Albnsko Hlavn mesto Tirana 270 000 obyv Rozloha
Albánsko • Hlavné mesto : Tirana (270 000 obyv. ) • Rozloha : 28 750 km 2 • Počet obyvateľov : 3 110 000 • Štátne zriadenie : republika
Čierna Hora Srbsko
• zo severu zasahujú krajinu Dinárske Alpy s najvyšším albánskym vrchom Korab (2 751 m n. m. ) na juhu sa dvíha pohorie Pindos • prevažná časť je hornatá (až 40 končiarov má nad 2000 m. n. m. ) – obyvatelia skál • má subtropické podnebie stredomorského typu patrí k najdaždivejším krajinám Európy • v Albánsku sa nachádza viac ako 170 väčších či menších jazier rôzneho pôvodu – krasové, tektonické, glaciálne, lagúnové a riečne napr. : Skadarské, Ochridské, Prespanské
Koráb leží na albánsko-macedónskej hranici a so svojou výškou 2 764 m n. m. je najvyšším vrchom oboch krajín
Skadarské je najväčšie jazero na Balkáne. Jeho rozloha kolíše od 370 km² do 530 km², z čoho približne jedna tretina (148 km²) pripadá Albánsku a zvyšné dve tretiny Čiernej Hore. Dosahuje hĺbku až 44 m.
Ochridské jazero - rozloha je 367 km², z toho 119 km² v Albánsku, hlboké až 286 m, vzniklo ako tektonické jazero – prepadom horstva a zatopením krasových polí, je najväčším jazerom tohto druhu na svete
Prespanské jazero - rozlohe 285 km², z toho 49, 5 km² v Albánsku, vo výške 853 m n. m hĺbka 54 m
• 75% obyvateľstva sa hlásia k islamu, zvyšok tvoria kresťania • až 95 % obyvateľsta je etnických Albáncov • najvyšší prirodzený prírastok obyvateľstva v Európe • patrí k najchudobnejším európskym krajinám • má významné ložiská chrómu, medi, prírodného asfaltu, niklu • vedúcu úlohu v hospodárstve má najmä potravinársky a ľahký priemysel • hlavný zdroj prímov – poľnohospodárstvo obilniny, vinič, zelenina olivy, ovocie, zelenina (tvorí 55 % HDP) • jediné medzinárodné letisko v Tirane
• Významné námorné prístavy Drač a Vlorë • Cestovný ruch patrí medzi veľmi perspektívne odvetvia miestnej ekonomiky. Každoročne do krajiny zavíta približne 3, 5 milióna návštevníkov, čo prináša vysoké zisky do štátnej pokladnice. • do roku 1991 prakticky neexistoval • strediská – Durres, Shengjin
Albánska riviéra
Turisticky vyhľadávané sú aj albánske hory s nedotknutou prírodou
Najväčším a hlavným mestom krajiny je Tirana
Mešita v meste Skadar
katolícka rehoľníčka Matka Tereza bola albánskeho pôvodu
Bosna a Hercegovina • Hlavné mesto : Sarajevo (360 000 obyv. ) • Rozloha : 51 200 km 2 • Počet obyvateľov : 4 610 000 • Štátne zriadenie : republika (od r. 1995)
Bosna a Hercegovina bola v roku 1995 (Daytonská konferencia) rozdelená na 2 časti (oddelené 5 km širokou a 1030 km dlhou „nárazovou“ zónou), na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina (Sarajevo) a srbskú časť Republiku Srpskú (Banja Luka) + spoločné územie federálny dištrikt Brčko.
• Banja Luka (185 tis. ), Mostar (105 tis. ) • 31 % obyvateľov sú Srbi – pravoslávni • 50 % Bosniaci – moslimovia • 16 % Chorváti - katolíci mnohonárodnostný štát mnohonáboženský štát
• s Jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás pri polostrove Pelješac (20 km) so subtropickou klímou • nížiny - Panonská len na severe pozdĺž rieky Sávy, ďalšia rieka Neretva, • okolo 90 % územia pokrývajú Dinárske hory • podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 – 2 500 mm v horách • značné lesné bohatstvo – 40% a nerastné bohatstvo – železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ
• centrá hutníctva – Zenice, Banja Luka, Tuzla • Sarajevo - strojárske a potravinárske stredisko • poľnohospodárstvo – chov oviec, dobytka • významé je pestovanie ovocia – jablká slivky, marhule, broskýne • na severe – zemiaky, obilniny, zelenina
Sarajevo
rieka Neretva
Neretva v Mostare
Dinárske vrchy (srb. a chorv. Dinara) je horská sústava na juhozápade Balkánskeho polostrova dlhá 650 – 700 km a široká 220 km.
Prokletije v južnej časti Dinárov
- Slides: 29