3 Jazykov variety a stratifikcia jazyka Socilna diferencicia

3. Jazykové variety a stratifikácia jazyka. Sociálna diferenciácia jazyka Vysokoškolské učebné materiály Sociolingvistika v slovensko-maďarskom kontexte KEGA 001 UJS-4/2018 Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho Szabolcs Simon, Ph. D.

Časť A Vstup do problematiky • Aké sú vrstvy jazyka? • Sociálne variety, sociálna diferenciácia jazyka. • Stratifikačná sociolingvistika • Variačná sociolingvistika • Diferenciácia národného jazyka a štandardizácia

Stratifikačná sociolingvistika • Sociolingvistika sa člení na makrosociolingvistiku, tzv. stratifikačnú sociolingvistiku a mikrosociolingvistiku, tzv. interakčnú sociolingvistiku. • Prvá si všíma vzťah medzi rozčlenením spoločnosti a jazyka a skúma širšie súvislosti medzi jazykom a spoločenskými činiteľmi. • Predmetom interakčnej sociolingvistiky sú sociálne aspekty komunikačnej interakcie a detailnejšia analýza správania v určitých situáciách.

Problém • V nových spoločenských a ekonomických podmienkach dialektológia so svojím súborom metód už nedokázala postihnúť zmeny v jazyku a reči, preto sa stala zdrojom a inšpiráciou. • Výskumy ukázali, že čistý a homogénny dialekt je skôr minulosťou • Všetky variety jazyka sa menia

Princípy variačnej sociolingvistiky Variačná sociolingvistika a) pristupuje k jazykovej variácii kvantitatívne b) zaujíma sa o to, ako sa jazyk jedinca situačne premieňa, ako jedinec používa viac variantov toho istého prostriedku c) reflektuje, ako je používanie jednotlivých variantov podmienené sociálnymi faktormi d) Vychádza z tézy, že variácia v jazyku je systematická, nejde o tzv. voľnú variáciu.

Variabilnosť jazyka üCentrálna otázka sociolingvistiky je variabilita jazyka. ü Variabilita jazyka vyplýva z faktu, že rečové spoločenstvo nie je homogénne, ale je rozvrstvené a podobne aj jeho jazyk je rozčlenený, stratifikovaný. ü Vznik sociolingvistiky je motivovaný diferencovanosťou jazykového spoločenstva.

ü Kovariácia jazykových a sociálnych štruktúr = súbežnosť jazykových a sociálnych variantov. ü Útvary alebo varianty, resp. variety národného jazyka: národným jazykom Slovákov je slovenčina.

ü Termín varieta jazyka môžeme charakterizovať ako existenčnú formu istého národného jazyka, ktorá sa vyznačuje tým, že: (1) je determinovaná sociálnymi okolnosťami jazykovej komunikácie (2) reprodukuje sa spolu s determinantmi (3) je zafixovaná v empirických jazykových znalostiach používateľov (porov. sociolingvistická kompetencia).

Typy jazykových variet: ü 1. Skupinové variety, čiže sociolekty ü 2. Mediálne variety, čiže médiolekty ü 3. Funkčné variety, čiže funkciolekty Funkcie spisovného jazyka: funkčné jazyky (originálne členenie – B. Havránek) ü 1. komunikačná funkcia – hovorový (konverzačný) funkčný jazyk Stratifikačná sociolingvistika (makrosociolingvistika) ü 2. prakticky odborná (oznamovacia) funkcia – pracovný (vecný) funkčný jazyk ü 3. teoreticky odborná funkcia – vedecký funkčný jazyk ü 4. estetická funkcia – petický funkčný jazyk.

Funkčné štýly spisovného jazyka: A. podľa konkrétneho cieľa prejavu: 1. praktické oznámenie, správa 2. apelovanie (výzva), presvedčovanie 3. všeobecné poučenie (populárny) 4. odborné poučenie (výklad, dokazovanie) 5. kodifikujúce formulácie

B. podľa spôsobu prejavu: üintímny – verejný üústny – písomný üústny: 1. intímny: (monológ) – dialóg ü verejný: prejav – diskusia üpísomný: 1. intímny 2. verejný: a) oznámenie, plagát, novinársky a knižný prejav

