BIOLOGICK ZKLAD OSOBNOSTI Temperament Temperament vymedzenie pojmu avov

BIOLOGICKÝ ZÁKLAD OSOBNOSTI Temperament • Temperament – vymedzenie pojmu • „Šťavová“ teória temperamentu • Morfologické, konštitučné teórie temperamentu - Fyziognomika, frenológia - Typológia E. Kretshmera - Typológia W. H. Sheldona • Psychometrická teória H. J. Eysencka • Súčasné výskumy temperamentu

TEMPERAMENT(„povahové vlastnosti“) - súbor vlastností osobnosti - zahŕňa jej celkové citové ladenie (prevládajúcu náladu), spôsob emocionálnej a vôľovej vzrušivosti, reaktivitu a aktivitu - najdôležitejšie 3 dimenzie (EAS) (napr. Buss, Plomin, 1986) - emocionalita - aktivita (sila, pružnosť, tempo. . . ) - sociabilita - týka sa formálnej (štylistickej, priebehovej, dymanickej) stránky osobnosti – nie obsahovej stránky správania a prežívania - vrodený, predpokladá sa biologický základ - relatívne stabilný, prejavuje sa už od ranného detstva - vzťah k charakteru (vplyv úrovne reaktivity → vzťah k extraverzii a introverzii, . . . ) - t. nie je centrom osobnosti – je „vnútorným terénom“(Říčan, 2010)

Všeobecné základné znaky temperamentu (Balcar, 1991) 1) celkové citové ladenie duševných dejov (ľúbosť a neľúbosť) 2) celkové zameranie duševnej činnosti (zameranie na vlastné prežívanie alebo na dianie v okolí) 3) vzrušivosť duševných dejov (ľahkosť alebo obtiažnosť vyvolania duševných dejov) 4) odolnosť vyvolaných duševných dejov, (ovplyvniteľnosť pôsobením iných vplyvov) 5) trvalosť duševných dejov (doba ich pretrvávania aj potom, čo vyvolávajúci podnet prestal pôsobiť)

„Šťavová“ teória temperamentu Hippokratés (460 - 377 pr. n. l. ) Galénos (asi 130 - 200) • človek je mikrokozmom (obdoba makrokozmu) • štyrom svetovým živlom (oheň, vzduch, voda a zem –podľa Empedokla) zodpovedajú štyri základné šťavy – tekuté substancie (krv, sliz - hlien, žltá žlč a čierna žlč) na ich stave a vzájomných pomeroch závisí aj zdravie organizmu človeka • prvá typológia temperamentu – vypovedá o vzťahu duše s jej materiálnym základom (z gr. krasis = správne zmiešanie, správny pomer lat. temperamentum )

• Sangvinik (sanquis – krv) - optimista, aktívny, činorodý, podnikavý, rýchlo sa rozhoduje, prispôsobivý, spoločenský, zhovorčivý, citovo nestály, menej sebakritický • Klady: optimizmus, prispôsobivosť, podnikavosť, aktivita, rozhodnosť, spoločenskosť • Zápory: povrchnosť, ľahkomyselnosť, nerozvážnosť, nestálosť, mála náročnosť k sebe, nepremyslené rozhodovanie Cholerik (cholé – žlč) - vášnivý, oduševnený, vnímavý, nevyrovnaný, náladový, nespokojný, podráždený, nahnevaný, agresívny, bojovný, urážlivý, výbušný, hnevlivý, nedostatočné sebaovládanie, netrpezlivý, nespokojný, tvrdohlavý • Klady: schopnosť silného situačného zaujatia, iniciatívnosť, podnikavosť, energickosť, rýchlosť, ľahký prechod od jednej veci k druhej • Zápory: výbušnosť, unáhlenosť, netrpezlivosť, zlé sebaovládanie

• Melancholik (melan cholé - čierna žlč) - pesimista, podlieha smútku a strachu z osudu, pocity neistoty, vážny, citlivý, disciplinovaný, dôsledný, uzatvorený samotár, city silné a hlboké • Klady: stálosť, svedomitosť, starostlivosť, disciplína, dôslednosť, vernosť • Zápory: pesimizmus, plachosť, senzitivita, nedostatok sebadôvery • Flegmatik (flegma – hlien) - človek pokojný, vyrovnaný až nevšímavý, ľahostajný, spokojný , sklon k fatalizmu, nie je príliš spoločenský, skôr pasívny, pomalý, znášanlivý, tolerantný, stály, trpezlivý. • Klady: vyrovnanosť, vytrvalosť, schopnosť znášať dlhodobé zaťaženie, trpezlivosť, sebaovládanie • Zápory: ľahostajnosť, pasivita, váhavosť, nerozhodnosť, malá citlivosť, nepružnosť, pomalosť

