9 Ergonmia je vedn odbor ktor sstavne riei

9. Ergonómia je vedný odbor, ktorý sústavne rieši postavenie človeka v pracovnej i mimopracovnej oblasti. Jej náplňou je hodnotiť, skúmať a navrhovať optimálne podmienky pre činnosť človeka. Je dôležitým nástrojom nielen pre zvyšovanie produktivity práce, ale i pre vytváranie podmienok na rozvoj osobnosti človeka. Čerpá poznatky z mnohých vedných discipíln zaoberajúcich sa človekom a jeho pracovnou činnosťou. 1

9. 1 Poňatie ergonómie „Ergonómia je interdisciplinárna veda skúmajúca vzájomné vzťahy človeka k technike a pracovnému prostrediu a sledujúca vzťahy vo vnútri týchto troch subsystémov s cieľom dosiahnuť maximálny stupeň humanizácie a bezpečnosti práce, ktorý môže zabezpečiť spoločnosť v danej etape vývoja. “ 2

Termín ergonómia sa používa ako súhrnné vyjadrenia pre systém, ktorý sa člení na subsytémy človek (Č), stroj (S) a prostredie (P). Tieto subsytémy sú spojené vzájomnými väzbami a subsytém človek má v nich limitujúci a určujúci význam. Choroby z povolania a úrazy vznikajú v dôsledku porúch vzťahu Č-S a Č-P. Preto sa obvykle bezpečnosť práce priraďuje ako nedeliteľná časť k ergonómii. 3

Ergonómiu možno rozdeliť na dve čiastočne sa prekrývajúce skupiny, t. j. ergonómiu všeobecnú a ergonómiu odvetvovú. Všeobecná ergonómia zahrňuje všetky všeobecne platné poznatky (definície, všeobecné predpisy a normy, metodické návody, použitie prístrojov a pod. ), ktoré nachádzajú uplatnenie a využitie v ergonómii odvetvovej. Tá sa ďalej člení podľa jednotlivých odvetví a činností na ergonómiu poľnohospodársku, lesnícku, drevársku, strojárenskú a pod. 4

Ergonómia môže mať charakter korektívny alebo koncepčný. Pri korektívnej činnosti sa riešia iba niektoré čiastkové ergonomické problémy. Je to vlastne vylepšovanie daného stavu. Čiastkové zlepšenia však nemôžu výrazne ovplyvniť sytém ako celok. Preto dávame v ergonómii prednosť činnosti koncepčnej, kde sú ergonomické kritériá a požiadavky systematicky začleňované do projekcie, konštrukcie, vývoja výrobkov alebo riešenia pracovísk vo výrobných halách, dielňach a pod. 5

9. 2 Subsystém človek je dominantný a nadradený subsystémom stroj a prostredie. Možnosti ľudských schopností, a to fyzických aj duševných, sú obmedzené, to znamená, že majú svoje fyziologické hranice. Rozličné typy ľudí majú rozličné hranice možností, ktoré sú buď vrodené, dané vekom, pohlavím, alebo sú dosiahnuté duševným alebo telesným tréningom. 6

Rastom automatizácie a mechanizácie výroby sa zväčšujú požiadavky na oblasť psychiky človeka a vedomosti, pričom klesajú nároky na fyzickú silu človeka. Prax ukazuje, že človek je najdôležitejším ale väčšinou aj najslabším subsystémom celého systému. Je to predovšetkým preto, že i keď existujú veľké interindividuálne rozdiely medzi ľuďmi, predsa sú len vlastnosti ľudí obmedzené do pomerne úzkych medzí. 7

Je potrebné znova zdôrazniť hlavnú myšlienku ergonómie, t. j. , že celý systém je treba prispôsobiť človeku. Pri projektovaní systému je nutné správne rozdeliť jednotlivé funkcie na jednotlivé subsystémy. Ak porovnáme človeka a stroj, môžeme zostaviť nasledovný prehľad: 8

Prednosti a vyššie vlastnosti človeka oproti stroju: • Schopnosť správnej reakcie na nepredvídané, alebo veľmi nepravdepodobné javy. • Vnímanie veľmi rozmanitých a nízkych úrovní niektorých druhov podnetov (zrak, čuch, sluch). • Vnímanie podnetov na pozadí s veľkým šumom. • Rozlišovanie skupín podnetov i v zmenenej situácii. • Formulovanie ucelených záverov z neúplných informácií. • Dlhodobé zapamätanie si významných informácií a ich vybavenie si. • Rozhodovanie sa na základe skúseností aj v zmenenných podmienkach (schopnosť improvizácie). • Kvalitatívne spracovanie informácie. • Logické myslenie (indukcia a dedukcia). • Fantázia a originalita. • Znesenie krátkodobého preťaženia. 9 • Ekonomická a energetická nenáročnosť.