„Rozdiel medzi funkčným jazykom a funkčným štýlom je v tom, že funkčný štýl je určený konkrétnym cieľom každého jazykového prejavu; ide o funkciu jazykového prejavu (alebo hovoru, parole), kým funkčný jazyk je určený všeobecným účelom normovaného súboru jazykových prostriedkov, je funkciou jazyka (langue). V jazykových prejavoch sa teda stretávame s funkčnými jazykmi v rozličných typoch funkčných štýlov“ (B. Havránek )

V sledovanej oblasti sa teda vyskytujú tri fundamentálne výrazy: ü funkčný jazyk ü funkčný štýl ü funkčná varieta, čiže funkciolekt

üFunkčný jazyk je všeobecné označenie jazyka registrovaného vo funkčných sférach, doménach jeho výskytu (doména každodenného života, doména vedy, doména slovesného umenia, doména žurnalistiky, doména inštrukcií, resp. inak vymedzené domény). üFunkčný štýl označuje výsledok štylizačných aktivít komunikantov v týchto doménach. üFunkciolekt pokrýva referenčnú oblasť funkčného jazyka a funkčného štýlu (funkčná varieta ako jazykový objekt + charakteristické jazykové správanie vo funkčnej sfére), pričom v popredí je sociálno-interakčná stránka správania.

Diferenciácia národného jazyka • Nasledovné tri formy – spisovná, štandardná, subštandardná – sa používajú vo všetkých vrstvách národa. • Ide o celonárodné formy národného jazyka a poznajú ich prakticky všetci príslušníci nášho národa. • Napríklad: mäso – meso – maso, nákladné auto – nákladiak – náklaďák.

Diferenciácia národného jazyka • Medzi sociálne nárečia patrí aj argot. • Ide o subštandardnú formu národného jazyka. Argotické slová slúžia na utajovanie komunikácie. • V užšom zmysle zahŕňa argot takú skupinu ľudí, ktorá je v rozpore so zákonom.

Jazyková rozmanitosť a jazykový repertoár • jazykový repertoár, tj. súbor jazykových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii členom daného kolektívu a z ktorých si volia tie, ktoré najlepšie zodpovedajú komunikačnej situácii

Jazyková rozličnosť a jazykový repertoár • Výskumné východiská sociolingvistiky sú jazykové rozličnosti. • Jazyk nie je nedeliteľný celok, ale súhrn rôznych variet, geografických a spoločenských dialektov. • Jazykový repertoár: súbor jazykových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii členom daného kolektívu a z ktorých si volia tie, ktoré najlepšie zodpovedajú komunikačnej situácii.

Typy rozličných jazykových variantov • Štandardizácia je proces, počas ktorého jeden alebo viac variantov kodifikujú a vypracujú štandardný jazyk. • napr. vypracovanie gramatiky, pravopisných pravidiel, slovníkov atď. • Štandardný jazyk: je „najvyššia“, „prestížna“ celonárodná varieta jazyka, ktorú používajú v tlači, ktorú počujeme v rádiu, v televízii atď. • Základný jazyk: doma, primárnej socializácii najkomplexnejšie osvojená varieta jazyka.

• Hovoriaca komunita – znamená všetkých hovoriacich, ktorí hovoria rovnakým jazykom (angličtina, maďarčina, španielčina, atď. ). • Komunikatívna kompetencia – schopnosť viesť komunikáciu na základe jazykových a kulturologických vedomostí, v súlade s cieľmi a úlohami komunikácie i komunikačnými situáciami v rámci konkrétnej oblasti činnosti. • znamená aj takú vedomosť, na základe ktorej sme schopní v istých situáciách primerane používať jazyk.

Písaný a hovorený jazyk • Slovenčina má 2 základné podoby, v ktorých sa realizuje: hovorenú a písanú. • Pri písaní je daná možnosť neustálej opravy, možnosť použitia slovníka, sloboda v tempe. • Nie je tam žiadna okamžitá spätná väzba, takže vždy vzniká otázka objektivity.

Hovoriaci má také nástroje k dispozícii, ako je: • kvalita zvuku, • tempo, • intonácia, • akcent, • pauza a mlčanie , • mimika, • gestá, • očný kontakt, atď.

