oboch očí). Taktiež narastajúci nepravidelný astigmatizmus veľmi komplikuje okuliarovú korekciu

SYNDRÓM SUCHÉHO OKA Suché oko alebo presnejšie Syndróm suchého oka je stav, kedy dochádza k zníženej produkcii sĺz, alebo slzy nie sú dostatočne kvalitné. Slzy tvoria hladký povrch oka, ktorý sa podieľa na ostrom videní, zabezpečuje prísun kyslíku pre rohovku, zvlhčujú povrch rohovky a spojivky. Slzy obsahujú lyzozým, ktorý má protiinfekčné účinky. Slzy vytvárajú na povrchu takzvaný slzný film, ktorý má tri vrstvy. Priamo na rohovke alebo spojivke je hlienovitá vrstva, ktorú produkujú pohárikové bunky spojivky, druhou vrstvou je vodná vrstva produkovaná slznými žľazami a obe tieto vrstvy sú kryté olejovou vrstvou, ktorá je produkovaná meibomskými žľazami na okraji viečok. Problémy začínajú nenápadne, ale postupom času sa zhoršujú. Najčastejšie sa pacienti začnú sťažovať na pálenie v oku, pocit cudzieho telieska, niekedy svrbenie, v pokročilejších štádiách aj na bolesť alebo výraznú svetloplachosť. Pokiaľ je poškodená iba jedna vrstva, potom si pacienti môžu paradoxne sťažovať na zvýšenú intenzitu slzenia, čo je možné vysvetliť tým, že dochádza k zvýšeniu produkcie vodnej vrstvy pri nedostatočnej produkcii ďalších dvoch zložiek (hlienovej a olejovej). Počítač, prašné alebo klimatizované prostredie problémy so suchým okom zhoršujú.

ZÁPAL SPOJIVIEK Zápaly spojiviek patria medzi najčastejšie očné ochorenia Príčiny zápalu spojiviek môžu byť infekčné, neinfekčné, alergické alebo pridružené k inému ochoreniu. Pôvodcami sú baktérie, vírusy alebo parazity. Do očí sa obvykle zanesie špinavými prstami, vodou z bazéna alebo napríklad spoločným uterákom. Hlavnými príznakmi zápalu spojiviek je silné začervenanie, bolesť alebo svrbenie očí a vodnatá alebo hlienovitá sekrécia. Často býva pocit prítomnosti cudzieho telieska v oku. Pri zápale spojiviek bývajú postihnuté väčšinou obe oči, na jednom z nich však môže zápal vzniknúť skôr ako na druhom. V niektorých prípadoch môže byť postihnuté len jedno oko – napr. chlamídiové alebo vírusové infekcie. Zápal spojiviek obvykle nie je veľmi nebezpečný a jeho liečbu zvládnete aj sami doma. Používajú sa najčastejšie kvapky alebo oplachy oka bórovou vodou. Každé oko sa ošetruje zvlášť. Pokiaľ zápal spojiviek po niekoľkých dňoch neustúpi, je dobré vyhľadať očného lekára.

DIABETICKÁ RETINOPATIA Cukrovka je závažné ochorenie, ktoré má dôsledky pre množstvo orgánov ľudského tela. Jedným z nich sú aj oči. Diabetické dôsledky pre zrak môžu byť veľmi závažné a v krajnom prípade končia stratou zraku. Diabetická retinopatia je jednou z najčastejších príčin slepoty vo vyspelých krajinách aj na Slovensku. Riziko oslepnutia je u diabetikov približne 10 -20 - krát vyššie ako u nediabetikov. Príznaky diabetickej retinopatie do 2 rokov po diagnostikovaní cukrovky sú prítomné len u 2 -7% diabetikov 1. typu a u približne 20% diabetikov 2. typu. Po 25 rokoch trvania cukrovky 80 -100% diabetikov 1. aj 2. typu majú príznaky diabetickej retinopatie. Diabetes je u dospelých vo veku 20 až 74 rokov hlavnou príčinou nových prípadov slepoty. Diabetická retinopatia je každým rokom príčinou 12 000 až 24 000 nových prípadov slepoty. Cukrovka môže postihovať rôzne časti oka, avšak najčastejšie poškodzuje sietnicu. Postihnutie sietnice oka pri cukrovke je charakterizované špecifickými zmenami. Postihnuté sú predovšetkým sietnicové vlásočnice. Postihnutie sa môže prejaviť vznikom malých vydutín na tepnách sietnice a tvorbou nových ciev, drobným nakrvácaním do sietnice následkom prasknutia spomenutých malých vydutín. Neskôr môže na sietnici dôjsť k novotvorbe ciev, zmnoženiu väziva a stav môže vyústiť až do úplnej slepoty.

