BYTA mesto na Pova http portal zselaniho sk

BYTČA - mesto na Považí http: //portal. zselaniho. sk Geografia - ôsmy ročník

http: //portal. zselaniho. sk Mapa – Bytča a okolie

http: //portal. zselaniho. sk Mapa mesta

http: //portal. zselaniho. sk Erb mesta

http: //portal. zselaniho. sk • Bytča - História • Mesto Bytča vzniklo v roku 1945 zlúčením obcí Malá Bytča, Veľká Bytča a Hliník nad Váhom. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce Veľká Bytča boli: Byucha (1250), Bicca (1318), Bichche (1372), Bicza (1415), Fortalicium Piche (1454), castellum Bycha (1492), Bittcha (1598), Welká Biča (1808); maďarsky Nagybicscse. Obec sa stala majetkom nitrianskeho biskupstva v roku 1234, ale jej časť už vlastnil pred rokom 1223. V roku 1250 patrila bánovi Filovi, od roku 1270 nitrianskemu biskupovi s dočasným prerušením za Matúša Čáka. Od polovice 16. storočia patrila Thurzovcom, po ich vymretí Esterházyovcom. Od 14. storočia sa vyvíjala ako mestečko so žilinským právom, v roku 1569 získalo jarmočné právo. Hrad-kaštieľ Bytča vznikol začiatkom 15. storočia, v 2. polovici 16. storočia ho prestavali Thurzovci. Bol sídlom biskupského panstva Bytča. V 16. storočí sa k nemu pripojili obce hradného panstva Hričov. K panstvu Bytča patrili: Bytča Malá, Bytča, Jasenica, Stupné, Brvnište, Papradno, Petrovice, Kolárovice, Setechov, Pšurnovice, Hliník, Veľká Kotešová, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Turzovka, Dolný a Horný Hričov, Hričovské Podhradie, Žilinská Lehota, Peklina, Ovčiarisko, Paštiná Závada, Horné Hlboké.

• Bytča – História – pokračovanie http: //portal. zselaniho. sk V 2. polovici 19. storočia sa majiteľmi panstva stali Popperovci. V 16. -19. storočí bola obec čulým remeselníckym mestečkom s cechmi čižmárov, kováčov, debnárov, krajčírov, tkáčov. Začiatkom 17. storočia bola sídlom palatína Juraja Thurzu. V roku 1598 mala 112 domov, v roku 1828 mala 401 domov a 2980 obyvateľov. Zaoberali sa roľníctvom a spracúvaním dreva. Koncom 18. storočia tu pôsobil pobočný stánok Slov. učeného tovaryšstva. Koncom 19. storočia tu založili zápalkáreň, pivovar, parnú pílu, továreň na kožené výrobky. Po roku 1918 obyvatelia pracovali v miestnom priemysle a poľnohospodárstve. Mesto i okolie trpeli veľkou nezamestnanosťou (v roku 1933 tu bolo 2500 nezamestnaných). V roku 1924 štrajkovali robotníci zápalkárne, v roku 1932 tu zorganizovali hladový pochod, v roku 1937 bol štrajk stavebných robotníkov. V rokoch 1945 -1960 bola Bytča sídlom okresu. Po oslobodení tu vybudovali viaceré závody - Kinex, Presná mechanika (podnik trustu ZVL), Súľov (Závod Drevoimpregny Žilina) na výrobu športových potrieb a zrekonštruovali staré. Chotárom obce prechádza kanál vodného dieľa Mikšová.

http: //portal. zselaniho. sk Historické fotografie Kaštieľ vo Veľkej Bytči z roku 1686

http: //portal. zselaniho. sk Bytčiansky zámok v 19. storočí :

http: //portal. zselaniho. sk

http: //portal. zselaniho. sk Bytčiansky zámok v 70 -tych rokoch 20. storočia :

http: //portal. zselaniho. sk Kostol a zvonica ešte pred požiarom v roku 1904 :

http: //portal. zselaniho. sk Vstupná budova do areálu zámku postavená v roku 1900 :

http: //portal. zselaniho. sk

http: //portal. zselaniho. sk Jarmok v Bytči v roku 1909 :