Hovorený jazyk Písaný jazyk • vety sú menej konštruované metajazykové signály • nedokončené výpovede veľký počet logických spojení • menej podriadenosť silnejšia rétorická organizácia • diskurzné signály (nuž atď. ) dlhšie jednotky • váhanie • organizácia typu topic comment organizácia typu podmet-prísudok • menej explicitné vedomé vyhýbanie opakovaniu • pozostáva z kratších jednotiek bohatý systém postúpenia • opakujúce sa štruktúry • zastúpenie • prevaha deiktických foriem

Časť B Výskumy • SIMON Szabolcs 2017: Jazykové premenné v písaných variantoch maďarského jazyka na Slovensku a ich výučba. In: Jazyk a politika : Na pomedzí lingvistiky a politológie 2. - Zborník príspevkov z 2. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie. - Bratislava : Ekonóm. 449 -464. • SIMON Szabolcs 2015: Nyelvi változók a szlovákiai magyar írott nyelvváltozatokban és azok oktatása. In: Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity J. Selyeho "Inovácia a kreativita vo vzdelávaní a vede" - Sekcie teologických a humanitných vied. - Komárno : Univerzita J. Selyeho. 394 -406. • LŐRINCZ Gábor 2016: Jazyková variativita vo varietách maďarského jazyka používaných na Slovensku. ERUDITIO – EDUCATIO 2016/2, 61– 79. • LŐRINCZ Gábor 2016: Nyelvi variativitás a szlovákiai magyar nyelvváltozatokban. Eger: Líceum Kiadó.

• Cieľom výskumu bolo zmapovať status takých slovensko-maďarských jazykových jednotiek (slov a výrazov), lingvistickou terminológiou tzv. „jazykových premenných“, ktoré sa bežne vyskytujú aj v písaných aj v hovorených podobách (varietach) maďarského jazyka na Slovensku; tzn. v tlačových orgánoch ako aj v bežnej hovorovej reči. • Cieľom výskumu bolo aj návrh na implementáciu výsledkov výskumu do učiva vyučovacieho predmetu maďarský jazyk a literatúra základných a stredných škôl.

• Sociolingvistickým termínom jazykové premenné sa rozumejú také lexikálne jednotky, slová a výrazy, ktoré vznikli v dôsledku kontaktu maďarského a slovenského jazyka a ktoré sa bežne vyskytujú v rôznych varietach maďarského jazyka na Slovensku. • Pojmom status sa rozumie jazyková korektnosť a štylistická hodnota predmetných lexikálnych jednotiek. Bezprostredným cieľom výskumu bolo zmapovať hodnotenie, čiže „jazykovú správnosť“, význam a sféry používania slovensko-maďarských slov a výrazov inteligenciou a stredne vzdelanými respondentmi.

Metodika výskumu • Základnou metódou bol výskum pomocou dotazníka. V rámci terénnej práce v procese evidovania dotazníkov respondenti mali vyplniť špecifický dotazník koncipovaný na účely výskumu. • Dotazník tvoria kratšie a rozsiahlejšie texty v rôznych štýloch, v ktorých sú vložené maďarsko-slovenské lexikálne jednotky. Ich frekventovanosť v textoch dotazníka je však oveľa vyššia ako sa vyskytujú v prirodzených komunikačných situáciách. Účelom takého metodického postupu bolo to, aby sa získalo čím viac údajov.

• Úlohou respondentov bolo to, aby „opravili“ texty na základe normy štandardnej spisovnej maďarčiny; to znamená, respondenti mali slovensko-maďarské lexikálne jednotky v textoch vymeniť za ich jazykovo korektný „správny“ maďarský ekvivalent, alebo ich aspoň označiť za „nesprávne“, v prípade neinformovanosti. • V procese jemného spracovania dát sme klasifikovali skúmané lexikálne jednotky podľa rozličných kritérií ako napr. pomer ich prijatia alebo odmietnutia respondentmi alebo podľa ich typu z hľadiska typov vypožičania jazykových jednotiek v kontaktológii. Takýmto spracovaním dát sa vyjasnil status skúmaných lexikálnych jednotiek v jazykovej praxi Maďarov na Slovensku.

• Výskum bol realizovaný v okruhu inteligencie a stredne vzdelaných respondentov, Maďarov na Slovensku na Žitnom Ostrove. Takýto výber respondentov umožnil, aby sa údaje analyzovali aj podľa sociálneho aspektu respondenti s vysokoškolským vzdelaním a respondenti so stredoškolským vzdelaním. • Takýmto metodickým postupom bolo možné nielen zistiť status lexikálnych jednotiek, ale aj odchýlky v mienkach o skúmaných jazykových jednotiek medzi inteligenciou a stredne vzdelanými respondentmi, resp. stupeň znalosti jazykovej normy dvoch typov respondentov.

