Cesta do hlbn Zeme Geografia 5 ronk Z

Cesta do hlbín Zeme Geografia 5. ročník ZŠ

Zemské obaly Zem je tvorená viacerými obalmi, atmosférou, hydrosférou a viacerými geologickými vrstvami, rozdelenými na základe ich odlišných vlastností. Základné rozdelenie navrhol K. E. Bullen (podľa správania sa prechádzajúcich seizmických vĺn): n Kôra zemská kôra n n n Plášť n n Pevninská kôra Oceánska kôra Najvrchnejšia časť plášťa (litosféra) Vrchný plášť (astenosféra) Spodný plášť Jadro n n n Vonkajšie jadro prechodná zóna Vnútorné jadro zemský plášť

Zemská kôra Zemské teleso sa člení smerom od povrchu do stredu Zeme na zemskú kôru, zemský plášť a zemské jadro Podľa výskumov každých 33 metrov sa zvyšuje teplota o 1°C Predpokladá sa, že v strede Zeme môže byť teplota vyššia ako 6000°C Zemská kôra je najvrchnejší obal Zeme Rozoznávame dva typy zemskej kôry a to: a) pevninská zemská kôra - tvorí podklad kontinentov - hrúbka 30 - 50 km (vrchná žulová vrstva, spodná čadičová vrstva) b) oceánska zemská kôra - hlavne podklad oceánov - hrúbka asi 7 km (len čadičová vrstva)

POMENUJTE JEDNOTLIVÉ VRSTVY ZEME A DOPLŇTE TABUĽKU: zemská kôra zemský plášť zemské jadro Časti Zeme zem. kôra Hĺbka 7 – 40 km zem. plášť 40 – 2900 km zem. jadro 2900 – 6400 km Vlastnosť pevná Zloženie kyslík, kremík, hliník, železo pevný, s roztavenými kyslík, kremík, horčík, časťami železo, vápnik roztavené železo, nikel

ČÍM SA NAVZÁJOM LÍŠIA OCEÁNSKA A PEVNINSKÁ ZEMSKÁ KÔRA? LÍŠIA SA SVOJOU HRÚBKOU A ZLOŽENÍM POPÍŠTE OBRÁZOK: pevninská kôra žulová vrstva čadičová vrstva oceánska kôra usadené horniny

Pohyb kontinentov a dna oceánov Začiatok 20. storočia – nemecký geofyzik Alfred Wegener: q hranice kontinentov do seba zapadajú q myšlienka pohybu kontinentov q rozpad prakontinentu Pangea na severnú Lauráziu a južnú Gondwanu, medzi nimi oceán Tethys q postupný rozpad Laurázie a Gondwany na menšie kontinenty

Je to vrchný, kamenný obal zeme, zložený zo zemskej kôry a vrchnej časti. . . . . zemského plášťa. . . . litosférické dosky. Je rozčlenená na. . . . Platne sa pohybujú veľmi pomaly po hlbšej plastickej časti zemského astenosfére v plášťa -. . . . , ktorej dochádza k prúdeniu roztavených hmôt.

Kontinenty a dná oceánov sú súčasťou litosférických platní a spolu s nimi sa pohybujú:

Litosférické dosky Tvár zeme sa neustále mení Niektoré procesy prebiehajú veľmi pomaly, preto ich nemôžeme počas nášho života pozorovať Vznik Himalájí, ale aj iných veľkých pohorí, sa viaže na zrážku dvoch litosférických dosiek Pohyb je veľmi pomalý, vyvoláva však obrovský tlak na horniny, ktoré sa vytlačia nahor a vzniká vrásové pohorie (v Európe takto po zrážke s Africkou doskou vznikli Karpaty aj Alpy) Litosférické dosky sa môžu aj vzďaľovať a tak rozširovať dno oceánov v oceánskych chrbtoch Môžu sa tiež podsúvať jedna pod druhú a vyvolávať zemetrasenie alebo sopečnú činnosť

Stret kontinent-kontinent: 1. Kontinentálna kôra 2. Litosféra 3. Astenosféra 4. Zanikajúca oceánska kôra 5. Vysokohorský chrbát 6. Náhorná plošina.

Najvýznamnejšie litosférické dosky

USPORIADAJTE OBRÁZKY V SPRÁVNOM PORADÍ: a b c 1. 2. d 3. 4.

Zapíšeme si do zošitov: Litosféru tvoria litosférické dosky, ich súčaťou sú kontinenty a dná oceánov, spolu s nimi sa pohybujú. Príčinou tohto pohybu je prúdenie roztavených hmôt v hlbšej časti zemského plášťa (astenosfére)