Archimedes q Archimedes zo Syrakz bol grcky matematik

Archimedes q. Archimedes zo Syrakúz, bol grécky matematik, fyzik mechanik, vynálezca, astronóm a filozof. q. Patril k najvýznamnejším matematikom staroveku. q. Narodil sa okolo 287 pred Kristom v Syrakúzach a zomrel v roku 212 pred Kristom, keď bol zabitý rímskym vojakom pri obrane Syrakúz.

q. Archimeda preslávila jeho účasť na obrane Syrakúz počas rímskeho obliehania v prvej a druhej púnskej vojne, kedy vojnové stroje, ktoré navrhol pomáhali zadržať postup Rimanov. q. Archimedes sa považuje za objaviteľa hustoty a Archimedovho zákona o nadnášaní telesa v tekutine. q. Tiež popísal zavlažovacie zariadenie, ktoré sa dodnes nazýva Archimedova skrutka. q. Zaviedol pojem ťažiska a spočítal ťažisko rôznych geometrických útvarov.

Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa.

q. K objavu Archimedovho zákona sa viaže historka, podľa ktorej Archimedes prišiel na podstatu zákona pri kúpeli. q. Premýšľal, ako odhaliť podvod klenotníka, ktorý nahradil zlato v kráľovskej korune iným, menej ušľachtilým kovom. q. Myšlienka, ako porovnať objemy kovových predmetov známej hmotnosti, ho napadla pri pozorovaní hladiny vody vo vani, do ktorej sa ponoril. q Objav ho vraj uviedol do takého tranzu, že pobehoval nahý po meste s výkrikmi "Heuréka!" (Našiel som!).

Matematicky túto vztlakovú silu vyjadríme vzťahom: Fvz = V. ρk. g kde V – objem ponoreného telesa ρk – hustota kvapaliny g – gravitačné zrýchlenie

Zlatá koruna q. Podnetom pre jeho štúdium v tejto oblasti, bola vraj žiadosť syrakúzskeho kráľa Hieronoma. q. Ten si dal zhotoviť korunu z čistého zlata. Keďže mal pochybnosť, či koruna neobsahuje striebro, požiadal Archimeda, aby to zistil. q. Problémom bolo predovšetkým určenie objemu koruny, zhotovenej z množstva lístkov, ktorých objem bol rôzny.

q. Najprv odvážil na váhach kráľovskú korunu zlatom a potom striebrom. q. Zlato ponorené do vody, zodvihlo hladinu do určitej výšky. q. Striebro ponorené do vody, zodvihlo hladinu trochu vyššie. q. Koruna ponorená do vody zodvihla hladinu vyššie ako zlato. q Z toho vyplynulo, že v korune bola prímes striebra.

q. V oblasti mechaniky skúmal Archimedes podmienky rovnováhy niekoľkých síl. q. Objavil páku, ktorá umožňuje dvíhať veľké bremená malou silou pomocou najjednoduchšieho mechanizmu. q. Toto opisuje vo svojom diele „O pákach“. q. S týmto objavom je tiež spojený jeho výrok: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou. “

q. Ešte počas pobytu v Egypte videl chudobných roľníkov pri zavlažovaní polí. q. Títo na premiestňovanie vody z nižšej hladiny na vyššiu používali tzv. nekonečnú skrutku. q. Azda ju vynašli staroegyptskí technici, ale ako prvý ju opísal Archimedes. q. A podľa neho dostala aj meno „Archimedova skrutka“. q. Bola to obrovská špirála uzatvorená v drevenom valci.

q. Pri otáčaní posúvala skrutka vodu pozdĺž svojho závitu, pričom sama vpred nepostupovala. q. Tento dômyselný mechanizmus sa v niektorých krajinách používa doteraz. q. Dlho však nikoho nenapadlo skrutku využiť nielen na čerpanie vody, ale aj na upevňovanie. q. Stredovekí stolári a tesári používali na zmontovanie nábytku a drevených konštrukcií budov drevené kolíky alebo kovové kliny.

q. Až v 16. storočí sa začali vyrábať klince so závitom, ktoré lepšie držali. q. To už bol iba krôčik k vzniku skrutky. q Skrutky sa začali všeobecne používať na upevňovanie až na konci 18. storočia, keď prišli na metódu, ako ich lacno vyrábať.

Vojnové stroje q. V rokoch 213 – 212 pred Kr. , počas druhej púnskej vojny, obkľúčili Syrakúzy Rimania pod vedením vychýreného vojvodcu Marca Claudia Marcella. q. V tom období vynašiel Archimedes dômyselné zbrane, vďaka ktorým ostrovania asi dva roky odolávali útokom nepriateľa. q. Filozof Plutarchos o tom píše: „Keď Rimania zaútočili, v Syrakúzach zavládlo zdesenie a úzkostlivé ticho. Archimedes a jeho pomocníci však spustili stroje.

q. Súčasne sa z hradieb nad rímske lode vysunuli ťažké trámy a silou zhora ich potápali do hlbín. qŽeleznými hákmi, podobajúcimi sa jastrabím pazúrom, loď zachytili, zdvihli ju do výšky a potom ju vrhli o mestské hradby či späť do vody. “ q. Pomocou parabolických zrkadiel zasa dokázal zapáliť rímske lode v dostatočnej vzdialenosti od mestského opevnenia.

q. Nakoniec sa Rimanom predsa len podarilo úskokom v noci, vniknúť bránou do mesta. q. Konzul Marcus Claudius Marcellus vydal rozkaz, aby sa Archimedovi neskrivil ani vlas na hlave. q. Keď rímsky vojak vtrhol do jeho domu, Archimeda našiel ako kreslí do piesku matematické diagramy. qÚplne bol pohrúžený do riešenia úlohy a vôbec si nevšimol, že niekto vstúpil.

q. Vojaka to urazilo, začal kričať a prikázal mu, aby prestal kresliť, no Archimedes ho neposlúchol a zvolal: „ Nedotýkaj sa mojich kruhov!“ Toto vraj boli posledné slová, ktoré Archimedes vyriekol.

Zdroje informácií qhttp: //library. thinkquest. org/25672/archi med. htm qhttp: //physics. weber. edu/carroll/archime des/lever. htm qhttp: //math. nyu. edu/~crorres/Archimede s/Crown. Intro. html qhttp: //www. talk. co. uk/reference/ency clopaedia/hutchinson/m 0016326. html qhttp: //scienceprep. org/archimedes. htm