Morfologické, konštitučné teórie temperamentu - viacero koncepcií hľadá vysvetlenie povahových rozdielov medzi ľuďmi v ich biologických znakoch (morfologických, konštitučných) - Hippokrates - Fyziognomika - Frenológia - Konstitučné typológie E. Kretschmera a W. H. Scheldona - k. t. vychádza zo „štúdia psychologických aspektov ľudského správania v ich vzťahu k morfológii a fyziológii tela“ (Sheldon, 1940)

Hippokrates (460 – 377 pr. n. l. ) : 1) habitus phthisicus (štíhli, slabí, jemní, vzpriamení, málo odolní voči záťaži sklon k tuberkulóze) 2) habitus apoplecticus (širokí, zavalití, s krátkym krkom, s červenou farbou v tvári, svalnatí, sugestibilní sklon k hypertonii, porážkam, trombózam) - až od 18. storočia začali vznikať typológie založené na pozorovaných fyzických charakteristikách →

Fyziognomika • hľadá súvislosti medzi fyziognómiou (vzhľadom, podobou) a psychickými vlastnosťami človeka • stará Čína (umenie siang-mien), India – metóda poznávania povahových rysov, predpovedania osudu, zdravotného stavu • antické Grécko (Aristoteles) • J. K. Lavater (1775), C. Lombroso (1894) • fyziognomika statická a dynamická – L. Klages (chôdza, písmo. . ) → predsudky – škaredí ľudia sú aj povahou zlí, pekní sú lepší. . . - z hľadiska komplexného prenikania do štruktúry a dynamiky osobnosti je fyziognomika zavádzajúca !!! ale interpretácia aktuálneho výrazu tváre, mimiky, . . . má veľký diagnostický význam

Frenológia („leboslovie“) Franz Joseph Gall (1758 -1828) • rakúsky lekár, anatóm, patológ – pôvodne kraniológia – neskoršie frenológia • módny smer v 1. pol. 19 stor. • systém založený na empirickom skúmaní trestancov a chovancov blázincov • teória o súvislosti medzi tvarom lebky a psych. vlastnosťami → ako myslíme, tak sa tvaruje naša lebka • rôzne časti mozgu (26) majú rôzne funkcie vypukliny lebky a ich veľkosť svedčia o miere rôznych vlastností človeka • 1843 – označená za pseudovedu • koncepciu funkčnej špecializácie jednotlivých oblastí mozgu moderná neurológia prevzala a rozvinula

Konštitučné typológie Ernst Kretschmer (1888 – 1964) - nemecký psychiater • štúdium vzťahu medzi telesnou stavbou a duševnými poruchami → teória o konštitučnom pôvodu temperamentu u duševne chorých ale aj zdravých osôb (za určitých okolností môže aj u zdravých osôb v súvislosti s konštitučným typom prepuknúť duševná porucha) • deskriptívne spracovanie psychiatrických prípadov (klinické pozorovanie)

Kretschmerova typológia A) Astenický typ • normálna výška, obmedzená šírka tela, chýba tuková vrstva, svalstvo nedostatočne vyvinuté, štíhle dlhé končatiny, vystupujú rebrá B) Atletický typ • stredná výška so silne vyvinutou kostrou a svalstvom, široké ramená, úzke boky C) Pyknický typ • prevažujú šírkové rozmery nad vertikálnymi, veľký obvod hlavy, hrudníka a brucha, krátky krk, klenuté brucho, krátke končatiny, silná tuková vrstva D) Dysplastik – nevyhranený typ

