Ako sa rod chlieb Jeden ronk nabral na

„Ako sa rodí chlieb“

Jeden roľník nabral na voz niekoľko vriec žita a vybral sa do mlyna. Keď zomlel, povedal mlynu: „Ďakujem, že si mi zomlel žito. “

„Neďakuj mne, “ odpovedal mlyn, „ďakuj potoku, čo mi krúti kameň!“ Keď roľník išiel popri potoku, zakričal: „Ďakujem ti potok, že si pomohol mlynu, aby mi zomlel múku. “

„Mýliš sa susedko, “ odvetil mu potok. „Neďakuj mne, ale prameňu, veruže by som nežblnkotal v tejto tônistej vrbine. “ Ráno sa roľník vybral k prameňu. Zastal pri ňom a vraví: „Ďakujem ti, prameň, že posielaš vodu potoku. Voda poháňa mlyn mi zomlel múku, ktorou chováme svoje deti!“

„Nemáš mi čo ďakovať !“ zažblnkotal prameň. „Hore ďakuj! Hora ma chráni, aby som nevyschol. “ „Ozaj, “ povedal si roľník, „pravdu vraví prameň. “ Obrátil sa a srdečne ďakoval hore.

„Mýliš sa, “ odpovedala hora. „Keby nebolo oblakov, čo mi posielajú hojné dažde, vyschla by som. Oblakom ďakuj!“

I putoval roľník poznove. Išiel, išiel, vyštveral sa na vysoké bralo. Priblížil sa k oblaku, zdvihol ruky a zakričal: „Dlho som šiel, kým so ťa našiel. Vraj zosielaš hore dážď. A hora zakrýva prameň. Prameň posiela vodu potoku a potok poháňa mlyn. A mlyn melie múku, ktorou chováme svoje deti. Robíš veľké dobro ľuďom. Ďakujem ti!“

„To dobro nerobím ja, ale more“ odpovedal mu oblak. „Voda sa z mora vyparuje a premieňa sa na oblaky. Nuž moru sa poďakuj. “ I vybral sa roľník hľadať more. Prišiel na morský breh a vraví: „Ďakujem ti, širokánske more, že z tvojej vody vznikajú oblaky. Oblaky kropia dažďom horu. Hora chráni prameň pred suchotou. Prameň posiela vodu potoku. Potok poháňa mlyn. A mlyn melie múčku, ktorou chováme deti. “

„Joj, ako sa mýliš!“ zrevalo more. „Slnce mi vyparuje vodu. Tak sa voda premieňa na oblaky, ktoré kropia dažďom šíru zem. Slnku sa poďakuj. “ Pozrel roľník na slnko, čo sa ligotalo vysoko nad morom a takto sa mu prihovoril: „Ďakujem ti, slniečko, že vyparuješ morské vody a posielaš oblaky nad horu. Oblaky oživujú prameň a jeho voda poháňal mlyn. Mlyn namelie múku, ktorou chováme deti. “ Slnko sa usmialo a takto mu odpovedalo:

„Hej, pravdu vravíš, priateľ môj, tak je: slnko, more, oblak, hora, prameň, rieka i mlyn ti pomáhajú mlieť.

Ale keby si nebol oral, sial, žal a mlátilveruže by si nebol mal čo zomlieť. Tvoje deti by boli pohynuli od hladu. “

Zdroj: Dimitar Angelov, preložila Gusta Baricová Obrázky: www. google. sk Spracovala: Ivka