Avantgarda Mria Jakubovie Tatiana imonov Od polovice 19

Avantgarda Mária Jakubovie, Tatiana Šimonová

• Od polovice 19. storočia dochádza takmer vo všetkých európskych národných oblastiach k rýchlemu striedaniu viacerých nových literárnych a umeleckých smerov, prúdov, metód, k zrodu avantgardy a moderny. Tieto smery vyplynuli z nových spoločenských problémov, kapitalistických výrobných a spoločenských podmienok.

• Ľudstvo dalo 20. storočiu mnoho, možno viac zlého ako dobrého, ale to by snáď mohli povedať tí, ktorí zažili svetové vojny, alebo aspoň ich dôsledky. Človek nebol stvorený na to, aby ničil Zem, ale aby ju zveľaďoval.

Impresionizmus • Impresionizmus (impresio – dojem, vnem) vznikol vo Francúzku. Predstavitelia tohto smeru sa usilovali podať obraz krajiny alebo predmetu tak, ako sa javí nášmu oku v určitom okamihu. Obraz predmetu alebo krajiny sa mení rozličnými okolnosťami a v každej chvíli, takže najpravdivejší je obraz okamihu, ktorý zanecháva v nás ten najsilnejší dojem – impresiu. Impresionizmus obrátil pozornosť na vonkajší objektívny svet, jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, z prírody, z každodenného života pomocou zmyslov, ako je zrak, sluch, a pod.

Symbolizmus • Pre symbolistického básnika je charakteristické, že nezobrazoval skutočnosť, vonkajší ani vnútorný svet priamo, ale pomocou znakov, symbolov. Slovník symbolistickej literatúry má niekoľko vrstiev a je niekedy ťažko pochopiteľný. Okrem slov osobného, citového rázu symbolisti používali výrazy z rozličných oblastí ľudskej kultúry, filozofie a vedy.

• Umelci sa menej opierajú o rozumové a viacej o zmyslové poznanie reality. Vyjadrujú sa nepriamo, prostredníctvom symbolov, zmyslových obrazov, náznakov, ktoré dávajú len tušiť duševný stav človeka. Gustav Klimt

Kubizmus • • Kubizmus sa pričinil o zosilnenie vzťahov medzi slovesnou tvorbou a výtvarníctvom. Usiloval sa odokryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania. Predstavoval dovtedy najradikálnejšie rozchod s klasickými pravidlami zobrazovania viditeľného sveta. Nevyjadruje žiadne emócie ani pocity. Je novým rozumovým vyjadrením objemu v priestore, má zámer opisovať veci nie ako sa javia, ale ako ich poznáme. Kubisti redukujú tvary na základné geometrické útvary trojuholníka, gule, kocky a kužeľa. . V literatúre básnici využívali voľné asociácie predstáv, bez logickej nadväznosti, pomocou typografickej úpravy básní – takto vznikol typ básne kaligram – autorom prvých básní tohoto typu bol G. Apollianaire.

Ukážka kubistického štýlu písania:

Futurizmus • Futurizmus (lat. futurus - budúci) - ako ďalší avantgardný smer vznikol v Taliansku. Odtiaľ sa rozšíril aj do iných krajín, veľký vplyv mal predovšetkým v Rusku. Futurizmus ovplyvnil najmä maliarov, bol však úzko spätý aj s literatúrou a hudbou. Futurizmus ospevoval odvahu, smelosť, rýchlosť, techniku, vzburu, pohyb, anarchiu, nacionalizmus a vojnu ako jedinú hygienu sveta a usiloval sa o svojrázu dynamiku výrazu. Umenie má držať krok s technickým pokrokom. Futurizmus zrušil interpunkciu, dával prednosť slovesám, ktoré mali vyjadriť dynamickosť sveta. • Carlo Carra – Donna balcone

Abstrakcionizmus • Abstrakcionizmus (z lat. abstrahere = odmýšľať) vznikol okolo r. 1910. Kladie dôraz na neskutočné, iracionálne a zrieka sa objektívneho zobrazovania sveta. Abstraktný obraz neznázorňuje skutočný predmet či osobu, ale pôsobí na diváka výlučne kompozíciou čiže skladbou farieb, línií a plôch. Za zakladateľa sa pokladá maliar ruského pôvodu V. Kandinskij • Kandinskij- black spot

Expresionizmus • • Franz Marc – Veľké modré kone Expresionizmus (lat. expressus = výrazný, názorný) vznikol v Nemecku na začiatku 20. storočia. Najprv sa rozvinul vo výtvarnom umení vo Francúzsku , do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Zveličuje záporné javy a chce zmeniť svet pomocou lásky. Charakteristická je citovosť, subjektívnosť a ľudskosť; odsudzuje vojnu, zdôrazňuje osobný postoj a vzťah človeka ku skutočnosti. Zaoberá sa psychológiou jednotlivca, využíva kontrasty, prechádza ku karikatúre a deformácii.

Dadaizmus • • Tristan Tzara Dadaizmus (fran. dada = hračka) vznikol vo Švajčiarsku ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta. Vzniká počas 1. svetovej vojny, bol proti literárnym konvenciám, propagoval nezlučiteľnosť umenia s logikou

Marcel Duchamp • Odmietali všetky konvenčné predstavy o umení, odmietali mravnú, estetickú a rozumovú kontrolu umeleckej tvorby. Dadaisti sa búrili proti dobe a neskôr proti vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad k utrpeniu ľudstva. Ich poézia sa vyznačuje deštrukciou (rozklad, zničenie) jazyka, ktorý dopĺňali zmesou zvukov, novotvarmi, často nezrozumiteľnými výrazmi. Chceli robiť umenie, ktoré by šokovalo publikum, práve tak akou šokujúcou bola vojna.

Surrealizmus a jeho predstavitelia • Zľava: Tristan Tzara, Paul Eluard, Andre Breton, Hans Arp, Salvador Dali, Yves Tanguy, Max Ernst, René Crevel, Man Ray • Surrealizmus (fran. la surrealiteé - nadrealno) vzniká vo Francúzsku, ako medzinárodné umelecké hnutie, ktoré prináša nielen novú koncepciu umeleckej tvorby ale i nový spôsob jej vnímania. V roku 1924 vydáva André Breton Surrealistický manifest, v ktorom surrealizmus definuje ako čistý psychický automatizmus, diktát myslenia, bez akejkoľvek rozumovej kontroly, bez akéhokoľvek estetického alebo morálneho zámeru. Surrealistov ovplyvnila psychoanalýza rakúskeho psychiatra S. Freuda.