astenik (leptosom) pyknik atletik Temperament schizotýmny (rozumový) cyklotýmny (citový) viskózny (vôľový) Sklon k psychóze schizofrénia cyklofrénia (MD, bipolárna porucha) epilepsia (nie je psychóza) Postoj k svetu idealista realista pre seba žijúci Postoj k druhým povrchnosť, uzatvorenosť, neprístupnosť, zdržanlivosť družný, otvorený, družnosť srdečný, dobromy- pasívna seľný, prispôsobivý nezhovorčivý Adaptabilita malá veľká dostatočná Myslenie abstraktne formalist. , systematizácia, zovšeobecňovanie konkrétne praktické, synteticky individualizujúce analytické, pedantné, triezve Citová vzrušivosť vnútorná vzrušivosť, pomaly odznieva, nervozita malá, rýchlo odznieva neveľká, veľmi rýchlo odznieva Psychické tempo medzi výkyvy medzi čulos-ťou výkyvy pohodlnosťou a a utlmenosťou pohyblivosťou bez výkyvov, pokojný, pomalý Úchylnosť vysoká najmenšia Stavba tela malá

William Herbert Sheldon (1898 -1977) - americký psychológ – záujem o ríšu zvierat - fyzická štruktúra = primárny determinant správania → predpokladal vzťah medzi telesným typom, osobnosťou a sociálnym správaním osobnosti (genetická predurčenosť) - genetické činitele možno odhaliť analýzou stavby ľudského teľa • Somatotyp (statický aspekt osobnosti) • Temperament (dynamický aspekt osobnosti)

Somatotyp (statický aspekt osobnosti) – vyjadrenie stupňa, v akom sú telesnej stavbe vlastné 3 základné komponenty (odvodené od zárodočných blán): A) Endomorfia – predominancia vegetatívneho systému – partií zapojených do asimilácie a trávenia potravy → vyššia hmotnosť, okrúhlosť, tuk, mäkkosť B) Ektomorfia – predominancia kože a nerv. systému → chudosť, malé svaly, jemnosť, relatívne veľký povrch tela/hmotnosť, relatívne veľký mozog C) Mezomorfia – predominancia kostí, svalov, spojovacieho tkaniva → tvrdosť, hranatosť, sila, odolnosť + sekundárne komponenty telesnej stavby → dysplázia a gynandromorfia - texturálny aspekt – meranie hrubosti či jemnosti čŕt

Temperament (dynamický aspekt osobnosti) - analýza čŕt (650→ 50) → dlhodobé systematické sledovanie subjektov (kvantifikácia údajov) → korelačná analýza → zhluky čŕt → temperamentové zložky: a) Viscerotónia – pôžitkárstvo, láska k pohodliu, nenásytnosť (v jedle, v láske. . . ), pomalosť, vyrovnanosť, sociabilita, tolerancia k druhým b) Somatotónia – radosť z fyz. dobrodružstva, potreby fyz. aktivity, agresivita, moc, necitlivosť, hlučnosť c) Cerebrotónia – snaha byť nenápadný, uzavretosť, inhibovanosť, samotárstvo, rozpačitosť, strach, rýchle reakcie

Korelácie (r) medzi telesnou stavbou a zložkami temperamentu (n=200) Komponenty Temperamentové zložky telesnej stavby Viscerotónia Somatotónia Cerebrotónia Endomorfia +0, 79 -0, 29 -0, 32 Mezomorfia -0, 23 +0, 82 -0, 58 Ektomorfia -0, 40 -0, 53 +0, 83 - výskumy somatotypov delikventov → M aj Ž skôr mezomorfní - výskumy somatotypov psychotických pacientov →

Psychometrická teória Hans Jürgen Eysenck (1916 – 1997) - jeden z najplodnejších bádateľov v psychológii (Nemecko UK) - meranie je základom vedeckého pokroku psychometrické poňatie temperamentu faktorová analýza výsledkov dotazníkov a pozorovacích škál. . . základné faktory (f. druhého rádu) → PEN teória: 1 – extraverzia - introverzia (prevzal od C. Junga) 2 – neuroticizmus – emočná stabilita 3 – psychotizmus (soc. adaptabilita – neadaptabilita) (pridané neskoršie) 1 a 2 v kombináciách vytvárajú temperamentové charakteristiky osobností zhodné s galénovskými typmi - E. predpokladá vysoký vplyv dedičnosti

