Alfred Nobel ivotopis Mat Dedinsk II E vdsky
Alfred Nobel Životopis Matúš Dedinský II. E
Ø Ø Ø Švédsky chemik, priemyselný podnikateľ, jeden z najvýznamnejších vynálezcov 19. stor. Ako štyridsiatnik patril k najväčším európskym i svetovým vynálezcom Bol členom kráľovskej akadémie vied a Kráľovskej spoločnosti v Londýne
Pôvod Ø Pochádzal z rodiny švédskeho chemika a podnikateľa Dom na Norrlandsgatan 9 v Stockholme kde sa Alfred Nobel narodil Táto doska zdobí súčasnú budovu na Norrlandsgatan 9. Ktorá hovorí: "Alfred Nobel, vynálezca, kultúrny podporovateľ, pacifista ktorý sa tu narodil 21. októbra 1833. "
Rodina Ø Ø jeho otcovi sa nedarilo, preto odišiel aj s rodinou najskôr do Fínska a potom do Petrohradu po krymskej vojne sa Nobelovci vrátili do vlasti a otec Alfreda Nobela založil neďaleko Heleneborku pri Štokholme továreň na výrobu nitroglycerínu Immanuel Nobel (otec) Andriette Nobel (matka)
Roky štúdia Súkromné vyučovanie v Petrohrade malo výbornú úroveň - naučil sa päť jazykov, získal vynikajúce znalosti vo fyzike a chémii, prehľad v literatúre, histórii a filozofii. Ø V roku 1850 poslal otec 17 -ročného Alfréda na študijnú cestu do USA, Nemecka, Francúzska a Talianska, kde získal prehľad o parných a teplovzdušných agregátoch a najnovších výskumoch v oblasti výbušnín. Ø Alfréd dokončil svoje štúdia v Paríži a v USA. Ø
Prvé pokusy Ø Ø Od r. 1862 sa zaoberal myšlienkou prakticky využiť nitroglycerín ako výbušninu 3. Septembra 1864 továreň v Heleneborku pri pokusoch doslova vyletela do vzduchu, čo si vyžiadalo aj obete na životoch. Vláda zakázala stavbu novej továrne a pokračovať s explóziami na území Švédska - Nobel však neprestal v pokusoch Nebezpečnú výbušnosť nitroglycerínu zmiernil tým, že ju zmiešal s pórovitými látkami Továreň v Helenborgu
Nobelove patenty Dynamit : r. 1867 jeho vynález dynamitu nahradil všetky iné výbušniny -patent prevzali vo Veľkej Británii a postupne sa výroba dynamitu rozšírila do celého sveta -čoskoro sa dynamit vyrábal asi v 20 továrňach v Európe ( aj v Čechách aj na Slovensku) � Želatínový dynamit : vynašiel ho o 10 rokov neskôr � Balistit : inak bezdymný prach, kt. si nechal patentovať r. 1887 v S Nobelovým menom je spojených ďalších takmer 100 patentov z rôznych odborov technickej chémie � Alfred pri svojich pokusoch
Nobelova cena Ø Na sklonku svojho života vlastnoručne napísal testament, v ktorom sa rozhodol zriadiť zo svojho majetku fond Ø jeho želaním bolo, aby sa ročné úroky z fondu rozdeľovali ako ceny osobám, ktorých činnosť v predchádzajúcom roku priniesla ľudstvu najväčší úžitok Ø ceny sa majú deliť na 5 rovnakých dielov: 1. Nobelova cena za fyziku -udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied 2. Nobelova cena za chémiu-udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied 3. Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu -udeľovaná inštitútom Karolinska 4. Nobelova cena za literatúru -udeľovaná švédskou akadémiou 5. Nobelova cena za mier -udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu - prvá cena bola udelená v roku 1901 Ceremónia odovzdávania nobelových cien
Súkromný život Intenzívna práca a cestovanie mu nedávali čas pre súkromný život. V 43 rokoch sa cítil ako starý muž. V tom čase podal do novín inzerát: „Zámožný, vysoko vzdelaný starší gentleman hľadá dospelú dámu, skúsenú v jazykoch, ako sekretárku a správkyňu domu. “ Prihlásila sa Rakúšanka kontesa Bertha Kinsky. Krátko potom, čo začala robiť pre Nobela, sa rozhodla vrátiť do Rakúska a vydať sa za grófa Arthura von Suttnera. Napriek tomu Alfréd Nobel a Bertha von Suttner ostali priateľmi a občas si písali listy. Po rokoch začala Bertha von Suttner stále viac kritizovať preteky v zbrojení. Napísala známu knihu Zložte zbrane a stala sa prominentnou osobou v mierovom hnutí. Nehovoriac o tom ako ovplyvnila Alfréda Nobela, keď písal svoju poslednú vôľu, ktorá obsahovala Cenu pre osoby alebo organizácie, ktoré propagovali mier. Po jeho smrti Nórsky Parlament rozhodol v roku 1905 udeliť Berthe von Suttner Nobelovu cenu.
Najbohatší európsky tulák � V roku 1865 jeho fabrika v Krümmeli pri Hamburgu, v Nemecku, exportovala dynamit do ostatných krajín v Európe, Amerike a Austrálii. Počas niekoľkých rokov založil závody a laboratóriá na viac ako 90 miestach vo viac ako 20 krajinách. Vynikal ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky. Svojím kapitálom sa podieľal na naftárskej spoločnosti bratov Nobelov v Rusku, ktorá v Baku vybudovala vtedy najväčšiu rafinériu ropy na svete. Podarilo sa mu nahromadiť majetok, ktorý bol po jeho smrti odhadovaný na 33 miliónov švédskych korún a rozptýlený bol v ôsmich európskych krajinách. Nobel bol aj vášnivý cestovateľ. Aj keď žil v Paríži, väčšinu života strávil nepretržitým cestovaním. Viktor Hugo ho raz opísal ako: „najbohatšieho európskeho tuláka“. Keď necestoval alebo nebol zamestnaný obchodmi, intenzívne pracoval v mnohých laboratóriách. Najprv v Štokholme a neskôr v Hamburgu, Ardeer (Škótsko), Paríži a Sevrane (Francúzsko), Karlskoge (Švédsko) a v San Reme (Taliansko).
Posledné roky � � Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895 testament. Na ďalší rok 10. decembra 1896 umrel San Reme, v Taliansku. Za svoj život zaregistroval 355 patentov. Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lillyequist, ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento účel.
Mladý Alfred
- Slides: 12