Adam rge 1 B Obsah v Medziplanetrna v

Adam Ürge, 1. B

Obsah v Medziplanetárna v Hviezdny oblak v Oortov oblak v Asteroid v Meteorit hmota

Medziplanetárna hmota v je materiál, ktorý vypĺňa slnečnú sústavu. v Je zložená z prachu, kozmického žiarenia a horúcej plazmy (napr. zo slnečného vetra).

Hviezdny oblak 1. je skupina hviezd na oblohe, ktoré sa javia, akoby boli na rovnakom mieste na oblohe. 2. Nie je to však hviezdokopa, pretože jednotlivé hviezdy navzájom spolu vôbec nesúvisia, hoci pozorovateľovi na Zemi sa ako hviezdokopa javia. 3. napr. : Plejády v súhvezdí Baran

Oortov oblak (Oortov mrak) ( v v v v sa nachádza na okraji slnečnej sústavy vo vzdialenosti 50 000 -100 000 AU od Slnka 1 AU = cca 150. 106 km ( stredná vzdialenosť Zeme od Slnka ). Je to guľovitý obal okolo slnečnej sústavy pozostatok prapôvodnej planetárnej hmloviny. nesie názov po dánskom astronómovi Janovi Oortovi, ktorý hypotézu o jeho existencii prvýkrát zverejnil v roku 1950. je zdrojom kometárnych jadier Prvá a zatiaľ jediná planétka je Sedna - jej dráha je menšia než vnútorný polomer Oortovho oblaku

Asteroid je malý, pevný objekt v slnečnej sústave, obiehajúci okolo Slnka v sú zložené zo skál v je príkladom planétky v Niektoré asteroidy majú vlastné mesiace v Veľká väčšina asteroidov sa nachádza v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. v Asteroidy dosahujú v priemere viac ako 50 metrov v sú dostatočne veľké na to, aby prešli zemskou atmosférou a zasiahli Zem. v

Umelý asteroid v Pojem umelý asteroid sa občas používa na označenie človekom vytvorených objektov, ktoré skončili na obežnej dráhe okolo Slnka, ako napríklad sonda Mariner IV.

Meteoroid v Skalnatý objekt v Menší ako asteroid v Pri preletom zemskou atmosférou sa „roztápa“. v Preto mnohokrát ani nedopadne na zemský povrch.

Meteor v v v pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu napríklad zemskou atmosférou Na nočnej oblohe sa prejavuje ako rychlý prelet svietiaceho objektu, preto je tiež známy ako padajúca hviezda. Jasná svietivosť meteoru je dôsledkom teploty vyprodukovanej vstupom do atmosféry Priemerne jasný meteor má jasnosť približne 0 až 3 magnitúdy. Veľmi jasné meteory, jasnejšie ako zdanlivá magnitúda Venuše, sú označované aj ako bolidy. meteor označuje v meteorológii akýkoľvek jav v atmosfére. Napríklad pre dážď alebo sneh sa používa slovo hydrometeor.

Meteorický roj zvýšený výskyt meteorov v Rýchlosť, ktorou preletí meteor je 10 až 70 kilometrov za sekundu. v Proces zániku meteoroidov sa nazýva ablácia. v

Pôvod meteorov v Väčšina meteorov pochádza z kometárnych častí, ktoré sú pre ich (z veľkej časti ľadový) obsah veľmi krehké. v Ich priemerná hustota je menšia než hustota vody.

Meteorit v v v vznikne po dopade meteoroidu na Zem. Väčšina meteoritov sú kamenné chondrity alebo železné siderity. Aby meteorit dopadol na zem, musí byť priemer meteoroidu minimálne jeden meter, hmotnosť minimálne jedna tona a rýchlosť 10 až 20 km/s. Z meteoroidu dopadne na zemský povrch iba niekoľko kilogramov. V mieste dopadu meteoroidu vzniká kráter. Roztavený materiál 'vyvrhnutý' pri vytvorení krátera môže vychladnúť a stuhnúť na objekt známy ako tektit.

Použité zdroje l www. wikipédia. sk