http: //portal. zselaniho. sk Bytča – súčasnosť Námestie Slovenskej republiky

http: //portal. zselaniho. sk • Je to štvorcové trhové námestie, ktoré v minulosti pozostávalo z prízemnej a len výnimočne poschodovej radovej zástavby. V Bytči podobne ako vo väčšine miest bol nedostatok stavebnej plochy a domy stáli blízko seba. Niekoľko domov na námestí patrilo panstvu, ktoré ich zväčša prenajímalo obchodníkom. Veľkú časť zväčša drevených domov, zničených alebo značne poškodených množstvom požiarov, následne prestavali a upravili v duchu eklekticizmu a dobových požiadaviek obyvateľstva. Z pôvodných stredovekých meštianskych domov sa vo väčšej miere zachovali len kamenné pivnice s valenou klenbou, svedčiace o pôvodných stredovekých dispozíciách jednotlivých objektov. V niektorých objektoch tak na námestí, ako aj v Uličke existovali prejazdové dispozície domov s veľkou bránou, situovanou priamo na ulicu, resp. námestie.

http: //portal. zselaniho. sk V zachovaných dispozíciách možno vidieť renesančné klenby s lunetami a častejšie mladšie barokové pruské klenby s rozšírenými štukovými obrazcami. Na fasádach jednotlivých meštianskych domov, ktoré ukončoval v mnohých prípadoch drevený doskový štít s podlomenicou, dominovali jednoduché plastické prvky. Novšiu mestskú výstavbu z prvej polovice 20. storočia charakterizujú budovy bývalej Tatra banky (dnes objekt Slovenskej sporiteľne) z r. 1921 a bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice, postavenej v r. 1938.

http: //portal. zselaniho. sk Večerný pohľad na námestie SR

http: //portal. zselaniho. sk Farský Kostol Všetkých svätých

http: //portal. zselaniho. sk Kostol sv. Barbory

http: //portal. zselaniho. sk Sobášny palác

http: //portal. zselaniho. sk Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca. Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ako o tom vypovedá nápis s rokom výstavby 1601 nad hlavným portálom: Slovutný a veľkomožný pán Juraj Thurzo z Betlenoviec, župon Oravskej stolice, prednosta kráľovských pohárnikov v Uhorsku a radca Jeho posvätného cisársko-kráľovského Veličenstva dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér, od Pána Boha mu darovaných – ak ich Pán Boh bude chcieť tak dlho živiť – roku Pána 1601. Nad nápisovou doskou vstupného portálu je použitý dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami, heraldický znak z obohateného erbu Thurzovcov, ktorý tu mohol byť umiestnený až neskôr, po roku 1607.

http: //portal. zselaniho. sk Na prízemí zriadil rozsiahlu vstupnú halu zaklenutú šiestimi krížovými klenbami na dva stredné stĺpy a po bokoch hospodárske miestnosti: kuchyňu s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála. Toto pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Thurzu a jeho syna Imricha. Za Esterházyovcov r. 1647 palác vyhorel, bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka. Noví majitelia Popperovci budovu bývalého paláca, devastovanú požiarom r. 1856, vnútri celkom prestavali a r. 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. Do našich čias sa teda zachoval palác iba vo svojom vonkajšom výzore ako bloková, jednoposchodová stavba obdĺžneho pôdorysu, ktorej fasády už z diaľky upozorňujú na jej renesančný pôvod a umeleckohistorickú výnimočnosť. Svadobný palác svojím architektonickým výrazom a celkovým usporiadaním plnil len spoločenské funkcie a v tomto zmysle patrí medzi ojedinelé renesančné stavby v celej Európe.

http: //portal. zselaniho. sk Kaštieľ Nádvorie kaštieľa s arkádovými chodbami

http: //portal. zselaniho. sk Napriek svojmu nespornému architektonickému a historickému významu sa areál kaštieľa doposiaľ komplexne neskúmal ani nehodnotil. Poznatky o jeho stavebnom a umeleckohistorickom vývine nie sú úplné. Čiastkové výskumy realizované od šesťdesiatych rokov 20. storočia však dávajú možnosť aspoň predbežne zhodnotiť tvar i celkový výraz objektov v jednotlivých etapách jeho stavebného vývinu. V historickej a umenovednej literatúre sa za najstaršiu stavebnú etapu kaštieľa označuje obytná gotická veža s dvorcom či vodný hrad. Doterajšie výskumy však existenciu staršieho objektu tohto charakteru nepotvrdili, ale ani nevyvrátili. Za hmotný dôkaz je možné zatiaľ považovať iba viaceré v múroch kaštieľa a ostatných budovách jeho areálu sekundárne zabudované fragmenty architektonických článkov, pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného objektu. Jedinou indíciou preto zostávajú len písomné pramene. V r. 1563 získal František Thurzo, zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy rodu, za 17 000 zlatých panstvá Hričov a Bytča. Vďaka jeho rozhľadenosti a významným kontaktom s kultúrou vtedajšej Európy vzniklo na starších základoch vo svojej dobe veľmi moderné architektonické dielo. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril staviteľ Ján Kilian de Syroth z Milána.