• Dotazníkový prieskum v okruhu určených skupín respondentov prostredníctvom terénnej práce. Počet respondentov 180 mužov a žien. • Štatistické spracovanie údajov podľa určených kritérií. Analýza a vyhodnotenie údajov.

10 v najväčšej miere prijatých slov a výrazov zo strany inteligencie (1997) (údaje uvedené v zostupnom poradí ukazujú, že respondenti prijali jednotlivé prvky v uvedených percentách, neopravili ich, resp. ich ani neoznačili za nesprávne) kód Kontaktný variant Zmysel slova, výrazu Štandarná podoba v slovenčine D jednota szlovákiai fogyasztási szövetkezet neve Jda akció az adott szövegkörnyezetben akcia ’rágcsálóirtás’ 69, 3 Jdh tanító (szakmunkásképzőben oktató) učiteľ pedagógus lakos občan 98, 0 vysokoškolák 97, 0 fácska felsőoktatási intézmény hallgatója facsemete stromček 88, 1 sokéves régi mnohoročný 83, 2 szélesedik bővül rozširovať sa 81, 2 legutolsó legutóbbi posledný 98, 0 állami alkalmazott közalkalmazott štátny zamestnanec 96, 0 polgár főiskolás Jf jednota % 83, 2 98, 0

10 v najväčšej miere prijatých slov a výrazov zo strany inteligencie (2015) (údaje uvedené v zostupnom poradí ukazujú, že respondenti prijali jednotlivé prvky v uvedených percentách, neopravili ich, resp. ich ani neoznačili za nesprávne) Kód Kontaktný variant Zmysel slova, výrazu Štandarná podoba v slovenčine % Tks politikai képviselet politikai elit politická reprezentácia 100% Tks Národná rada Slovenskej republiky obecný úrad Tls polgári szervezet A szlovák parlament polgármesteri hivatal (faluban) civil szervezet 100% Tls Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa községi hivatal občianske združenie 100% Tss ipari cikk iparcikk priemyselný tovar 100% Tls városi hivatal Tls Tke Tks 100% polgármesteri mestský úrad hivatal (városban) kulturális minisztérium művelődési ministerstvo kultúry minisztérium életkörnyezet životné prostredie 96, 25% pedagógiai szakközépiskola 96, 25% óvónőképző stredná pedagogická škola 98, 75% 97, 50%

Porovnanie údajov z rokov 1997 a 2015 1997 kód Jdh Jf D 98, 0 Tks polgár 98, 0 Tks főiskolás 97, 0 fácska 88, 1 Tls Kontaktný variant politikai képviselet Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa Községi Hivatal sokéves 83, 2 Tls polgári szervezet 100% szélesedik 81, 2 Tss ipari cikk 100% legutolsó 98, 0 Jf legutolsó 98, 75% állami alkalmazott jednota 96, 0 Tls 98, 75% 83, 2 Tke Kulturális Minisztérium életkörnyezet pedagógiai szakközépiskola Városi Hivatal 96, 25% Kontaktný variant tanító Kód % Tks Jda akció 69, 3 Tls % 100% 97, 50% 96, 25%

10 v najväčšej miere odmietnutých slov a výrazov zo strany inteligencie (1997) (údaje uvedené v zostupnom poradí ukazujú, že respondenti opravili jednotlivé prvky v uvedených percentách, okrem toho ich mohli aj v určitých percentách označiť za nesprávne. Tieto hodnoty sme tu avšak neuvideli. V zátvorke údaje z roku 2015): kód D Kontaktný variant lokalitás hely, terület Štandarná podoba v slovenčine lokalita inventúra leltár, leltározás inventúra dezinformáció 73, 3 (85, 0) kontrollór hamis, félrevezető dezinformácia hír rágcsálóirtás, deratizácia patkányirtás ellenőr kontrolór strajk sztrájk štrajk 83, 2 (87, 5) diploma diplom 76, 2 (68, 75) rezort reszort, ügykör rezort 72, 3 (88, 75) expertízis szakvélemény expertíza 65, 3 (91, 25) konkurenció konkurencia 83, 2 (92, 5) deratizáció Hk Hm Zmysel slova, výrau % 90, 1 (93, 75) 88, 1 (91, 25) 59, 4 (87, 5) 97, 0 (93, 75)

