AUTOR Mgr Jitka Fiov Vetn leny zkladn hlavn

AUTOR : Mgr. Jitka Fiľová

Vetné členy základné / hlavné / PODMET rozvíjacie / vedľajšie / PREDMET PRÍSUDOK PRÍSLOVKOVÉ URČENIE PRÍVLASTOK

PODMET Podmet je základný alebo hlavný vetný člen. Vyjadruje činiteľa deja, nositeľa stavu a vlastností, ktoré sú vyjadrené slovesom v prísudku. Je to vetný člen v nominatíve ( niekedy aj v genitíve ) Pýtame sa naňho otázkou kto? čo? spolu s prísudkom : Kto založil ( prvý kresťanský kostol na našom území ) ? Pribina Čo hovorí ( o nesvornosti Svätoplukových synov ) ? povesť

Úlohu ( funkciu ) podmetu plnia : 1. najčastejšie podstatné mená v nominatíve - chlapec zjojkol, mesiac svieti 2. zámená – niekto klope 3. prídavné mená – sýty hladnému neverí 4. spodstatnené prídavné meno – pocestný sa zastavil 5. činné príčastie – súťažiaci sa rozišli 6. trpné príčastie – menovaný sa ospravedlnil 7. číslovky – tretí výska 8. neurčitok slovesa – nadávať sa nepatrí

Podmet nemusí byť vyjadrený slovom, ak bol vyjadrený v predchádzajúcej vete, alebo je známy zo situácie. Vlčica si pre vĺčatá pripraví ležovisko. Dva týždne leží s nimi. ( ona – vlčica ) Podľa toho môže byť podmet : vyjadrený Vĺčatá sa bezstarostne naháňajú. nevyjadrený Hrajú sa ako šteniatka. /ony/

Podmet môže byť podľa zloženia : jednoduchý Podmet nie je bližšie určený iným vetným členom. Príroda sa prebúdza. rozvitý Podmet je bližšie určený iným vetným členom. Jarná príroda sa prebúdza. viacnásobný Viacnásobný podmet je vždy iba jeden podmet, hoci má viac rovnocenných členov. Prvá tráva a snežienky sa predierajú spod snehu.

PRÍSUDOK Prísudok je základný vetný člen. Vyjadruje dej, stav a zmenu stavu alebo vlastnosť a prisudzuje ich podmetu. Prísudok sa častejšie vyjadruje slovesom v určitom tvare. Rozlišujeme slovesný a slovesno-menný prísudok.

slovesný prísudok Ak je významovým základom prísudku plnovýznamové sloveso, nazývame ho slovesný prísudok. Chlapec maľuje. Zuzka číta knihu. Ja sa učím.

Slovesný prísudok býva vyjadrený : určitým tvarom plnovýznamového slovesa Jurko by nezabudol. Návšteva odišla. Pozerám film. Teta sa bude sťahovať. určitým tvarom neplnovýznamového slovesa + neurčitok plnovýznamového slovesa. Susedia chcú cestovať. Pocestný sa musel rozlúčiť.

slovesno-menný prísudok Ak je významovým základom prísudku podstatné alebo prídavné meno a určitý tvar slovesa byť, prísudok nazývame slovesno-menný. Mama bola spravodlivá. Obraz je hotový. ( ja ) Budem futbalistom.

Slovesno-menný prísudok tvorí : určitý tvar slovesa byť, stať sa + podstatné meno – Strýko bol rušňovodič. Eva sa stala modelkou. prídavné meno – Hráči budú rýchlejší. Mačiatko je strakaté. zámeno – Pero je moje. Trieda je naša. číslovka – Futbalisti boli druhí. Samo bol tretí v poradí. príslovka – Cieľ je ešte ďaleko.

POZOR ! Ak sloveso byť vyjadruje význam existovať, žiť, je plnovýznamové a tvorí jednoduchý slovesný prísudok : Bol raz jeden kráľ. Doma boli všetci. Strašidlá nie sú.