Charakteristiky Eysenckových osobnostných dimenzií INTROVERZIA – EXTRAVERZIA (bipolárna dimenzia) I - senzitívny, introspektívny, vážny, úzkostný, ľahko vzrušivý, vzrušenie ruší výkon, zdržanlivý, rád pracuje sám, senzitívny k bolesti. . . E- aktivita, asertivita, impulzivita, sociabilita, bezstarostnosť, hľadá vzrušenie, vzrušenie posilňuje výkon, tolerancia na bolesť, odvážny. . . NEUROTICIZMUS (monopolár. dimenzia) - nízka emoc. kontrola, sila vôle a sebauplatnenia, pomalý, sugestibilný, málo vytrvalý, potláča nepríjemné fakty, nízka sociabilita, nepokojný, úzkostný, podráždený, náladový, pocity menejcennosti, psychosomatické ťažkosti. . . PSYCHOTIZMUS (monopolár. dimenzia) -nízka sociabilita, agresívny, chladný, sebecký, neosobný, impulzívny, necitlivý, antisociálny, nevšímavý k nebezpečenstvu, kreativita, . . . náchylnosť k psychóze

- E. skúma vzťah medzi aspektmi správania osobnosti a fyziologickými funkciami a štruktúrami - podľa Eysencka sa ľudia odlišujú spôsobom reagovania CNS na stimuláciu z prostredia - podmienený dedičnosťou (vplyv I. P. Pavlova a C. Hulla) I. P. Pavlov (neurofyziologická teória temperamentu) – reflexológia → aj zvieratá majú temperament → vzťah k procesu podmieňovania: § spoločenské psy → zle podmieňovali § bojazlivé psy → dobre podmieňovali = vplyv typu NS Eysenck → extraverzia koreluje s tendenciou k obtiaž. podm. introverzia koreluje s ľahkým podmieňovaním ← vplyv excitačnej úrovne mozgovej kôry

ANS (autonómny nervový systém) – zistená korelácia reaktivity ANS s normalitou – neuroticizmom → vysoko reaktívny ANS → neurotická porucha (ANS spojený aj s limbickým systémom - s emoc. správaním) RAS (retikulárny aktivačný systém) – dôležitý pre extroverziu a introverziu (vzťah k úrovni excitácie mozgovej kôry) Mužské hormóny – časť biologického základu psychotizmu

Intoverzia - exraverzia, neuroticizmus a fyziologické „nabudenie“ (arousal) (Hall a kol. 1999) Dimenzia osobnosti INTROVERT - normálny - neurotický (napr. úzkostný) Úroveň excitácie mozgovej kôry (vplyv RAS) Úroveň reaktivity autonómneho NS vysoká (najvyš. ) nízka vysoká EXTRAVERT - normálny - neurotický(napr. asociálny. . . ) riziko anxióznej neurózy nízka riziko psychopatií, antisoc. osobnosti nízka vysoká

Rozlíšenie typov podľa I. P. PAVLOVA (vlastnosti NS určujú temperament) SILA VYROVNANOSŤ RÝCHLOSŤ ▼ ▼ rýchly (pohyblivý) SANGVINIK vyrovnaný silný TYP slabý pomalý (inertný) nevyrovnaný(s prevahou podráždenia nad útlmom) FLEGMATIK CHOLERIK MELANCHOLIK

Súčasné výskumy temperamentu - longitudinálne štúdie – dokázané korelácie temperamentových rysov detí (aktivita, emočné ladenie, pozornosť, vytrvalosť, sociabilita, impulzivita) s rysy dospievajúcich a dospelých → temperament vrodený, hereditárne podmienený - temperamentové rozdiely sa stabilizujú okolo 2. – 3. roku života - vyskytujú sa univerzálne – nezávislé na kultúre, etniku. . .

Jerome Kagan (1999) – longitudinálne pozorovanie reakcie detí na podnety (u dospelých mozgovej aktivity) rozlíšenie typov: inhibovaný (útek pred novými podnetmi, hľadanie úkrytu) – amygdala – silnejšie strachové reakcie neinhibovaný (radostné prijímanie nových podnetov, skúmanie, spontaneita. . ) - vplyv úrovne podnetového prahu limbického systému, najmä amygdaly a hypotalamu. - temperament odvodzovaný od funkcie základných neurotransmitérových systémov (dopamín, serotonín, noradrenalín. . )

