Bansk Bystrica Histria a pamiatky Grzybowsk Lenka 8

Banská Bystrica História a pamiatky Grzybowská Lenka 8. A

História Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.

História časť 2 Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodárskosprávnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V školskom roku 2003/2004 študovalo na univerzite 13 788 študentov. V súčasnosti je Banská Bystrica s 83 056 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom samosprávneho kraja.

Hradný Areál Národná kultúrna pamiatka z 12. -13. storočia, ktorá je súborom sakrálnych, ale aj svetských objektov a je súčasťou historického jadra mesta, ktoré bolo roku 1955 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Revitalizácia hradného nádvoria s výmenou a rekonštrukciou dlažby, čiastočnými náznakmi studne a niekdajšieho kamenného opevnenia sa uskutočnila v roku 1997. Celé vtedajšie opevnenie hradného areálu malo dĺžku 3700 metrov. Okrem hradbových múrov ho tvorilo 18 bášt ( a 9 mestských brán (vrátane 4 vnútorných). Z tohoto fortifikačného systému sa do dnešných dní zachovalo niečo vyše kilometra nesúvislých hradieb a 7 bášt, z ktorých sú tri súčasťou hradného areálu. Tvorí ho Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Pisárska bašta, kostol sv. Kríža, Matejov dom, Banícka bašta, Farská bašta, barbakan s vežou, radnica. Všetky bašty boli postavené pred rokom 1479. K ďaľším štyrom dodnes zachovaným baštám: Mäsiarskej (postavenej pred r. 1608), Pekárskej (postavenej po r. 1608), Šusterskej (postavenej pred r. 1608) a bašte pri Lazovnej bráne (postavenej pred r. 1608) kedysi patrili aj: Zlatnícka (postavená okolo r. 1608), Nová (postavená pred rokom 1608), Bašta neznámeho názvu i. (postavená pred r. 1608), Bašta neznámeho názvu II. (postavená pred r. 1608), bašta pri Dolnej bráne (postavená po r. 1608), Dolná komorská bašta (postavená pred r. 1608), Horná komorská bašta (postavená po r. 1608), Krajčírska (postavená v roku 1577). Tri bašty: Mühlsteinova (postavená pred r. 1500), Ondrejova (postavená pred r. 1500) a Bašta neznámeho názvu III. (postavená pred r. 1608).

Stará Radnica Matejov Dom

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik nevieme úplne presne datovať, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína už v roku 1442. Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnkou sv. Jána Krstiteľa. Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď baziliky na kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov. Známa je neskorogotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, ktorý dokončil roku 1475. Oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou pochádza z roku 1516, . V presklennej nike na južnej strane je umiestnené súsošie Krista na Olivovej hore z konca 15. storočia.

Kostol Svätého Františka Xaverského Kostol sv. Františka Xaverského – situovaný na rohu námestia SNP a Kapitulskej ulice. Postavili ho jezuiti v rokoch 1695 -1715 spolu s kolégiom. Jeho dispozícia vychádza z typu jezuitského kostola II Gesu v Ríme. Keď v roku 1776 zriadili v Banskej Bystrici rímskokatolícke biskupstvo, kostol sa stal biskupským katedrálnym chrámom. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka Xaverského je datovaný rokom 1829. Terajší vzhľad kostola je výsledkom romantizujúcej prestavby z osemdesiatych rokov 19. Storočia.

Hodinová veža Hodinová veža - kedysi nazývaná zelená je dominantou nám. SNP. V porovnaní s inými starobylými stavbami mesta je relatívne mladá. Na hornom konci námestia stojí "len" necelých 450 rokov. Začali ju stavať v roku 1552 a v roku 1566 na nej umiestnili aj druhé hodiny. Počas svojej existencie prešla rôznymi stavebnými úpravami. Jed dnešný vzhľad pochádza z prestavby po ničivom požiari v r. 1761. Veža, dnes nazývaná aj šikmá, je o 68 cm vychýlená od zvislej osi. Tento odklon mnohí pripisujú odstráneniu prístavby "domčeka mäsiarstva" začiatkom 60 -tych rokov 20. storočia, respektíve presunom ťažkej vojenskej techniky priamo popod vežu v r. 1968. V súčasnosti slúži ako vyhliadková veža.

Banská Bystrica sa uchádza o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Mesto Banská Bystrica sa spolu s partnerskými mestami uchádza o získanie titulu v rámci projektu Európskej únie "European capital of culture". V prípade úspešne spracovanej vízie s nosnou generálnou myšlienkou a systémom trvaloudržateľnej revitalizácie mesta, nad ktorou čnie dokonalá prezentácia historického, duchovného a umeleckého dedičstva s presahom do súčasnosti, až budúcnosti a predovšetkým pozdvihnutie umeleckej základne cez jednotlivé cezhraničné projekty na úrovni Európy, získa mesto na 365 dní v roku 2013 titul "Európske hlavné mesto kultúry. " A to bude znamenať pre Banskú Bystricu a jej partnerov možnosť dokázať, že "Srdce Európy tlčie: a bez tlkotu život nemôže pokračovať.