ŠKÚLENIE Škúlenie, alebo odborne strabizmus je zraková porucha, pri ktorej je porušená spolupráca oboch očí. V tomto prípade každé oko mieri iným smerom. Ak sa pri strabizme pozerá jedno oko priamo vpred, je druhé oko odchýlené smerom do vnútra, von, hore alebo dole. Uhol odchýlenia oka z priameho postavenia sa nazýva úchylka. Úchylka môže byť viditeľná neustále alebo sa občas objaví a zase zmizne. Škúlenie je relatívne častá porucha, ktorá postihuje približne každé tridsiate dieťa. V rovnakej miere sú postihnutý chlapci aj dievčatá. Strabizmus je často krát postihnutie dedičné, ale je pravda, že veľké množstvo škúliacich nemá žiadnych predkov ani príbuzných so strabizmom. Škúlenie môže vyvolať aj šedý zákal, úraz oka a ďalšie očné choroby, ktoré majú vplyv na videnie. Na druhej strane je tiež pravdou, že u veľkého percenta detí sa nepodarí nájsť žiadnu pridruženú chorobu, ktorá by mohla mať súvis so vznikom strabizmu.

TUPOZRAKOSŤ Tupozrakosť (amblyopia) nepatrí medzi poruchy dioptrické ale funkčné. Môžeme ju definovať ako zníženie zrakovej ostrosti spôsobenej útlmom z nečinnosti oka. Mozgové zrakové centrum nespracováva informácie prichádzajúce z postihnutého oka ale prijíma zrakové vnemy len z druhého oka. Tupozrakosť vzniká predovšetkým v detstve, kedy sa vyvíja miesto najostrejšieho videnia. Často sa vyskytuje v spojení so škúlením a inými dioptrickými poruchami, ale môže byť prítomná aj bez nich. Vznik tupozrakosti môže spôsobiť aj dlhodobý obväz jedného oka. Rodina, okolie ale ani samotné dieťa nemusia problém dlho spozorovať pokým nedôjde k náhodnému zakrytiu lepšieho oka. Zlé videnie sa väčšinou zistí až pri odbornom vyšetrení.

FARBOSLEPOSŤ Porucha farebného videnia, pri ktorej je porušené vnímanie farebných tónov nazývame ako farbosleposť. Pomenovanie farbosleposť však nie je väčšinou úplne presné, keďže väčšina postihnutých pacientov má poruchu vnímania len niektorej farby, čo znamená, že majú v určitej miere farebné videnie zachované. Pri úplnej farbosleposti totiž nerozlišujú žiadnu z farieb a okolitý svet vnímajú iba čiernobielo v rôznych stupňoch jasu. Farboslepých ľudí je teda len necelé percento, ostatných môžeme označiť skôr ako farbomylných. Farbosleposť môže byť čiastočná, v takom prípade sú farby vnímané odlišne a nepresne v porovnaní s človekom s normálnym farbocitom. Záleží na tom, aká farba z troch základných je vnímaná chybne. Vrodená porucha farbocitu je genetickou záležitosťou a je dedičná recesívne.

SLEPOTA Zrakové postihnutie je väčšinou spôsobené chorobami a podvýživou. Väčšina všeobecných príčin slepoty vo svete sú: - Katarakty - šedý zákal (43 %) - Glaukom - zelený zákall (15 %), - Trachom - zápal spojiviek alebo rohovky (11 %), - Avitaminóza - nedostatok vitamínov u detí pod 5 rokov (2 %) - Kolobom - vrodené nevytvorenie určitých tkanív oka (3 %). Slepotu môžeme z fyziologického hľadiska definovať ako stav nedostatku zraku. Definícia, ako je aplikovaná na ľudí týmto slovom legálne klasifikovaných je však komplexnejšia. Úplná slepota je trvalá a úplná strata zraku, kedy postihnutý nemôže vôbec vnímať svetlo. Ako praktická slepota sa označuje podstatné zníženie zrakových funkcií.

B. Vodislavská 8. B