Autonmny nervov systm Prednka 5 Hlavn funkcia autonmneho

  • Slides: 30
Download presentation
Autonómny nervový systém Prednáška č. 5

Autonómny nervový systém Prednáška č. 5

Hlavná funkcia autonómneho NS : regulácia vlastností vnútorného prostredia organizmu. Ovplyvňuje činnosť hladkého svalstva,

Hlavná funkcia autonómneho NS : regulácia vlastností vnútorného prostredia organizmu. Ovplyvňuje činnosť hladkého svalstva, srdca a žliaz. -je organizovaný vo forme reflexov -nie je podriadený vôľovej kontrole Eferentná časť ANS: -skladá sa z dvoch neurónov : 1. pregangliový neurón je uložený v mozgovom kmeni alebo v mieche, axóny tvoria pregangliové vlákno, 2. postgangliový neurón : uložený v autonómnych gangliu alebo v stene inervovaného orgánu - divergencia na gangliách (1 : 31)

Rozdelenie eferentných autonómnych dráh: 1. časť kraniosakrálna (parasympatikus) 2. časť thorakolumbálna (sympatikus) 1. vlákna

Rozdelenie eferentných autonómnych dráh: 1. časť kraniosakrálna (parasympatikus) 2. časť thorakolumbálna (sympatikus) 1. vlákna v hlavových nervoch + miechové nervy zo segmentov S 2 – S 4 2. vlákna zo všetkých segmentov hrudnej miechy + horné 2 -4 segmenty bedrovej miechy

Neuróny ANS podľa mediátora sa delia na: 1. cholinergné neuróny : všetky pregangliové neruróny

Neuróny ANS podľa mediátora sa delia na: 1. cholinergné neuróny : všetky pregangliové neruróny sympatiku a parasympatiku + všetky postgangliové neuróny parasympatiku + niektoré postgangliové neuróny sympatiku (inervácia potných žliaz, hladkej svaloviny ciev kostrových svalov (vazodilatačné vlákna) 2. adrenergné neuróny: ostatné sympatické postgangliové neuróny Dreň nadobličiek: inervácia pregangliovými sympatickými vláknami

Funkcie autonómnych ústredí : -nachádzajú sa v mieche (segmentálna organizácia), v mozgovom kmeni, hypotalame

Funkcie autonómnych ústredí : -nachádzajú sa v mieche (segmentálna organizácia), v mozgovom kmeni, hypotalame a mozgovej kôre Ústredia v mozgovom kmeni: 1. ústredia pre príjem a spracovanie potravy (sací reflex, slinenie, prehltávanie, sekrécia žalúdočnej a pankreatickej šťavy, zvracanie) 2. centrum pre reguláciu glykémie (glukoreceptory) 3. zrakové reflexy (stredný mozog) 4. vitálne centrá v RF mostu (dýchacie centrum, kardiovaskulárne centrum

Autonómne ústredia v hypotalame: 1. Termoregulačné centrum : udržiavanie stálej telesnej teploty podchladenie :

Autonómne ústredia v hypotalame: 1. Termoregulačné centrum : udržiavanie stálej telesnej teploty podchladenie : vzostup tonusu svalstva, tras, zúženie kožných ciev, sekrécia adrenalínu v nadobličkách 2. Centrum strachu a agresie: súčasť limbického systému 3. Riadenie sexuálneho správania: lézie v prednom hypotalame vedú k poklesu pohlavného záujmu u oboch pohlaví, pohlavné hormóny podnecujú aktivitu týchto centier 4. Príjem potravy: nucl. ventromedialis – tzv. centrum sýtosti nucl. lateteralis – centrum hladu 5. Príjem vody : reaguje na vzostup osmotického tlaku (osmoreceptory) a na dráždenie volumoreceptorov v cievach

Ústredia v mozgovej kôre: -allokortex je súčasťou limbického systému -vznikajú zložité kortiko-viscerálne vzťahy (narušenie:

Ústredia v mozgovej kôre: -allokortex je súčasťou limbického systému -vznikajú zložité kortiko-viscerálne vzťahy (narušenie: hypertenzia, žalúdočné vredy, atď. ) –psychosomatické ochorenia

Asociačné funkcie CNS -asociačné centrá zaberajú najväčšiu časť mozgovej kôry -riadenie rytmu spánok a

Asociačné funkcie CNS -asociačné centrá zaberajú najväčšiu časť mozgovej kôry -riadenie rytmu spánok a bdelosť, pamäť, učenie, vedomie, logické myslenie, emócie Meranie sumárnej aktivity mozgových neurónov – EEG - objav: Hans Berger (1929) - rozsah frekvencií : 1 – 50 Hz, amplitúdy: 10 – 100 u. V (závisí od miesta snímania) - pri snímaní priamo z povrchu mozgu (elektrokortikogram) amplitúda je 10 x vyššia Vymiznutie EEG: mozgová smrť

Rytmy EEG Názov Frekven- Fáza cia spánku alfa 8 – 13 Hz bdelosť (zavr.

Rytmy EEG Názov Frekven- Fáza cia spánku alfa 8 – 13 Hz bdelosť (zavr. oči) beta 14– 30 Hz theta 4 – 7 Hz bdelosť (otv. oči) ľahký delta 0, 3 – 3 Hz hlboký

Aktivita a metabolizmus mozgu Spotreba kyslíka : 50 ml/min (asi 20 % celkovej spotreby)

Aktivita a metabolizmus mozgu Spotreba kyslíka : 50 ml/min (asi 20 % celkovej spotreby) Sivá hmota : 8 ml/100 g, biela hmota: 1 ml/100 g -extrémna citlivosť na zásobovanie O 2 zvýšenie spotreby O 2 Zvýšenie aktivity prietoku krvi (meranie pomocou distribúcie rádioizotopu Xe) Iné metódy pre meranie aktivity regiónov mozgu: PET (pozitrónová emisná tomografia) MRI (magnetické rezonančné zobrazovanie) f. NMR (funkčné MRI)

Pozitrónová emisná tomografia (PET)

Pozitrónová emisná tomografia (PET)

Spánok a bdelosť -zníženie citlivosti na vonkajšie podnety (diferencovane) -CNS je aj počas spánku

Spánok a bdelosť -zníženie citlivosti na vonkajšie podnety (diferencovane) -CNS je aj počas spánku aktívny Fázy spánku : fáza A - driemanie pod zaspaním, dominuje alfa-rytmus fáza B – po zaspaní, alfa rytmus je nahradený theta rytmami fáza C - ľahký spánok, spánkové vretienka a K-komplexy fáza D – mierne hlboký spánok, delta vlny (3, 0 -3, 5 Hz) fáza E - hlboký spánok, pomalé delta vlny (0, 7 – 1, 2 Hz) REM - rýchle pohyby očných gulí, atonia, EEG ako pri hlbokom spánku

Trvanie spánkového cyklu: 90 minút (3 -5 za noc)

Trvanie spánkového cyklu: 90 minút (3 -5 za noc)

Sny : - vyskytujú sa prevažne počas REM- spánku - pri deprivácii REM-spánku –

Sny : - vyskytujú sa prevažne počas REM- spánku - pri deprivácii REM-spánku – zvýšenie podielu počas ďalšieho spánku Teórie spánku: 1. Chemická teória 2. Retikulárna teória spánku a bdenia (ARAS) 3. Biochemická teória spánku Biologický význam spánku : nie je celkom objasnený - má význam najmä pre CNS - pri spánkovej deprivácii: zhoršenie schopnosti pamäte a učenia

Pamäť a učenie Prijímanie, uchovávanie a reprodukcia informácií – nevyhnutné pre adaptáciu k prostrediu.

