Bunka ivona a rastlinn o je to bunka

Bunka Živočíšna a rastlinná

Čo je to bunka? • najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov (okrem vírusov, víroidov a vírusoidov, pokiaľ sú aj tieto považované za živé organizmy), ktorá má všetky základné vlastnosti života. • môže byť samostatným organizmom, alebo len časťou celku neschopnou samostatného života (napr. nervová bunka)

Schéma rastlinnej bunky ORGANELY (postupne od ľavého dolného rohu): jadrový obal, jadierko, jadro, drsné endoplazmatické retikulum (ER), leukoplast, (ostatná) cytoplazma, Golgiho aparát (GA), bunková stena, peroxizóm, cytoplazmatická membrána, mitochondria, vakuola, chloroplast, plazmodezmy, hladké ER, cytoskelet, malé membránové vezikuly (vačky) súčasť membránového komplexu ER a GA ), ribozóm.

Schéma živočíšnej bunky • Organely: (1) jadierko (2) jadro (3) ribozóm (4) vezikula (membránový vačok), (5) drsné endoplazmatické retikulum (ER), (6) Golgiho aparát, (7) cytoskelet, (8) hladké ER, (9) mitochondria, (10) vakuola, (11) (ostatná) cytoplazma, (12) lyzozóm, (13) centrioly

Ktoré látky bunka prijíma a na čo sú potrebné: • krytie spotreby energie (tuky, cukry) • stavbu bunky (bielkoviny, cukry) • riadenie bunkovej činnosti (enzýmy, hormóny, bielkoviny) • metabolizmus (vitamíny, voda, ióny)

Ktoré látky bunka vylučuje a prečo: • bunka nepotrebuje alebo sú jej škodlivé (CO 2, močovina) • potrebujú iné bunky (hormóny, vitamíny, enzýmy) • treba na ochranu (protilátky)

Veľkosť • väčšina buniek svojimi rozmermi neprekročí 10 – 30 µm • Medzi najväčšie bunky patria živočíšne vajíčka. Najväčšou známou bunkou je vajce pštrosa, ktoré obsahuje veľa prídavných látok a má obsah niekoľko litrov. (Vajcia najväčších druhohorných dinosaurov boli, samozrejme, ešte väčšie. ) • medzi najmenšie eukaryotické bunky patria spermie •

Bunková diferenciácia U mnohobunkových organizmov spravidla dochádza k bunkovej diferenciácii, čiže sa bunky špecializujú na určité funkcie celého organizmu. Zhluk rovnako diferencovaných (teda rovnako špecializovaných) buniek sa nazývajú tkanivo alebo pletivo. Bunky mnohobunkovcov mávajú oproti bunkám jednobunkovcov často aj dodatočné štrukturálne a funkčné vlastnosti, ktoré vyplývajú z nutnosti spolupráce bunky s tkanivom, vedenia látok a vzruchov, mechanického spevnenia a podobne. Niektoré bunky plnia funkcie v organizme aj (alebo výlučne) po svojej smrti, napríklad bunky cievic (tracheíd) v rastlinách

Rozmnožovanie a vývin bunky 1. Bunky sa vždy rozmnožujú delením 2. Tri základné typy delenia bunky: -amitóza [prokaryoty] -mitóza [eukaryoty] -meióza [eukaryoty] 3. bunkový cyklus -geneticky naprogramovaný -určuje dĺžku života bunky

Rastlinná bunka je základná stavebná jednotka rastlinného organizmu. Je to eukaryotická bunka, čo znamená, že obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou membránou.

Rozdiely medzi živočíšnou a rastlinnou bunkou Rastlinná Živočíšna bunka Cytoplazmatická membrána + bunková stena, hlavná zložka celulóza Cytoplazmatická membrána + bunková stena, hlavná zložka chitín Prítomnosť plastidov Bez prítomnosti plastidov Veľkosťa tvar rôzne Veľkosť rôzna Tvar zväčša guľatý

Skutočnosti o rastlinnej bunke • Dospelá rastlinná bunka obsahuje cytoplazmu, jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie • . Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy eukaryotickej bunky, akou je aj rastlinná bunka • Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch • extrémom sú bunky lykových vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm • . Najmenšie bunky naopak tvorí zelená riasa Ostreococcus tauri. Ich priemer je približne jeden μm a sú najmenšími eukaryotickými bunkami vôbec.

Bunková stena • Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť • . Chýba u jednobunkových rias a pohlavných buniek rastliny • V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú plazmodezmy - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami • Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre vodný režim rastliny

Protoplast • živý obsah bunky – protoplast • Je ohraničený cytoplazmatickou membránou (plazmalemou), polopriepustnou vstvou zloženou z fosfolipidov • Protoplast obsahuje priemerne 75 -80 % vody • Súčasťou protoplastu - bunkové organely • Priestor medzi organelami vypĺňa cytoplazma tvorená vodou a vysokomolekulárnymi látkami • V cytoplazme prebiehajú mnohé fyziologické procesy bunky

Živočíšna bunka je u živočíchov (vrátane ľudí) elementárna a najmenšia jednotka organizmu, schopná základných životných funkcií: metabolizmu, rastu, rozmnožovania a dráždivosti. Je to druh eukaryotickej bunky. Od ostatných eukaryot, napríklad od rastlinných buniek, sa odlišuje absenciou bunkovej steny a chloroplastu a menšími vakuolami.

Procesy v živočíšnej bunke Jej optimálne členenie umožňuje, aby všetky procesy prebiehajúce v nej boli čo najrýchlejšie. Cez bunkovú membránu sa dovnútra odstávajú jednoduché chemické látky tvorené vodíkom, kyslíkom, uhlíkom a dusíkom. Tam sa premieňajú na zložitejšie organické zlúčeniny, napr. bielkoviny a cukry. Bielkoviny sa potom používajú na stavbu telesnej hmoty bunky a cukru.