PREDMET Je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso alebo prídavné meno v prísudku. Vyjadruje, že dej slovesa niekoho alebo niečo zasahuje, alebo sa na niekoho alebo na niečo vzťahuje. Predmet sa viaže na sloveso v prísudku.

Na predmet sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu. Vzdala sa všetkých výhod. Pomohla mame. Brat číta knihu. Navarili halušky. Hovorili o počasí. Ponúkli nás cukríkmi. Mesto bolo plné turistov. Čoho sa vzdala ? Vý Komu pomohla ? Ma Čo číta brat ? Knihu. Čo navarili ? Halušk O čom hovorili ? O p Čím nás ponúkli ? C Čoho bolo plné ? Tu

Predmet spolu s prísudkom alebo prídavným menom tvorí určovací ( podraďovací ) sklad. predmet môže byť priamy Viaže sa na sloveso v bezpredložkovom akuzatíve. Ulovil bizóna. Koho / čo ulovil ? Bizóna. nepriamy Viaže sa na sloveso v predložkovom akuzatíve a v ostatných pádoch okrem nominatívu. Počkal na otca. Rozmýšľali o výlete. Stretla sa s priateľkou.

Podľa zloženia môže byť predmet : 1. jednoduchý - učíme sa slovenčinu 2. rozvitý - vydávame literárny časopis 3. viacnásobný - nadchla nielen deti a rodičov, ale aj celé obecenstvo

Predmet môže byť vyjadrený : - podstatným menom v rozličných pádoch okrem nominatívu / počúvať hudbu, napísať priateľovi, hovoriť o knihe / - spodstatneným prídavným menom a príčastím / stretol pocestného, nemám drobné / - zámenom - osobným - počúvam ťa, nemysli naň - ukazovacím - videl som to - neurčitým - hovoríš niečo ? - zvratným - pospevuje si ( sebe, aj jemu ) - neurčitkom - zabudol zamknúť, túžil zbohatnúť Predmet je pri prídavnom mene vyjadrený podstatným menom : zvedavá na susedku, milá na deti, . . .

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE Je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso v prísudku. Vyjadruje okolnosti, za ktorých prebieha dej vyjadrený slovesom. Sú to okolnosti miesta, času, spôsobu a príčiny. Okrem slovesa v prísudku rozvíja príslovkové určenie aj prídavné meno vo funkcii prívlastku a príslovku vo funkcii iného príslovkového určenia.

Príslovkové určenia rozvíjajú : - prísudok utekal domov, vstáva včas, rozprával zaujímavo, vyhral viackrát, z neopatrnosti sa poranil - prívlastok veľmi milý, nadmieru usilovný, dokonale rovný - príslovku pekne pomaly, veľmi rýchlo, S nadradeným prísudkom, prívlastkom alebo príslovkou tvoria príslovkové určenia určovací sklad. Príslovkové určenie je podradeným členom určovacieho skladu.

Príslovkové určenie miesta - vyjadruje rozličné miestne okolnosti deja odpovedajúce na otázky kde? kam? kade? kadiaľ? odkiaľ? Telefonuje domov. Choďte po chodníku. Leží v búde. Kam telefonuje ? Domov. Kadiaľ choďte? Po chodníku. Kde leží ? V búde. Príslovkové určenie času - vyjadruje, v akom čase sa dej vyjadrený prísudkom uskutočňuje. Zisťujeme ho otázkami kedy? od kedy? ako dlho? ako často? Príde neskôr. Kedy príde ? Neskôr. Vyzváňa od rána. Od kedy vyzváňa? Od rána. Poznajú sa rok. Ako dlho sa poznajú ? Rok.

