AS V GEOLGII Historick geolgia je vedn odbor
ČAS V GEOLÓGII
Historická geológia – je vedný odbor, ktorý sa zaoberá sa vývojom zemskej kôry od jej vzniku dodnes • paleogeografia • paleomagnetika • paleoklimatológia • paleontológia • paleotektonika
Stratigrafia (lat. , stratum – vrstva; gr. , grafein – opis) je súčasťou historickej geológie. Zaoberá výskumom vrstviev, podmienkami ich vzniku, vekom, delením a zrovnávaním. Predmetom výskumu môžu byť okrem sedimentárnych hornín aj horniny metamorfované, magmatické a vulkanické ak sú súčasťou sedimentárnych sukcesií. Na základe špecialnych metód môžeme v rámci stratigrafie vyčleniť: biostratigrafiu litostratigrafiu magnetostratigrafiu
ZÁKLADNÉ STRATIGRAFICKÉ ZÁKONY, PRINCÍPY A PRAVIDLÁ princíp aktualizmu : v minulosti pôsobili tie isté sily a prebiehali tie isté procesy, aké pôsobia a prebiehajú dnes - princíp aktualizmu zaviedol do geológie J. Hutton a pod názvom uniformitarizmus ju spopularizoval Ch. Lyell - štúdiom súčasných geologických procesovsa zaoberá aktuogeológia. princíp horizontality vrstviev: vrstvy sedimentárnych hornín sa ukladajú vodorovne väčší úklon vrstiev od horizontálnej roviny považujeme za druhotne vzniknutý (sekundárny) – vyvolaný tektonicky James Hutton sir Charles Lyell Výnimky tvoria: deltové sedimenty, eolické sedimenty (duny), úpätia rífov, sopečné kužele atď.
princíp superpozície : spodnejšia vrstva je staršia, nadložná vrstva je mladšia normálny vrstevný sled : vrstvy nasledujú v poradí v akom sa ukladali (sedimentovali) prevrátený vrstevný sled : vrstvy nasledujú v obrátenom poradí než v akom sa ukladali opakovanie vrstevného sledu : vrstevný sled sa opakuje v normálnom alebo obrátenom poradí William Smith Nicolaus Steno princíp presekávania : presekávané geologické telesá sú vždy staršie ako telesá presekávajúce princíp uzavrenín (inklúzií) : cudzorodá hornina, ktorá je ako fragment uzavretá v inej hornine je staršia
Princíp uzavrenín Princíp presekávania Princíp horizontality vrstiev 3 2 1 obrátený vrstevný sled Princíp superpozície (normálny vrstevný sled)
zákon rovnakých skamenelín : vrstvy obsahujúce rovnaké skameneliny sú rovnakého veku skameneliny (fosílie) sú v horninách prirodzene zachované zvyšky alebo odtlačky (stopy po životnej činnosti) rastlín a živočíchov zákon faunistickej následnosti (W. Smith) – skamenené živočíchy a rastliny nasledujú po sebe v konečnom, rozoznateľnom poriadku
GEOCHRONOLÓGIA (určovanie časovej postupnosti) skutočný (vypočítaný „absolútny“) vek relatívny vek Skutočný vek Chronometria: nerádiometrická chronometria : dendrochronológia : určovanie veku podľa letokruhov drevín varvová metóda : určovanie veku na základe lamín sedimentov v glaciálnych jazerách rádiometrická chronometria : - je založená na konštantnej rýchlosti rozpadu rádioaktívnych izotopov, pričom konštantou je polčas rozpadu - polčas rozpadu T 1/2 je čas, za ktorý sa rozpadne polovica atómov pôvodného – rodičovského izotopu a utvorí sa rovnaké množstvo atómov dcérskeho izotopu
