CHRNEN ZEMIA SLOVENSKA Ida Topinkov a ubica Horvthov

CHRÁNENÉ ÚZEMIA SLOVENSKA Ida Topinková a Ľubica Horváthová 3. L Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

NAŠE NAJVÄČŠIE BOHATSTVO

VZNIK A HISTÓRIA CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ q 13. -15. storočie - feudálne vlastníctvo pôdy, ochrana lesov a poľovnej zveri q prelom 19. /20. storočia - ochrana prírody na právnej úrovni, vznik rezervácií q 1895 q 1949 - najstaršia rezervácia Ponická Huta - prvé veľkoplošné chránené územie Tatranský národný park

VZNIK A HISTÓRIA CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ q 8 kategórií územnej ochrany prírody 4 národné parky, q 16 chránených krajinných oblastí a ďalších q 899 chránených, viac-menej izolovaných území s menšou rozlohou q q plocha chránených území – približne 23% územia Slovenskej republiky q ministerstvo životného prostredia reguluje, upravuje a vykonáva kontroly

KATEGORIZÁCIA CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ q Chránená krajinná oblasť (CHKO) q Národný park (NP) q Chránený areál (CHA) q Prírodná rezervácia, resp. národná prírodná rezervácia (PR) q Prírodná pamiatka, resp. národná prírodná pamiatka (PP)

STUPNE OCHRANY DANÝCH ÚZEMÍ q 1. stupeň ochrany; platí na celom území SR, t. j. na území pre ktoré sa neposkytuje osobitná ochrana q 2. stupeň ochrany; platí pre chránené krajinné oblasti q 3. stupeň ochrany; platí pre národné parky q 4. stupeň ochrany; platí pre chránené areály q 5. stupeň ochrany; platí pre prírodné pamiatky a prírodné rezervácie

CHARAKTERISTIKA KATEGÓRII q Chránená q q q krajinná oblasť (CHKO) rozsiahlejšie územie (nad 1000 ha) kategória území, chránených za účelom zachovania typického krajinného prostredia, s rozptýlenými prírodnými výtvormi, kde je príroda dosiaľ vo vyvážení s ľudskou činnosťou slúži pre vedecký výskum, rekreáciu, turistiku a vzdelávanie

CHARAKTERISTIKA KATEGÓRII q Národný q q q park (NP) rozsiahlejšie územie, podľa medzinárodných kritérií najmenej 500 ha, spravidla však o výmere nad 1000 ha územie pôvodnej, alebo ľudskými zásahmi málo narušenej prírody, s osobitým vedeckým a kultúrno-spoločenským významom prvý národný park na svete (Yellowstonský ) bol vytvorený v USA v roku 1872

CHARAKTERISTIKA KATEGÓRII q Chránený q menšie územie s výmerou do 1000 ha q Prírodná q areál (CHA) rezervácia (PR) lokalita, ktorá predstavuje pôvodné, alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu

CHARAKTERISTIKA KATEGÓRII q Prírodná pamiatka bodový líniový alebo iný maloplošný ekosystém q jeho zložky alebo prvky majú spravidla výmeru do 50 ha q má vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam q sú to najmä odkryvy, skalné útvary, kamenné moria, rokliny, piesočné duny, časti vodných tokov, pramene, ponory alebo jazerá q

TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK - TANAP q Vyhlásený: 18. 12. 1948 q Rozloha: 76 763 ha q Rozpätie (západ-východ): 42 km (sever-juh): 17 km q najstarší národný park Slovenska q má obdivuhodnú rozmanitosť prírodných javov s množstvom strmých strání, kamenných morí, skalných štítov, krištáľovo čistých plies a hlbokých dolín

TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK - TANAP KARPATY Západné Karpaty Fatransko-tatranská obl. Podtatranská kot. Tatry Západné Tatry Podhôľno-magurská obl. Podtatranská brázda Východné Tatry Vysoké Tatry Belianske Tatry

GEORELIÉF TANAPU q charakteristické prvky - hlboké ľadovcové doliny, morény, plesá, skalné rázsochy, veže, ihly, priepasti, škrapy, jaskyne, kaňony, tiesňavy, vyvieračky a vodopády, q celé územie má všetky znaky vysokohorskej krajiny (značná nadmorská výška, bohatý výskyt bralných a ľadovcových foriem, skalných štítov, stĺpov, vodopádov a ľadovcových jazier).