10 v najväčšej miere odmietnutých slov a výrazov zo strany inteligencie (2015) (uvedené údaje ukazujú, že respondenti opravili jednotlivé prvky v uvedených percentách, okrem toho ich mohli aj v určitých percentách označiť za nesprávne. Tieto posledné hodnoty sme tu avšak neuvideli) kód Tks Jda Tks Hk Jdh Kontaktný variant szanitáris nap brigádos hajtási igazolvány rezort átültet Zmysel slova, výrau Štandarná podoba v slovenčine takarítási nap sanitárny deň alkalmi munkás brigádnik jogosítvány vodičský preukaz hatáskör rezort megvalósít presadiť % 82, 50% 88, 75% 83, 75%

Rozdiely v hodnotení odmietnutých kontaktných variantov – skupina „inteligenica“ Jazykové pemenné szanitáris nap kidrancol deratizáció expertízis brigádos hajtási igazolvány rezort átültet grémium Výskum 2015 82, 50% 98, 75% 87, 50% 91, 25% 82, 50% 88, 75% 83, 75% 87, 50% Výskum 1997 47, 50% 63, 30% 59, 40% 65, 30% 62, 40% 69, 30% 72, 30% 68, 30% 72, 30% Odchýlka 35, 00% 31, 45% 28, 10% 25, 95% 20, 10% 19, 45% 16, 45% 15, 20%

10 v najväčšej miere odmietnutých slov a výrazov zo strany „nevyškolených“ (2015) (uvedené údaje ukazujú, že respondenti opravili jednotlivé prvky v uvedených percentách, okrem toho ich mohli aj v určitých percentách označiť za nesprávne. Tieto posledné hodnoty sme tu avšak neuvideli) Kontaktný variant Miera „nesprávnosti” v percentách rezort 90% kontrollór 85% expertízis 80% inventúra 79% lokalitás 78% strajk 75% deratizáció 72% konkurenció 71% dezinformáció 65% diplom 53%

Odmietnuté kontaktné varianty v relácii „inteligencia – nevyškolení“ v roku 2015 Jazykové premenné szanitáris nap deratizáció expertízis brigádos rezort átültet grémium Skupina respondentov „inteligencia” „nevyškolení” 83% 88% 86% 91% 80% 83% 50% 89% 90% 84% 58% 88% 93% Odchýlka +5% – 2% – 11% – 33% +1% – 26% +5%

V kruhu inteligencie sa skúmalo aj to, že aký význam majú polisemantické kontaktné varianty v maďarčine používaného na Slovensku. Ide o polisemantické kontaktné varianty, ktoré majú v slovenskom a v maďarskom jazyku rovnaký význam, avšak ich tvary sú čiastočne odlišné (kurz/kurzus, dezert/desszert, diplom/diploma). rovnaký význam rozdielný význam kurz = kurzus = 'náukobeh' kurzus = 'bežná kurz = 'bežná hodnota' rovnaký význam rozdielný význam kurz = 'náukobeh' kurzus = 'bežná hodnota' kurzus = 'náukobeh' kurz = 'bežná hodnota' ? ? bez odpovede 1 1 1 muž/s. a v. (8) – 1 – – 5 – 2 1 3 – – muž/ západ (12) – 3 1 – 5 1 2 1 – – 1 žena/s. a v. (14) – 5 2 – 5 1 1 žena/západ (39) 1 16 2 – 11 – 9 spolu (73) 1 (1%) 25 (34%) 5 (7%) – 26 (36%) 2 (3%) 14 (19%) obidva 'bežná hodnota' obidva 'náukobeh' ? 20– 30 muž (8) 2 2 – 1 20– 30 žena (6) – 2 – 30– 40 žena (5) – 2 1 40– 50 žena (8) – 3 – 2 1 – 2 spolu (27) 2 (7%) 9 (33%) 1 (4%) 5 (19%) 1 (4%) 4 (14%) Používanie kontaktných variantov kurz – kurzus v kruhu pedagógov obidva 'bežná hodnota' obidva ? 'náukobeh' bez odpovede Používanie kontaktných variantov kurz – kurzus v kruhu poslucháčov univerzity

