Albert Einstein A jeho teria fotoelektrickho javu Osobn

Albert Einstein A jeho teória fotoelektrického javu

Osobné informácie • • * 14. 03. 1873, Ulm (Nemecké cisárstvo) † 18. 04. 1955, Princetown (USA – New Jersey) židovská národnosť židovsko-nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik IQ 160 1921 – Nobelova cena 1915 – formulácia všeobecnej teórie relativity fáma, že v matematike prepadal, nie je pravdou

Život • • pomaly sa učiaci žiaka (dyslexia) uchádza sa o miesto na Zürišskej Polytechnike 1896 – vzdatie sa nemeckého občianstva 1896/7 – prijatý na Polytechnike v Zürichu + Mileva Marićová 1900 – učiteľský diplom 1905 – doktorát z fyziky + vydanie 4 najdôležitejších prác 1916 – zverejnenie teórie relativity 1919 – zatmenie Slnka – potvrdený jeho predpokladaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka – Eistein sa stáva populárnym, prednáša po celom svete, dostáva čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít a je členom mnohých Akadémií vied • 1933 – protest proti nacismu a emigrácia do USA • na jeho podnet začína USA vyvíjať atómovú bombu, neskôr Einstein bojuje proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely

. . . Povedal: • „Od učenia ešte nikto nezomrel, ale načo riskovať? !“ • „Neviem ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene. “ • „Hodnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale pre iných. ” • „Len dve veci sú nekonečné - vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý. “ • „Neplač že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy. “ • „Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale to, čo dokážeš v živote. “

Fotoelektrického jav • 1905 - Albert Einstein vypracoval teóriu → energia nie je v elektromegnetickom vlnení rozložená spojito, ale elektromegnetické vlnenie je tok kvánt, ktoré sú samostatnými fyzikálnimi objektami. Tieto kvantá elektromagnetického žiarenia dostali názov fotóny. • Fotoelektrický jav je jav, keď dopadajúce žiarenie vhodnej vlnovej dĺžky pri dopade na kov alebo polovodič uvoľňuje z atómov látky elektróny, ktoré sa potom voľne pohybujú v látke alebo opustia látku. Fotoelektrický jav delíme na vonkajší a vnútorný.

• Video - experiment • Prichádzajúce EM žiarenie naľavo vyráža elektróny, ktoré sú zobrazené ako letiace doprava, smerom od látky

Vonkajší fotoelektrický jav • objavený v roku 1887 nemeckým fyzikom Heinrichom Rudolfom Hertzom • elektrón účinkom dopadajúceho elektromagnetického vlnenia opustí látku - nastane fotoelektrická emisia. • Využitie: malé praktické využitie (napr. fotonásobiče)

Vnútorný fotoelektický jav • elektrón sa účinkom dopadajúceho elektromegnetického vlnenia uvoľní z väzby, ale zostane v látke. • Využitie: základ väčšiny moderných fotosenzorov v optoelektronike (fotodióda, fototranzistor), plošné snímače na snímanie obrazu použité v kamerách a fotoaparátoch

Zdroje: • http: //www. oskole. sk/? id_cat=3&clanok=6383 • http: //hockicko. uniza. sk/Vyuka/Labaky/fotoel_jav. pdf • http: //sk. wikipedia. org/wiki/Fotoelektrick%C 3%BD_jav • http: //elektrotechnik. webnode. sk/javy/fotoelektricky-jav/ • http: //www. fyzikaonline. kvalitne. cz/My%20 Webs/01. htm • http: //www. gjar-po. sk/studenti/informatika/02_03/pastir/fj. htm • http: //mobilizujeme. cz/wp-content/uploads/2012/01/ccd. jpg • http: //sk. wikipedia. org/wiki/S%C 3%BAbor: Photodiodecloseup. jpg

Ďakujem za pozornosť ! • Kamila Pisančíková, VII. OA