Pamäť a učenie Prijímanie, uchovávanie a reprodukcia informácií – nevyhnutné pre adaptáciu k prostrediu. U človeka – len 1% informácií vstupujúcich do mozgu sa uchová v dlhodobej pamäti Druhy pamäte : základné delenie : krátkodobá a dlhodobá pamäť 1. senzorická pamäť – trvanie: len zlomky sekundy 2. primárna pamäť – po verbalizácii informácie, trvá niekoľko sekúnd, môže byť predĺžená opakovaním, obmedzená kapacita, časová následnosť 3. sekundárna pamäť – proaktívna a retroaktívna inhibícia, tvorba engramov, posilňovanie (konsolidácia) 4. terciárna pamäť – trvalé engramy bez zabúdania

Poruchy pamäte : 1. anterográdna amnézia – neschopnosť niesť informáciu do sekundárnej pamäte (napr.

Poruchy pamäte : 1. anterográdna amnézia – neschopnosť niesť informáciu do sekundárnej pamäte (napr. pri poškodení hippokampu) 2. retrográdna amnézia –neschopnosť vspomenúť si na udalosti pred poškodením mozgu, nejde o stratu, ale o nemožnosť prístupu Neurálne mechanizmy pamäte : Prvá fáza – čosovo-priestorovo špecifický reverberačný okruh (dynamický engram) 2. fáza – štrukturálne zmeny na synapsách (štrukturálny engram Neurochemické mechanizmy: k prechodu informácie do dlhodobej pamäte je potrebná proteosyntéza

Fylogenetické členenie mozgu

Fylogenetické členenie mozgu

Limbický systém

Limbický systém

Papezov okruh

Papezov okruh

Amygdala – centrum pre identifikáciu nebezpečenstva, po stimulácii: agresia alebo útek, po ich odstránení

Amygdala – centrum pre identifikáciu nebezpečenstva, po stimulácii: agresia alebo útek, po ich odstránení žiovčích nevie rozpoznať nebezpečenstvo, u človeka: citová indiferencia Hippokampus – miesto pre vznik pamäťových stôp, porovnanie situácie (ohrozenia) s minulými situáciami Talamus – lézie dorzoálnych a predných jadier ovplyňujú emócie, tvorí prepojenia s prefrontálnou kôrou a hypotalamom, predné jadrá s mamilárnymi telieskami a cez fornix s hippokampom Hypotalamus – laterálne časti sa zúčastňujú na pocitoch hnevu a a pôžitku, mediálne časti na averzii, odporu, stimulácia - nekontrolovatelný hlasný smiech, pri strachu – vegetatívne reakcie, posilňujúce pocit strachu v prefrontálpanika nom laloku – pozitívna spätná väzba

Gyrus cinguli – koordinácia zrakových a čuchových vnemov s predošlými emóciami, emotívna reakcia na

Gyrus cinguli – koordinácia zrakových a čuchových vnemov s predošlými emóciami, emotívna reakcia na bolesť, regulácia agresie (u zvierat: odstránenie GC vedie k úplnému skroteniu Ventrálna tegmentálna oblasť – časť stredného mozgu, dopaminergné neuróny z VTO vedú do nucl. accumbens

tzv. mezolimbická dopaminergná dráha, dráždenie vyvolá pocity slasti (podobné orgazmu), je súčasťou tzv. systému

tzv. mezolimbická dopaminergná dráha, dráždenie vyvolá pocity slasti (podobné orgazmu), je súčasťou tzv. systému odmeňovania (rewarding system) mozgu - pri vrodenej redukcii D 2 -receptorov – náchylnosť na alkohol, drogy, gamblerstvo, sladkosti Septálna oblasť – pred talamom, centrum sexuálneho orgazmu u mužov i žien Prefrontálna kôra – nepatrí do LS, ale má s ním rozsiahle prepojenia, zvlášť vyvinutá u človeka a delfínov, pri poškodení – strata sociálnej zodpovednosti, schopnosti koncentrácie a abstrakcie, prefrontálna lobotómia – strata pocitov radosti, smútku nádeje alebo beznádeje

Neuronálna sieť v mozgu

Neuronálna sieť v mozgu