Autori Ren Pajta a Tade Socha Saturn je
- Slides: 8
Autori: René Pajta a Tadeáš Socha
Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie.
Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda, má iba 0, 7 násobok jej hustoty. Aj vďaka tomu a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer
Informacie v v v Saturn v číslach: Rovníkový priemer: 120 536 km Hmotnosť (Zem=1): 95, 18 Dĺžka dňa: 10 h 14 m Dĺžka roka: 29, 46 r
Mesiace • Saturn má v súčasnosti objavených a pomenovaných 18 mesiacov. Okrem nich evidujeme tucty ďalších drobných satelitov, ktoré majú zatiaľ provizórne označenia. Je pravdepodobné, že mnohé z nich nie sú skutočné. Môže ísť iba o väčšie telesá v prstencoch, prípadne chyby pri pozorovaní. Najväčším a najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan, ktorý má priemer 2 575 km, a má aj vlastnú, veľmi hustú atmosféru.
Sondy • Ako prvá navštívila planétu sonda Pioner 11, neskôr slávna dvojica Voyager 1 a 2. V roku 2004 k Saturnu dorazila sonda Cassini. Na palube niesla aj malé prieskumné puzdro Huygens (vyrobené Európskou vesmírnou agentúrou), ktoré bude skúmať atmosféru a prípadne aj povrch mesiaca Titan.
Pioneer 11 Deň spustenia: Apr. 5, 1973 Prílet J. : Dec. 2, 1974 Jupiter najbližšie: 43, 000 km Prílet S. : Sep. 1, 1979 Saturn najbližšie: 21, 000 km
Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu. Jadro je z kovového vodíka (je tu tak veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 12 000 K. Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Jednou z príčin je aj rádioaktívny rozpad prvkov z čias vzniku Slnečnej sústavy.