NAJ. . . TANAPU qv strede Vysokých Tatier - najvyšší vrchol Slovenska Gerlachovský štít (2655 m) q najvyššie položené pleso je Modré pleso vo výške 2192 m

NAJ. . . TANAPU q najväčšiu plochu 20, 08 ha a hĺbku 53, 20 m má Hincovo pleso vo výške 1946 m. n. m. q najvyšší Kmeťov vodopád v doline Nefcerka

NAJ. . . TANAPU q Belianska jaskyňa s dĺžkou 1752 m je jedinou sprístupnenou jaskyňou

FLÓRA TANAPU q 1300 druhov vyšších rastlín q okolo 900 druhov rias q 700 lišajníkov q vyše 500 druhov machov q smrekové a jedľovo-smrekové lesy q vzácne tatranské, západokarpatské a karpatské endemity, ako aj glaciálne relikty q napr. lyžičník tatranský, horec ľadový, klinček ľadovcový, pyštek alpínsky, dryádka osemlupienková, medvedica alpínska, palina skalná

FAUNA TANAPU - RELIKTNÉ DRUHY q medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný

FAUNA TANAPU - RELIKTNÉ DRUHY q žiabronôžka arktická, orešnica perlavá, sokol myšiar, krkavec čierny

NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ RAJ SRNAP q Vyhlásený: 18. 1. 1988 q Rozloha: 19 763 ha (13 011 ha ochranné pásmo) q Rozpätie (západ - východ): 25 km (sever - juh): 18 km q od 1988 - prvá slovenská CHKO, ktorá sa v bývalom Československu stala národným parkom

GEORELIÉF SRNAPU q charakteristické tesné a hlboké rokliny s hĺbkou 150 až 450 m a niektoré dokonca s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina) q toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) q Najvyššie vrchy Veľká Knola - 1266 m n. m. a Havrania skala - 1157 m n. m

GEORELIÉF SRNAPU q 300 km vyznačených turistických chodníkov, pomedzi ktoré vedú drevené rebríky, oceľové reťaze, stúpačky a mostíky.

JASKYNE V SRNAPE q Dobšinská ľadová jaskyňa - jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe, ako jediná sprístupnená turistom, objavená v roku 1870, jej priestory zapĺňajú vyše 110 000 m³ ľadu niekedy až do hrúbky 25 m a teplota nikdy nepresiahne 0˚C

JASKYNE V SRNAPE q Stratenská jaskyňa najdlhšia jaskyňa v Slovenskom raji a druhá najdlhšia na Slovensku (viac ako 21 km) q Medzi ďalšie známe patrí napríklad Medvedia jaskyňa, jaskyňa Zlatá diera alebo Dlhá jaskyňa.

FLÓRA V SRNAPE q 90% lesnatosť (bukové, smrekové a jedľové lesy) q 930 druhov vyšších rastlín (35 úplne chránených a 8 čiastočne) q medzi endemity patria: zvonček karpatský, poniklec slovenský, klinček včasný alebo večernica snežná q vysokohorské druhy ako kosodrevina, plesnivec alpínsky a plavúnka švajčiarska, šafran spišský, prvosienka vyššia, žerušník Hallerov, záružlie močiarne, žltohlav európsky alebo fialka močiarna.

FAUNA SRNAPU q nachádza sa tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov - karpatské endemity: chrobák fúzač zemolezový a motýľ jasoň červenooký,

FAUNA SRNAPU q ďalšie - jelenia a srnčia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný, mačka divá, kamzík vrchovský q 200 druhov stavovcov, z toho 130 chránených a 65 ohrozených živočíšnych druhov - mlok karpatský, orol skalný, sokol rároh, netopier pobrežný alebo vydra riečna

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