ANTICK RMSKA LITERATRA 3 st p n l

ANTICKÁ RÍMSKA LITERATÚRA 3. st p. n. l. – 5. st. n. l.

Nadväzovalo na grécke umenie a v mnohých črtách bolo od neho odvodené alebo ho napodobňovalo. • Funkciu umenia chápali Rimania ako príjemný doplnok života, ako prostriedok na oslavu Ríma, čo je dôkazom blahobytu a nadradenosti. • Rímske umenie malo predovšetkým účelové črty s praktickým významom. • Moc a dobyvačnosť Rimanov najlepšie odzrkadľuje monumentálna RÍMSKE UMENIE architektúra. •

Rímska literatúra nevznikla z domácich zdrojov, ale napodobením gréckej literatúry a rozvíjala jej dedičstvo. • Rimania najskôr prekladali diela gréckej literatúry do latinčiny, potom pristúpili k samostatnej tvorbe. • Svoje osobité prvky pomiešali s gréckymi. • Rímsku antickú literatúru preslávila predovšetkým lyrická poézia a rétorika. • RÍMSKA LITERATÚRA

Pri helenizácii Ríma (pogréčťovanií) sa do programu rímskych hier (slávností na počesť boha Jupitera) zavádzali dramatické predstavenia. Vzniká tzv. rímska komédia (na základe helenistickej novej komédie pridaním ľudových prvkov). Hrdinami sú zamilovaní mladíci, dievčatá, ktoré upadli do otroctva, neviestky, ľstiví proroci, sklamaní otcovia a lakomci. Obľúbeným predstaviteľom rímskej komédie DRÁMA bol Titus Maccius Plautus.

PLAUTUS • • Písal ľudové komédie. Námety a postavy si vyberal z každodenného života. Dej sa odohráva v gréckom prostredí (hlavne v Aténach), dotýka sa však rímskeho spoločenského života. K najznámejším dielam patria: Pseudolus, Komédia o hrnci, Chvastavý vojak.

Reagovala na spoločenský a politický život v starovekom Ríme. • Rozvíjala sa rétorika (rečníctvo) a historiografia (dejepisectvo). • Jedným z najvýznamnejších rečníkov bol Marcus Tullius Cicero; je autorom diel O štáte, O zákonoch, O senáte. • V historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar; známe je jeho dielo Zápisky o vojne v Galii. • EPIKA

Krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život. • Zabúdať na staré priateľstvá pre nové je ako vymieňať plody za kvety. • Nie je nič neznesiteľnejšie ako hlupák, ktorý má šťastie. • CICERO

Vychádzala z foriem a motívov gréckej poézie, no usilovala sa o ich samostatné spracovanie. K najpopulárnejším osobnostiam patrili: Quintus Horácius Flaccus Publius Vergílius Maro Publius Ovídius Naso POÉZIA

HORÁCIUS Jeho ideálom životného šťastia bol tichý súkromný život, drobné radosti, nezávislosť od bohatstva, rozumné užívanie života podľa vlastných predstáv (bol prívržencom epikurejskej filozofie). • Ódy - poúča mladých ľudí, aké majú mať mravné hodnoty a akými cestami sa má človek uberať, aby bol prospešný sebe a spoločnosti. • Satiry - poukazuje na správny spôsob života, ukazuje na ľudské chyby a omyly. • Listy - zobrazuje tu sám seba ako človeka, ktorý sa dopúšťa chýb a ktorý hľadá svoje životné šťastie. •

VERGÍLIUS Aeneas – epos, v ktorom spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa. Aeneas stelesňuje rímsky ideál dokonalého človeka, ktorý dáva prednosť spoločenským záujmom pred osobným šťastím. Bukolika, Georgika – pastierske a roľnícke idylické spevy.

Ovidius Umenie milovať – zbierka, radiaca ženám i mužom, ako si získať a uchovať lásku. Lásky – zbierka obsahuje básne o hravej, zábavnej a dobrodružnej láske, ktorou si mladí Rimania spestrovali život. Metamorfózy – súbor spracovaných bájí s témou premeny (neživé veci sa menia na živé a naopak).