Príslovkové určenie spôsobu - vyjadrujú, akým spôsobom sa uskutočňuje dej. Zisťujeme ho otázkami : ako ? akým spôsobom ? Odmeral presne. Ako odmeral ? Presne. Orientujem sa podľa mapy. Akým spôsobom sa orientujem ? Podľa mapy. Príslovkové určenie príčiny - vyjadruje, prečo sa uskutočňuje dej v prísudku. Zisťujeme ho otázkami prečo ? pre akú príčinu ? Prišli na prehliadku. Neprišiel pre chorobu. Prečo prišli ? Na prehliadku. Pre akú príčinu neprišiel ? Pre chorobu.

Príslovkové určenia sú vyjadrené : - príslovkou - miesta - vpredu je voľné, hlboko sa ponára - času - dodnes to chápem, ráno odišla - spôsobu - podpíš sa čitateľne - príčiny - náročky zamkol - podstatným menom - šiel po ulici, čakám hodinu počíta z hlavy - zámenom - všade je tma, nestúpaj tam, vtedy nezavolala Príslovkové určenia môžu byť : - jednoduché - milo sa tvári, ďaleko nechoď - rozvité - veľmi nepozorne písal - viacnásobné - obzri sa naľavo i napravo

PRÍVLASTOK Je vedľajší vetný člen, ktorý vo vete rozvíja podmet, predmet a iné vetné členy vyjadrené podstatným menom : moravské koláče, koženým opaskom, šikovného dieťaťa Pýtame sa naňho otázkami Ktorý ? Aký? Čí? Aké dieťa ? - šikovné Aký opasok ? - kožený Aké koláče ? - moravské Podstatné meno a prívlastok tvoria určovací sklad. Označuje sa aj ako podraďovací sklad. Prívlastok je podradeným členom a podstatné meno je nadradeným členom.

Prívlastok môže byť : zhodný Zhodný prívlastok sa s nadradeným podstatným menom zhoduje v rode, čísle a páde. Stojí zvyčajne pred podstatným menom, ktoré rozvíja : malé mesto, veľký tanier, sestrina izba V úlohe zhodného prívlastku býva : -prídavné meno ( divé včely ) -zámeno ( dáka zábava ) -činné príčastie ( tancujúci pár ) -trpné príčastie ( utrmácaný maco ) -číslovka ( tretí tanec )

nezhodný Nezhodný prívlastok sa s nadradeným podstatným menom nezhoduje v rode, čísle a páde. Stojí zvyčajne za podstatným menom, ktoré rozvíja : mesto detí, tanier polievky, izba sestry Nezhodný prívlastok býva vyjadrený : -najčastejšie podstatným menom v genitíve ( pohár mlieka - G ), alebo aj v inom páde ( služba vlasti - D, výzva na uzmierenie - A ) -niekedy aj príslovkou ( cesta späť, ulica vpravo) -neurčitkom ( úmysel pomôcť )

Zhodný aj nezhodný prívlastok môže byť : Jednoduchý prívlastok je samostatný prívlastok pri svojom nadradenom podstatnom mene : rodná reč, učebnica angličtiny Rozvitý prívlastok je sám rozvitý iným vetným členom. Medzi nadradeným prívlastkom a podradeným vetným členom je gramatická závislosť : veľmi zaujímavý príbeh čaro našich Vianoc

Osobitným druhom prívlastku je postupne rozvíjací prívlastok. Tvoria ho dva alebo viaceré prívlastky, pričom každý ďalší pripojený prívlastok rozvíja celý sklad s predchádzajúcimi prívlastkami. prázdniny dom letné rodinný dlhé nový náš

Viacnásobný prívlastok tvorí viac rovnocenných prívlastkov, ktoré rozvíjajú to isté nadradené podstatné meno. Medzi členy viacnásobného prívlastku môžeme vsunúť spojku ( napr. a, i ) zelenina čerstvá i mrazená rastliny nížin a močiarov Jednotlivé členy viacnásobného vetného člena sú navzájom rovnocenné, sú v priraďovacom vzťahu. Tvoria priraďovací sklad.