atlotvar a Sokolotvar vtky Vypracovali Martin Gonda 2

Ďatlotvaré a Sokolotvaré vtáky Vypracovali: Martin Gonda 2. D Maroš Medvec 2. D

Ďatlotvaré (Piciformes) Zástupcovia radu ďatlotvaré (Piciformes) žijú na kmeňoch stromov, kde si hľadajú potravu, úkryt a tu aj hniezdia. Sú to vtáky malých až stredne veľkých rozmerov, ktoré obývajú takmer celý svet, s výnimkou austrálskej oblasti. nadrad: Letce (Carinatae) rad: Ďatlovce (Piciformes) čeľaď: Ďatlovité (Picidae)

Čeľaď: Ďatlovité (Picidae) Naši zástupcovia patria do čeľade ďatlovitých (Picidae), z cudrokrajných vtákov sú známe predovšetkým tukany (Ramphastos).

Tukan žltohrdlý (Ramphastos sulfuratus) Tukan žltohrdlý má obrovský, často pestrofarebný charakteristický zobák. Tukan sa zdržiava zväčša na stromoch, kde sa pohybuje veľmi obratne. Tukany žijú v Južnej Amerike. Živia sa ovocím ale aj živočíšnou potravou, ako sú malé vtáčiky, jašterice či stromové žaby.

Žlna zelená (Picus viridis) Žlna zelená (Picus viridis) je veľká asi ako hrdlička (32 cm). Zafarbenie oboch pohlaví je sivastozelené, koreň chvosta žltý. Na vrchu hlavy majú červenú "čiapočku" siahajúcu od koreňa zobáka po zátylie, na tvári čiernu kresbu. Mláďatá sú škvrnité. Žijú v Európe a v priľahlých oblastiach Ázie. Obývajú redšie lesy nižších polôh. Živia sa prevažne mravcami.

Tesár čierny (Dryocopus martius) Tesár čierny je o trochu menší ako vrana (46 cm). Operenie oboch pohlaví je čierne. Červená "čiapočka" siaha samcom od koreňa zobáka na záhlavie, samice majú červenú škvrnu len na záhlaví. Tesár čierny je eurázijský druh. Živí sa hmyzom. Je to užitočný vták.

Rod ďateľ (Dendrocopus) Rod ďateľ (Dendrocopus) zahŕňa navzájom veľmi podobné druhy.

Ďateľ veľký (Dendrocopus major) Ďateľ veľký (Dendrocopus major) je veľký asi ako drozd čierny (23 cm). V zafarbení oboch pohlaví sa kombinuje čierna farba s bielou, spodok brucha a podchvostové krovky sú červené. Samce majú na zátylí červenú škvrnu. Charakteristickým znakom druhu je priečny čierny pás, ktorý oddeľuje bielu farbu líc od bielych bokov krku.

Ďateľ stredný (Dendrocopus medius) Ďateľ stredný (Dendrocopus medius) je menší ako drozd (22 cm) a od ďatľa veľkého sa líši "čiapočkou", ktorá siaha od bieleho čela po zátylie.

Ďateľ malý (Dendrocopus minor) Ďateľ malý (Dendrocopus minor) sa od ostatných ďatľov odlišuje veľkosťou (15 cm) a tým, že na spodku tela mu chýba červeň. Všetky ďatle sa živia hmyzom a sú to užitočné vtáky.

Rad: Dravce (Falconiformes) Všetky dravce (Falconiformes) sa vyznačujú mohutným, hákovito zahnutým zobákom, výbornými schopnosťami letu, dlhými, ostrými a zahnutými pazúrmi. Živia sa živočíšnou potravou (malé druhy hmyzom, väčšie rôzne veľkými stavovcami), ale vyskytujú sa aj bylinožravé druhy.

Niektoré dravce

Systém dravcov nadrad: Letce (Carinatae) rad: Dravce (Falconiformes) podrad: Sokoly (Falcones) čeľaď: Jastrabovité (Accipitridae) čeľaď: Sokolovité (Falconidae) podrad: Supovce (Cathartae) čeľaď: Supovcovité (Cathartidae) Čeľaď: Jastrabovité

Haja červená (Milvus milvus) Do čeľade jastrabovitých (Accipitridae) patrí haja červená (Milvus milvus). Je to stredne veľký dravec (60 cm) červenohnedého zafarbenia. Jej charakteristickým znakom je hlbšie vidlicovite vykrojený chvost. Žije v Európe, najmä v jej južných a stredných častiach. Obýva najradšej staré listnaté lesy. Hniezdo z konárov stavajú obaja rodičia na stromoch. Základ potravy tvoria menšie stavovce.