http: //portal. zselaniho. sk Celá základná stavba kaštieľa bola pravdepodobne hotová v priebehu 4 rokov. Doteraz jediné známe dátumy viažuce sa k začatiu a skončeniu stavebných prác sa nachádzajú na stavbe samej. O začatí výstavby informuje nápis nad vstupným portálom, ktorý v preklade znie: Za spravodlivého a nepremožiteľného Maximiliána, voleného rímskeho cisára, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech, dal od základov postaviť toto dielo na vlastný náklad František Thurzo z Betlanoviec roku Pána 1571. Štukový nadstavec portálu do slávnostnej siene, tzv. paloty, s erbmi Františka Thurzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej nesie zas datovanie ukončenia prvej etapy stavby v r. 1574, rovnako známy renesančný komín s plastickou figurálnou výzdobou a erbmi. Do nového sídla sa však v r. 1575, po smrti Františka Thurzu, presťahovala z Lietavského hradu už len vdova Katarína Zrínska s deťmi. Pre prvú stavebnú etapu dnešného kaštieľa je charakteristické založenie pravidelnej štvorkrídlovej dispozície s ústrednou vežou nad vstupom a kruhovými vežami na nárožiach. To vychádzalo z typu talianskeho kastela, ktorý v sebe spájal reprezentačnú aj obrannú funkciu, najmä pre obavy z tureckých nájazdov.

http: //portal. zselaniho. sk Vnútorné priestory s hladkými omietkami a rovnými trámovými stropmi boli zväčša samostatne prístupné z dvora alebo pavlače, na ktorú viedli okrem rovnoramenného priameho schodiska s kamennými stupňami aj dve bočné točité schodiská. Obrannú funkciu kaštieľa zvýrazňovali strieľne na prízemí bášt. Fasády nádvoria mali pravdepodobne už v tejto etape dekoratívnu maliarsku výzdobu. Opevnenie areálu kaštieľa vybudovali až po jeho dokončení. Podľa inventárov Bytčianskeho panstva zo 17. storočia, posledného thurzovského z r. 1627 a prvého esterháziovského z r. 1645, bol prístup do vonkajšieho nádvoria možný len cez dva padacie mosty. Štyri bašty tvorili neoddeliteľnú súčasť tohto opevnenia. Opevnenie samotného kaštieľa tvorila ďalej priekopa, parkánový múr s kľúčovými strieľňami, kopírujúci pôdorys kaštieľa, brána a padací most. Spomínaná vstupná veža bola hranolová, štvorcového pôdorysu s dvoma polkruhovo ukončenými vstupmi. Na prvom nádvorí stála vežová obytná stavba. Obytná veža mala so vstupnou vežou identickú výzdobu, maľované striedavé kvádrovanie, vytvárajúce ilúziu plastických bôs, len v čiastočne zmenenej farebnosti.

http: //portal. zselaniho. sk Druhá, tzv. renesančná etapa, viažuca sa k obdobiu prevzatia kaštieľa Jurajom Thurzom, po smrti matky Kataríny Zrínskej v r. 1585, bola pre architektonický vývoj objektu i celého areálu veľmi významná. Bytčiansky kaštieľ sa stal stálou rezidenciou Juraja Thurzu – palatína a radcu cisára Rudolfa ll. , sídlom správy thurzovských majetkov a centrom renesančnej kultúry a humanistickej vzdelanosti. Najväčšou zmenou prešla dispozícia prízemia, kde väčšinu priestorov stavitelia zaklenuli valenými klenbami s lunetami. Zmena dispozície sa týkala najmä východného krídla s kuchyňami. V staršej dispozičnej schéme sa zachoval jeden z najkrajších kamenných portálov s výnimočnou a nezvyčajne bohatou profiláciou. Funkčne významnejšie priestory v tomto čase zaklenuli valenými klenbami doplnenými štukovými profilovanými pásmi a plastickými terčami, ktoré v krížení vytvárajú tvary klenieb pripomínajúce sieťové vzory neskorogotických zaklenutí. Polychrómované erbové svorníky dodávajú jednotlivým klenbám bášt zaujímavý dekoračný charakter. Cenným prameňom pre poznanie podoby kaštieľa sú inventáre, obsahujúce komplexný opis objektu. Z nich sa čitateľ dozvie o využití jednotlivých miestností a ich konkrétnom zariadení.