Súčasná psychologická neuroveda L. A. Clark, D. Watson (1999) Temperamentové faktory: a) sklon k negatívnym emóciám b) sklon k pozitívnym emóciám a) a b) zodpovedajú 2 nezávislé mozgové systémy c) sklon k dezinhibícii („odbrzdenosť“, nízka kontrola) 2 póly: • impulzívnosť, bezohľadnosť, orientácia na okamih • starostlivosť, orientácie na dlhodobé výsledky, vyhýbanie sa riziku

C. Robert Cloninger (2004) - americký psychiater (Temperament and Character Inventory (TCI) - neurobiologický základ temperamentu - funkcie limbického systému, aktivita neurotransmitérov • Temperament – sklon k určitým emočným reakciám a k učeniu (podmienený funkciou procedurálnej pamäti a asociatívneho učenia -vytváranie emočných návykov a sklonov ) 3 (4) geneticky dané nezávislé komponenty temperamentu § vyhýbanie sa poškodeniu (M) (neuromodulátor – serotonín a GABA ) § vyhľadávanie nového (CH) (neuromodulátor - dopamín) § závislosť na odmene (S) (neuromodulátor – noradrenalín) § vytrvalosť (F) (neuromodulátor - glutamát a serotonín)

Charakteristiky dimenzií temperamentu (Cloninger) Temperamentové dimenzietemperamentu Vysoké skóre + Nízke skóre - → inklinácia k poruchám os. Vyhľadávanie nového D Zvedavý, riskuje Impulzívny →+ impulzívne poruchy os. Výstredný Dráždivý Opatrný Rozvážny Skromný Pokojný Vyhýbanie sa poškodeniu S Pesimistický Bojazlivý Plachý → + úzkostné poruchy os. Unaviteľný Optimistický Priebojný, odvážny Spoločenský Energický Závislosť na odmene Chladný, ľahostajný Nezávislý Nezaujatý N → - vyhýbavá porucha os. Empatický Láskavý Otvorený Perzistencia (odolnosť) G, S Usilovný Rozhodný → + obsesívne poruchy os. Entuziastický Perfekcionistický Lenivý Rozmaznaný Nedôsledný Pragmatický

Je možné temperament ovplyvniť ? ? ? • tesne sa spája s vlastnosťami a činnosťou nervovej sústavy → môžeme zmeniť len jeho prejavy • prejavy temperamentu ovplyvňujú určité sociálne a kultúrne schémy (určujú, ako sa v danom spoločenstve vyjadrujú určité stavy a ako reagovať v určitých situáciách) Sociálne schémy – napr. čím nižšie je sociálne postavenie rodiny, tým spontánnejšie, primitívnejšie bývajú prejavy temperamentu Kultúrne schémy – napr. prejavy temperamentu príslušníkov rôznych národov (Talian x severania, Vietnamci, . . . )

Význam pre prax učiteľa Znalosti učiteľa o problematike temperamentu: • uľahčujú orientačne predikovať formy správania žiakov, ich reakcie v rôznych situáciách • pomáhajú voliť vhodné prístupy (vrátane motivácie, prideľovania rolí a úloh v triede, . . . ) k jednotlivým žiakom a čiastočne zmierňovať negatívne prejavy vyplývajúce z temperamentových vlastností • umožňujú predikovať prípadnú afinitu žiakov k niektorým poruchám osobnosti a voliť vhodné preventívne opatrenia (napr. využitie princípov kognitívne-behavior. terapie) • sú východiskom k odstraňovaniu či korigovaniu nepotvrdených predsudkov a stereotypov o povahe človeka • umožňujú cielenejšiu sebareflexiu a hľadanie prostriedkov k predchádzaniu niektorým negatívnym prejavom vlastného temperamentu

Literatúra: BALCAR, K. 1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s. BLATNÝ a kol. 2010. Psychologie osobnosti. Hlavní témata, současné prístupy. Praha: Grada, 301 s. ISBN 978 -80 -247 -3434 -7 HALL, C. S. , LINDZEY, G. , LOEHLIN, J. C. , MANOSEVITZ, M. 1999. Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN, 510 s. ISBN 80 -08 -03001 -1 MIKŠÍK, O. 2007. Psychologická charakteristika osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 273 s. ISBN 978 -80 -2461304 -8 ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu. Praha: Grada, 208 s. ISBN 978 -80 -247 -3133 -9 SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 517 s. ISBN 80 -85947 -80 -3 VÁGNEROVÁ, M. 2010. Psychologie osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 467 s. ISBN 978 -80 -246 -1832 -6