Jastrab veľký (Accipiter gentilis) Jastrab veľký (Accipiter gentilis) je stredne veľký dravec (50 -60 cm) s relatívne dlhým chvostom a krátkymi krídlami. Vrch tela má tmavo sivohnedý, spodok tela, krídel a chvosta belavý s tmavými priečnymi pásmi. Líca má tmavé, nad okom je belavý pás. Jastrab žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva lesy. Hniezdo z konárov stavajú obaja rodičia na stromoch. Základ potravy tvoria vtáky.

Myšiak hôrny (Buteo buteo) Myšiak hôrny je dravec strednej veľkosti (50 -55 cm). Zafarbenie má hnedé, na spodnej strane tela belavé s hnedými škvrnami. Chvost je belavo-hnedo priečne pásavý. Obýva hory rozličného typu v Európe a v miernom pásme Ázie. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri predchádzajúcich druhoch. Základom potravy myšiakov sú malé hlodavce. Myšiak severský (Buteo lagopus) sa od myšiaka hôrneho odlišuje operením nôh po prsty, bledším zafarbením hlavy, pŕs a chvosta zakončeného širším tmavým pásom.

Orol skalný (Aquila chrysaetos) Orol skalný (Aquila chrysaetos) patrí medzi veľké dravce (75 -90 cm). Celkové zafarbenie oboch pohlaví je tmavohnedé so zlatistým nádychom na záhlaví a krku. Mladé orly majú belavú škvrnu na spodnej strane krídel a belavý chvost s tmavým koncom. Orol skalný žije v Európe, v miernom pásme Ázie, v severozápadnej Afrike a v Severnej Amerike. Obýva skalné končiare a bralá, menej ihličnaté lesy. Hniezdo z konárov orly umiestňujú do štrbín brál alebo na stromy. Živia sa prevažne cicavcami do veľkosti srnčiat. Orol kráľovský (Aquila heliaca) sa od orla skalného odlišuje bielou škvrnou na lopatkách.

Orliak morský (Haliaetus albicilla) je veľký dravec (7090 cm) s typickým chvostom klinovitého tvaru. Obe pohlavia sú tmavohnedé, chvost majú biely (nedospelé mláďatá ho majú hnedý). Orliak morský žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Grónsku. Obýva lesy susediace s rozsiahlejšími vodami. Hniezdo z konárov stavajú rodičia na strome. Základnou zložkou potravy sú ryby.

Kaňa sivá (Circus cyaneus) Kaňa sivá patrí medzi stredne veľké dravce (45 -50) cm. Samec je bledšie modrosivý s čiernymi koncami krídel, bielymi prsiami, bruchom a bielou škvrnou na trtáči. Samica je na vrchnej strane tela tmavšie hnedá, na spodnej hrdzavookrová s hnedými pozdĺžnymi čiarkami. Nedospelé vtáky sa podobajú samici. Kaňa sivá žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva otvorené priestranstvá. Hniezdo zo stebiel stavajú rodičia na zemi. Kane sa živia prevažne drobnými hlodavcami, menej vtákmi, plazmi a hmyzom. Samec kani stepnej (Circus macrourus) je na vrchnej strane tela jednotne bledo modrastosivý, bez bielej škvrny na trtáči. Žije v stepiach juhovýchodnej Európy a strednej Ázie.

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) Čeľaď: Sokolovité Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) z čeľade sokolovitých (Falconidae) je stredne veľký dravec (40 -50 cm). Zafarbenie vtákov je na vrchnej strane čiernosivé, na spodnej belavé, čiernosivo priečne pásikavé. Nedospelé vtáky sú na vrchnej strane hnedosivé, na spodnej s krátkymi hnedými čiarkami. Hniezdi na skalách a v starých hniezdach. Sokoly sa živia vtákmi, ktoré chytajú za letu. Sokol myšiar (Falco tinnunculus) je menší dravec (35 cm). Obe pohlavia majú hrdzavý chrbát a hornú časť krídel, čierne konce krídel, bledookrový spodok tela s tmavými pozdĺžnymi čiarkami. Obýva otvorené priestranstvá. Hlavnú zložku potravy tvoria malé hlodavce, takže je veľmi užitočný.

Koniec prezentácie Použité zdroje: -Bioweb pre gymnáziá -Encyklopédia vtákov