Antick filozofia 3 Poklasick obdobie grckej filozofie 4
Antická filozofia • • • 3. Poklasické obdobie gréckej filozofie - 4. stor. bc – 4. stor. nl – helenistické obdobie – filozofi sa sústreďujú na etickú problematiku, hľadajú také postoje k životu, ktoré zodpovedajú požiadavkám múdrosti a dôstojnosti. A. Stoici – škola dostala názov podľa stĺporadia, ktoré kúpil jej zakladateľ Zenón z Kitia – obd. : - starší stoicizmus ( Zenón z Kitia, Kleantes) - stredný stoicizmus (Panaitios, Poseidonios) - rímsky stoicizmus (Seneca, Marcus Aurelius) Marcus Aurelius – rímsky cisár, 2. stor. nl. Rozhovoary so sebou samým – vzniklo na území dnešného Slovenska Stoici delili filozofiu na logiku, fyziku a etiku. Ich vzťah prirovnávali k častiam záhrady, kde logika predstavuje plot, fyzika pôdu a etika plod. Z toho je zrejmé, že najväčší dôraz kládli na etiku. Logika – prepracovali a rozšírili Aristotelovu sylogistiku. Logiku chápali ako náuku o jazyku, v ktorej odlíšili etymológiu (náuku o vzniku slov) od učenia o význame slov (semiológiu). Fyzika – od Herakleita preberajú pojem logu, ktorému prisudzujú význam svetového zákona. Logos je všeprenikajúci jemný oheň, ktorý riadi chod sveta. Je to neodvratný osud sveta. Etika – je ústredným bodom stoickej filozofie, dodnes sa hovorí o stoickom pokoji. Stoici hlásali vo svojej etike potrebu dosiahnuť ataraxiu – duševný pokoj zachovávaný za každých okolností. Človek samá zbavovať akýchkoľvek vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia. Stoici sú presvedčení, že ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne logos. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nedokáže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. Marcus Aurélius: „Konám svoju povinnosť a nič iné nedbám. “
Antická filozofia • B. Epikuros – a jeho škola - v Aténach založil školu, • Epikuros sa prihlásil k filozofii atomizmu. Na rozdiel od Demokrita, ktorého atomizmus vedie k prísnemu determinizmu , Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete už potom nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané. Epikurovi záležalo na tom, aby mohol pripustiť slobodné ľudské konanie. V centre jeho záujmu je etika – v nej ako cieľ ľudského konania vyzdvihol blaženosť. Treba sa vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť. Epikurova etika nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov , trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa. ktorá niesla názov podľa umiestnenia – Epikurova záhrada. Najvýraznejším šíriteľom jeho názorov sa stal rímsky básnik a filozof Lucretius Carus: O povahe veci. • • C. Skeptici – Pyrhón z Elidy – zakladateľ, Sextus Empirikus – systematizoval skeptické učenie, Marcus Tullius Cicero – rímsky filozof. Skeptici pochybujú o možnosti poznať svet. Nazdávajú sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci. Ku každému súdu o vonkajších veciach môžeme prisúdiť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu. Východisko nachádzajú skeptici v tom, že odporúčajú zdržať sa súdenia , vyjadrovania súdov. Až keď sa zbavíme nároku spoznávať svet , dospejeme do stavu duševného pokoja. Úsilie o dosiahnutie tohto stavu by podľa skeptikov malo byť východiskom nášho praktického života. D. Novoplatonizmus – zavŕšením helenizmu, na toto systematicky prepracované učenie neskôr nadviazala stredoveká filozofia. Plotinos – vychádzal z Platóna, ale neprebral dualizmus, všetky formy bytia odvodzuje z jedného božského základu, ktorý nazýva jedno – je absolútne, dokonalé, je dobro, krása, pravda – z neho vyžarujú jednotlivé súcna od najvyššej sféry ideí cez svetovú dušu až po najnižší stupeň – hmotu, materiálne súcna. Nie je dostupné pojmovému poznaniu, . Nazeranie Jedna si vyžaduje, aby sme si očistili dušu a dostali sa do stavu extázy. Je to mystická skúsenosť.
- Slides: 2