rovnaký význam rozdielný význam dezert = 'bonbón' desszert = 'sladkosť' bez desszert = odpovede 'bonbón' dezert = 'sladkosť' obidva 'bonbón' ? 20– 30 muž (8) 4 – 2 20– 30 žena (6) – 30– 40 žena (5) 2 40– 50 žena (8) 2 – – 5 – 1 spolu (27) 8 (30%) – 6 (22%) 12 (44%) – 1 (4%) – – 3 1 2 3 2 – – – Používanie variantov dezert – desszert v kruhu pedagógov – – – rovnaký význam rozdielný význam obidva 'sladkosť' obidva 'bonbón' ? muž/s. a v. (8) – – – 6 – – 2 muž/ západ (12) 2 – 1 7 – – 2 2 – 1 10 – – 1 9 – 2 21 – 2 5 13 (18%) – 4 (5%) 44 (60%) – 2 (3%) 10 (14%) žena/s. a v. (14) žena/západ (39) spolu (73) desszert = 'bonbón' dezert = 'sladkosť' ? bez odpovede dezert = 'bonbón' desszert = 'sladkosť' Používanie variantov dezert – desszert v kruhu poslucháčov univerzity

rovnaký význam rozdielný význam diploma = diplom = 'doklad o bez víťazstve' odpovede diploma = 'doklad o diplom = 'doklad o získaní kvalifikácie' obidva 'doklad o víťazstve' obidva 'doklad o získaní kvalifikácie' ? 20– 30 muž (8) – – 4 3 – 1 20– 30 žena (6) – 1 – 5 – – rovnaký význam rozdielný význam diploma = 'doklad o víťazstve' diplom = 'doklad o získaní kvalifikácie' ? obidva 'doklad o víťazstve' obidva 'doklad o získaní kvalifikácie' ? diplom = 'doklad o víťazstve' diploma = 'doklad o získaní kvalifikácie' muž/s. a v. (8) – – 1 – 5 – 2 muž/západ (12) – 2 2 6 – – 2 žena/s. a v. (14) – 2 1 8 – 1 2 bez odpovede 30– 40 žena (5) – 40– 50 žena (8) – 1 – 5 – 2 žena/západ (39) 4 6 1 22 – – 6 spolu (27) – 2 (7%) 5 (19%) 15 (55%) – 5 (19%) spolu (73) 4 (5%) 10 (14%) 5 (7%) 36 (50%) 5 (7%) 1 (1%) 12 (16%) – 1 2 – Používanie variantov diplom – diploma v kruhu pedagógov 2 Používanie variantov diplom – diploma v kruhu poslucháčov univerzity

• Zistilo sa, že horeuvedené tvary vo varietách maďarčiny používaných na Slovensku majú rozdelené významy, napr. : diplom v slovenskom jazyku - 'doklad o víťazstve' a 'doklad o získaní kvalifikácie' diploma v maďarskom jazyku - 'doklad o víťazstve' a 'doklad o získaní kvalifikácie‚ diplom v maďarčine používaného na Slovensku - 'doklad o víťazstve‚ diploma v maďarčine používaného na Slovensku - 'doklad o získaní kvalifikácie' • Lőrincz Gábor 2016. Nyelvi variativitás a szlovákiai magyar nyelvváltozatokban. Líceum Kiadó. Eger. 74 -80.

Zhrnutie • Inteligencia je nositeľom štandardu, preto môžeme s nádejou predpokladať, že ňou vo veľkej miere akceptované jazykové tvary sú prvky štandardu. Jedným z cieľov nášho súčasného výskumu teda bolo zistiť, do akej miery môžeme skúmané kontaktné varianty považovať za štandard. • Naším druhým cieľom bolo získané údaje porovnať s výsledkami podobného výskumu z roku 1997, aby sme zistili, či v uplynulých necelých dvoch desaťročiach došlo v hodnotení skúmaných slov k zmenám.

• Respondenti z radov maďarskej inteligencie na Slovensku sú pri používaní jazyka oveľa uvedomelejší, čoraz viac si uvedomujú rozdiely medzi štandardným maďarským jazykom na Slovensku a štandardným maďarským jazykom v Maďarsku. Prirodzene, v rámci mnohých jazykových registrov môžeme hovoriť o jazykovom nedostatku, čo môžeme interpretovať ako prirodzený dôsledok dvojjazyčného prostredia (Bartha 1999, Kiss 2002). • Zvýšenie maďarsko-jazyčného sebavedomia respondentov je výsledkom súhry viacerých faktorov, v prvom rade je to dôsledok intenzívnejších ekonomických, kultúrnych, spoločenských a politických kontaktov a zahraničím, ako aj dôsledok osobných vzťahov. medzi Maďarskom