Relatívny vek hiát – dlhodobé prerušenie sedimentácie, ktoré sa v sedimentárnom zázname obyčajne prejavuje ako diskordancia diastéma – krátke prerušenie sedimentácie (len cca 30% celkového času pripadá na sedimentáciu zvyšok sú hiáty a diastémy) vrstvy môžu na sebe ležať diskordantne (nesúhlasne) konkordantne (súhlasne) určovanie veku sedimentárnych hornín – predovšetkým na základe superpozície a následnosťi organizmov vo vrstvách, pričom je dôležité poznať normálnu alebo obrátenú pozíciu vrstiev. Na základe superpozície určujeme aj relatívny vek výlevných telies. určovanie veku hlbinných a podpovrchových magmatických hornín – predovšetkým na základe ich presekávania s okolnými horninami (zákon presekávania), z inklúzií a uzavrenín (zákon inklúzií a uzavrenín) a z kontaktných dvorov vyvinutých na okolných horninách- určením veku rádiometricky
určovanie veku metamorfovaných hornín – vek metamorfózy sa zvyčajne určuje rádiometricky určením veku metamorfných minerálov vrásnenie, zlomy a iné prejavy pohybov zemskej kôry – sú mladšie ako horniny, ktoré postihli a staršie ako horniny spočívajúce na zvrásnenom podklade (diskordancia) Rozsiahle deformácie zemskej kôry: alpínska etapa – druhohory – treťohory hercýnska (varíska) etapa – mladšie prvohory kaledónska etapa – staršie prvohory kadómska etapa – koniec starohôr Západné Karpaty boli deformačne postihnuté v dvoch etapách hercýnskej a alpínskej
STRATIGRAFICKÁ KORELÁCIA korelácia v geológii znamená určenie vzťahov medzi horninovými jednotkami alebo geologickými udalosťami v oddelených oblastiach horninová korelácia – určenie vzťahov medzi horninovými telesami, ktoré tvorili súvislé teleso časová korelácia – určenie vzťahov medzi horninovými telesami, ktoré sa utvárali v rovnakom čase korelácia na základe podobnosti horninových typov – vychádzame z predpokladu, že podobné horniny tvorili jedno teleso korelácia podľa postavenia vo vrstvovom slede – v korelovaných oblastiach vystupuje sledovaný horninový súbor uprostred iných v rovnakom usporiadaní markery – sú výrazné dobre identifikovateľné horizonty hornín, ktoré obyčajne vznikli krátkym jednorázovým aktom a sú rozšírené na veľkú vzdialenosť
vedúce fosílie – fosílie tých organizmov, ktoré mali za života veľké rozšírenie, boli málo závislé od prostredia sedimentácie, rýchlo sa vyvíjali, vyskytujú sa vo veľkom množstve a sú spoľahlivo určiteľné • trilobity, graptolity – staršie prvohory • výtrusné rastliny – mladšie prvohory • amonity – druhory • numulity – staršie treťohory • mäkkýše – mladšie treťohory
STRATIGRAFICKÉ JEDNOTKY litostratigrafická jednotka – je litologicky dostatočne homogénna horninová sekvencia odlišujúca sa svojími znakmi od susedných horninových sekvencií skupina – vnútorne zložitý súbor hornín oddelený od okolitých jednotiek diskordanciou a vyznačujúci sa istým geotektonickým postavením komplex / súvrstvie – súbor hornín, ktorý vznikol na danom mieste za určitých podmienok a má určitú stratigrafickú pozíciu. člen (member) – teleso sedimentárnej horniny jednotného zloženia, ktoré sa odlišuje od ostatných častí súvrstvia jednotka príklad skupina súvrstvie člen podtatranská skupina hutianske súvrstvie pucovský zlepenec
časovo-stratigrafické jednotky - sú sledy vrstiev, ktoré sa utvorili v časovom intervale zodpovedajúcom niektorej jednotke geologického času • náplňou sú rôzne horniny rovnakého veku • rozhrania sú plochy rovnakého veku (na rozdiel od litostratigrafických jednotiek) jednotky geologického času Eon Éra Perióda Epocha Vek časovo-stratigrafické jednotky eonotem eratem útvar oddelenie stupeň príklad fanerozoikum mezozoikum jura malm oxford
- Slides: 16