Anna Brunner sa narodila v Dolnom Raksku 14
Anna Brunner sa narodila v Dolnom Rakúsku 14. 12. 1851 v Eggathone pri Ulrichschlagu.
Rodina Brunner sa o niekoľko rokov presťahovala do Reichenbachu pri Viedni, kde Anna prežila svoje detstvo a dievčenské roky. Tu nadobudla aj solídnu kresťanskú výchovu a základné vzdelanie.
Tu pôsobil jej strýko, rehoľník, ktorý mal veľký vplyv na rodinu Brunner a pomohol Anne odísť do kláštora.
Ako 25 ročná vstupuje vo Švajčiarsku /v Ingenbohle/ do novozaloženej spoločnosti Sestier sv. Kríža, ktorú založil kapucín Teodózius Florentini spolu s Matkou Máriou Teréziou Scherer. Popri rehoľnej formácii sa tu naučila aj ošetrovať chorých.
q výpis z kroniky Sestier sv. Kríža v Ingenbohle doklad o vstupe do rehole q táto udalosť bola do kroniky zapísaná ešte zakladateľkou M. Teréziou Scherer
V roku 1889 sa stretla s grófom Arturom Gamerom, uhorským prelátom, ktorý ju požiadal, aby išla ošetrovať jeho chorú neter do Budapešti.
Pohľad na historické pozadie vtedajšieho Rakúsko - Uhorska Dualizmus, protinemecké hnutie, liberalizmus, rast protestantských cirkví a ich spoločenský a kultúrny vplyv.
Sestra Anna sa v Uhorsku oboznámila s neutešenou situáciou, v ktorej sa nachádzali chudobní a chorí tejto krajiny. Dojímala ju bezmocnosť úbohých. O tejto situácii informovala svojich predstavených a prosila o dovolenie zostať v Uhorsku. Predstavení dali svoj súhlas a poslali jej na pomoc sedem sestier. Dňa 10. 8. 1890 komunita sestier na čele s Annou Brunner otvorili krátko po príchode do Budapešti Dom ochrany pre nevyliečiteľne chorých na Margitinej ul. č. 12
V roku 1893 pre vyhrotenú národnostnú situáciu a nepriateľský postoj prostredia voči katolíckym sestrám sa rozhodli všetky sestry, okrem sr. Anny a sr. Sylverie, pre návrat do Ingenbohlu. Zo Sliezska prichádzajú mladé dievčatá a pridávajú sa k Anne Brunner. Duchovnou starostlivosťou o nové spoločenstvo bol poverený františkán Fulgencius Schmidt.
q v roku 1894 vzniká nové spoločenstvo a boli zostavené krátke konštitúcie otcom Fulgenciom a Matkou Annou. Matka Anna žiada biskupa Jozefa Boltizára o jeho pomoc a ochranu.
V roku 1896 sa sestry presťahovali z Margitinej ulice na ulicu Oszlop č. 6 v tej istej františkánskej farnosti.
Gróf Ľudovít Károlyi ml. zriadil nemocnicu v Tótmegyeri (dnešné Palárikovo na Slovensku) pre svojich zamestnancov a robotníkov. Od Matky Anny si vyžiadal tri sestry, aby spravovali nemocnicu a ošetrovali chorých. 14. júla 1894 tu bola vytvorená prvá filiálka nového spoločenstva.
Sestry, ktoré poslala Matka Anna, sa ujali nielen nemocnice, ale aj škôlky pre deti robotníkov. Predstavenou sa stala sr. Terézia Schuppich. V r. 1897 sr. Terézia ochorela na škvrnitý týfus a Matka Anna sa ponáhľala, aby ju osobne ošetrovala. Zomrela ako 26 -ročná. Svedomitú prácu si všíma aj spoločnosť a v roku 1899 dostávajú sestry prvú finančnú podporu z ministerstva kultúry.
V roku 1899 bola na žiadosť opáta cisterciánov, otca Anzelma Santesa vytvorená druhá filiálka v Zirci, v diecéze Veszprém. Matka Anna tam poslala 6 sestier, ktoré začali pracovať v nemocnici. Zakrátko sa však museli vrátiť, lebo ich tamojšie prostredie neprijalo pre národnostné rozdiely.
Sestry tu pôsobili od septembra 1898 do júna 1899. Vedenie nemocnice bolo kalvínske. Duchovnej starostlivosti o katolíckych pacientov boli kladené veľké prekážky. Aj tieto udalosti boli začiatkom prenasledovania Matky Anny. Zakladateľka i spoločenstvo boli prekvapené biskupskou vizitáciou.
Rok 1900 bol pre Matku Annu i pre jej sestry veľmi ťažký. Neustále kontroly zo strany cirkvi spôsobovali v spoločenstve, kde dovtedy panovala jednota a vzájomná láska, vnútorné napätie a nakoniec aj rozkol spoločenstva. Veľkou duchovnou oporou im bol mimoriadny spovedník Dr. Augustín Fischer, ktorý bol neskôr biskupom v Košiciach.
Pre vyhrotené politické a národnostné problémy musela Matka Anna opustiť Budapešť i Uhorsko 25. júna 1901. Najviac ju bolelo, že musí opustiť svoje sestry.
Matka Anna spolu s piatimi sestrami pri odchode z Budapešti navštívi arcibiskupa Boltizára. Ten jej dá radu, aby odišla tam, kde ju „chce mať Boh“ a dostáva jeho požehnanie. Sestry sa usadia na Morave v Přívoze pri Ostrave, kde ich prijal vdp. Židek. Tu začínajú prácu v nemocnici pre nákazlivé choroby.
Matka Anna so sestrami a s P. Židekom v Ostrave – Přívoz (dolu tretia sprava).
Koncom roku 1901 olomoucký biskup Teodor Kohn požehnal dielu Matky Anny a jej sestier. Vzniká nová spoločnosť: V roku 1902 na sviatok sv. Jozefa, ktorého si Matka Anna zvlášť uctievala, sa podarilo malému spoločenstvu zadovážiť si dom so záhradou.
Veľkým prianím Matky Anny bolo založiť nemocnicu pre nevyliečiteľne chorých. Podľa svedectiev sestier mala pre nich výnimočný dar duchovného sprevádzania. V roku 1902, na želanie p. farára a miestnych obyvateľov, otvorili sestry škôlku pre deti. V roku 1905 prijímajú sestry do svojho domu prvých chorých. Tento však nestačil, preto v roku 1910 kupujú susedný dom, aby mohli sa mohli postarať o viacerých.
Koncom roka 1910 Matka Anna vážne ochorela. Niekoľko hodín pred smrťou sa sestry zhromaždili okolo Matky Anny, modlili sa a prosili ju o posledné slová a usmernenie. Vtedy jasne vyjadrila svoj duchovný testament:
„Vytrvajte v modlitbe a vo svätej chudobe. Buďte pevné v láske k Bohu a v dôvere voči Nemu. Držte sa ďaleko od nástrah sveta. Pamätajte stále na svoje sväté a drahocenné povolanie. “
Zomrela pri láskavej opatere svojich sestier 23. 4. 1911. Pochovaná bola v Ostrave - Přívoz, 26. apríla 1911.
v „Čerpajte silu z hlbokej viery a dôvery v Boha. “ v „Srdce pri Bohu, ruky pri chorých. “ v„Poslušnosť, láska a svornosť robia nás sestrami. “ v „Navzájom si pomáhajte a potešujte sa, aby ste boli hodné Božej starostlivosti. “
- Slides: 31