Prednosti stroja pred človekom: • Vnímanie podnetov mimo možností človeka (ultrazvuk, infražiarenie, rádiové vlny, . . . ) • Fyzikálna výkonnosť (rýchlosť, sila, . . . ) • Rýchlosť spracovania informácií (zložité výpočty, kódovanie informácií, . . . ) • Súčasné vykonávanie rôznych činností. • Spoľahlivé a dlhodobé vykonávanie opakovaných činností. • Práca v podmienkach pre človeka neprijateľných. • Jednoznačné a spoľahlivé opakovanie zadaného programu. 10

Z uvedeného prehľadu hlavných predností oboch subsystémov vyplýva, že v podstate platí záver: čo je prednosťou pre človeka, je slabinou stroja a naopak. Veľmi často však pri rozhodovaní o tvorbe systému rozhoduje ekonomické hľadisko a navrhne sa systém, v ktorom je človek sústavne preťažovaný, pracuje v nepriaznivých podmienkach a pod 11

Je potrebné zabezpečiť rovnováhu medzi schopnosťami a možnosťami človeka a nárokmi práce. Schopnosť človeka vykonávať prácu ovplyvňujú rozličné faktory. Objektívne faktory môžu pôsobiť jednotlivo alebo v určitom zoskupení. Skupiny faktorov tvoria vek zamestnanca, vrodené telesné schopnosti a sila, zácvik pre pracovnú činnosť, rozdiel medzi energetickým výdajom a príjmom, pracovný režim a ďalšie. Napr. vývoj fyzickej sily má stúpajúcu tendenciu asi do 26 až 35 roku života. 12

Pracovný potenciál a výkonnosť človeka v závislosti od veku 13

Fyziologické vlastnosti človeka Fyzická práca spočíva v zaťažení pohybovej sústavy, kde patrí kostra a kostrové svalstvo. Kostra má v organizme viac dôležitých funkcií. Z hľadiska pohybového zaťaženia je dôležité, že kostra tvorí oporu celého tela, je základom pre formu a tvar tela a je pasívnou zložkou pohybu. Kĺbové spojenie kostí umožňuje ich pohyb. 14

Svalstvo je aktívnou zložkou pohybu. Podstatnou vlastnosťou svalového tkaniva je, že sa na určité podráždenie (nervové, elektrické, tepelné) vie skrátiť, kontrahovať, a tým je schopné vykonať pohyb. Svalová kontrakcia vzniká vplyvom nervových impulzov, prichádzajúcich do svalu nervovými cestami z centrálnej nervovej sústavy. Pracovné pohyby, aj tie najjednoduchšie, sa vykonávajú vždy súčinnosťou viacerých svalových skupín, čím sa práve umožňuje odstupňovanie vynaloženej sily a usmernenie smeru pohybu. 15

Jednou z úloh fyziológie práce je vyhľadať svalové skupiny primerané pohybovým formám práce a navrhovať také zásady pre konštrukciu pracovného náradia, nástrojov a strojov, ktoré by najlepšie vyhovovali funkciám príslušných svalových skupín. Schematicky možno rozlišovať tri základné druhy svalovej práce: • silovú, • vytrvalostnú • rýchlostnú. 16

Pri silovej práci sa vykonáva veľký mechanický výkon za krátky čas (napríklad dvíhanie a prenášanie ťažkých bremien, veľké športové výkony). Pri takejto práci rýchlo vzniká únava, ktorá núti pracovníka k odpočinku. Pri vytrvalostnej práci sa zvyčajne vynakladá podstatne menšia sila a preto sa môže vykonávať pomerne dlhý čas bez prerušenia pracovnými prestávkami. Pri rýchlostnej práci je výkon nepatrný, ale vyžaduje sa veľká rýchlosť svalovej kontrakcie. 17

Pri svalovej práci sa ďalej rozlišujú dynamické a statické zaťaženia, čo má veľký význam aj z praktického hľadiska. Dynamické zaťaženie spočíva v pohybe. Dynamická práca je charakterizovaná viac menej pravidelným striedaním svalovej kontrakcie a dekontrakcie (skracovanie a uvoľňoavnie svalu), čo je späté so striedaním funkcie rozličných antagonistických svalových skupín. 18

Pri statickom zaťažení pôsobia sval alebo svalové skupiny proti určitej sile, ktorá je rovnaká, prípadne aj väčšia ako sila vyvinutá svalmi. Svaly sa preto nemôžu skrátiť a vykonať pohyb, ale zostávajú v určitom napätí, ktoré je úmerné vykonávanej sile. Udržiavanie tejto sily znamená pre sval trvalú spotrebu energie, a preto hovoríme tiež o údržnej práci, i keď sa tu fakticky žiadna mechanická práca nevykonáva. Pri statickej práci je pre spotrebu energie smerodajný násobok sily a času. 19

Údržná práca je veľmi unavujúca. Rýchly nástup únavy je spôsobený predovšetkým následkom nedostatočného zásobovania svalov kyslíkom a výživnými látkami, ako aj pomalého odplavovania odpadových produktov látkového metabolizmu. Dôsledkom statického napätia svalu je totiž sťažený prívod krvi do svalu, takže oxidačné procesy vo svaloch prebiehajú len nepatrne, pričom sa v nich hromadia látky, ktoré sa nemohli okysličovať a ani dostatočne odplaviť (najmä kyselina mliečna). 20

Každá svalová práca obsahuje dynamické a statické komponenty. Niekedy prevládajú jedny, inokedy druhé. Úplné vyradenie statického zaťaženia je prakticky nemožné. 21