http: //portal. zselaniho. sk V suteréne pod východným krídlom sa nachádza vínna pivnica, pod západným pivná. Na prízemí boli situované hospodárske priestory – komory, sklady, kuchyňa, pekáreň, miestnosť provízora, dvoranská izba a i. Poschodiu východného krídla zas dominovala veľká sála „palota“. Presvetľovali ju 4 pomerne veľké okná a vyhrievala jedinečná habánska pec. Drevený strop a dlážku vykladanú leštenými štvorcovými kameňmi dopĺňali na stenách obrazy panovníkov. Podobne boli riešené aj vedľajšie sály poschodia, kde sa ďalej nachádzala škola, lekáreň, klenotnica a ženské izby. Miestnosti priliehajúce k juhovýchodnej bašte obýval sám Juraj Thurzo. Fasády nádvoria zdobila dekoratívna nástenná maľba realizovaná technikou al fresco v sivočiernom farebnom tóne. Na ich prízemí prechádzal iluzívny sokel s rytým kvádrovaním a nad ním sa v orámovaných poliach s kupolovitými a stanovými strieškami nachádzali portréty pravdepodobne majiteľov kaštieľa. Vonkajšie fasády kaštieľa sa postupne dotvárali ďalšími okennými otvormi s kamennými šabránami. Pôvodne plánované širšie rozmery okien, plochám vonkajších fasád úmernejšie, boli po ich zúžení doplnené širokými paspartami s bohatou ornamentálnou a figurálnou sgrafitovou výzdobou. Bohaté sgrafitové rámovanie mal aj hlavný – vstupný portál do kaštieľa.

http: //portal. zselaniho. sk V r. 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali a r. 1868 predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. V rukách Popperovcov kaštieľ postupne upadal. Od konca 19. storočia boli pre zadĺženie nútení kaštieľ prenajímať. V jeho interiéri vytvorili 12 súkromných bytov a administratívne priestory sídla dôchodkového a kontrolného úradu. Toto nie najvhodnejšie využitie si vynútilo zásahy do dispozície vymurovaním nových priečok a s tým súvisiacich nevhodných okenných a dverných otvorov na vonkajších, ale najmä vnútorných fasádach, zasahujúcich do pôvodnej výtvarnej výzdoby objektu. Pri neodbornom reštaurátorskom zásahu v r. 1889 a 1926 -1929 sa nenávratne zničili vzácne nástenné maľby na nádvorí kaštieľa. Autori prác použili nevhodné olejové farby a okrem iného nerešpektovali pôvodný originál, jeho farebnosť, konfiguráciu ani totožnosť postáv a ich proporcie. Ustavičná hrozba požiaru donútila Leopolda Poppera vymeniť v r. 1889 šindľovú strechu za plechovú krytinu, pričom došlo nielen k celkovej výmene konštrukcie krovu, ale aj k zmene tvaru strechy do dnešnej podoby.

Synagóga http: //portal. zselaniho. sk

http: //portal. zselaniho. sk Bytča-letecká snímka Ulica Sidónie Sakalovej Reštaurácia U Palatína

http: //portal. zselaniho. sk Autobusové nástupište Mestský úrad Kinex Železničná stanica

http: //portal. zselaniho. sk Kúpalisko Závod TRW Nová výstavba bytov

http: //portal. zselaniho. sk Dovidenia v Bytči

http: //portal. zselaniho. sk • • • Zoznam použitých stránok: www. bytča. sk www. slovanet. sk www. vlaky. net www. e-obce. sk www. obnova. sk

http: //portal. zselaniho. sk • Vypracoval: Mgr. Jozef Uríček ZŠ, Ul. E. Lániho, Bytča