Literatúra BELL, Allan 2014: The Guidebook to Sociolinguistics. Oxford: Willey Blacwell. 163 – 194. BERUTTO, Gaetano. 2010: Identifying dimensions of linguistic variation in a language space. IN: Language and Space: An International Handbook of Linguistic Variation. Volume 1. Berlin: Mouton de Gruyter. 226 – 241. BOSÁK, Ján 1997: Prestratifikovaná slovenčina alebo hľadanie hraníc spisovnosti. IN: SOCIOLINGUISTICA SLOVACA 3 Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Bratislava: VEDA. 45 – 53. DOLNÍK, Juraj 2008: Otázka ochrany slovenského jazyka a jeho rozmanitosť. IN: Slovenčina v menšinovom prostredí II. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. 25 – 30. DOLNÍK, Juraj 2010: Teória spisovného jazyka. Bratislava: VEDA. 10 – 41, 112 – 208. DUDOK, Miroslav 2000: Jazykové podoby mesta IN: SOCIOLINGUISTICA SLOVACA 5: Mesto a jeho jazyk. Bratislava: VEDA. 94 – 102. ECKERT, Penelope 2016: Variation, meaning and social change. IN: Sociolinguistics. Theoretical debates. Cambridge: CUP. 68 – 85. GÁLISOVÁ, Anna (Ed. ) 2012: Dynamika spoločenských zmien a stratifikácia národného jazyka. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela HLADKÝ, Juraj 2008: Väzenský slang či väzenský argot? IN: Jazyk a jazykoveda v pohybe. Bratislava: VEDA. 297 – 303 HOCHEL, Braňo 1981: Slang v národnom jazyku. IN: SAS 10. Bratislava: Alfa. 137 – 154. HORECKÝ, Ján 1982: Spoločnosť a jazyk. Bratislava: VEDA. 53 – 66. CHAMBERS, J. K. – TRUDGILL, Peter 2009: Dialectology. Cambridge: CUP. 57 – 165. CHAMBERS, J. K. 2009: Sociolinguistic Theory. Oxford: Wiley – Blakwell. 220 – 257. CHROMÝ, Jan 2014: Základy sociolingvistiky. Univerzita Karlova v Praze – Karolinum. 29 – 43. KISS Jenő 1995: Társadalom és nyelvhasználat. Szociolingvisztikai alapfogalmak. Budapest: Nemzeti Tankönyvkiadó. 58 – 85. KRALČÁK, Ľubomír 2008: K aktuálnej stratifikácii slovenského národného jazyka. IN: Jazyk a jazykoveda v pohybe. Bratislava: VEDA. 278 – 287. KRALČÁK, Ľubomír 2015: Slovenčina v pohybe. Nitra: FF UKF. 69 – 93. LANSTYÁK István – SZABÓMIHÁLY Gizella 2011: Nyelviváltozó-típusok a magyar nyelv szlovákiai változatában. IN: Magyarok Szlovákiában VII. Nyelv. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet. 113 – 124. LANSTYÁK István 2011: A magyar nyelv szlovákiai változatának jellemzői. IN: Magyarok Szlovákiában VII. Nyelv. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet. 55 – 82. LANSTYÁK, István. 2002. Maďarčina na Slovensku – štúdia z variačnej sociolingvistiky. Sociologický časopis/Czech Sociological Review 38 / 4. 409 – 427. LŐRINCZ Gábor 2016 a: Jazyková variativita vo varietách maďarského jazyka používaného na Slovensku IN: ERUDITIO – EDUCATIO 2016 / 2. 61 – 78. LŐRINCZ Gábor 2016 b: Nyelvi variativitás a szlovákiai magyar nyelvváltozatokban. Eger: Líceum Kiadó. MANDELÍKOVÁ, Lenka 2014: Sociokultúrne súvislosti jazyka. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov. 39 – 40, 65 – 67. MESTHRIE, Rajend – SWANN, Joan – DEUMERT, Ana – LEAP, William L. : 2013: Introducing Sociolinguistics. Edinburgh: Edinburgh University Press. 74 – 145. NEKVAPIL, Jiří 2000. Teze k utváření interpretativní sociolingvistiky. Časopis pro moderní filologii 82 /1. 1 – 4.

ONDREJOVIČ, Slavomír 1991: Bratislava versus stredné Slovensko I. (sociolingvistický pohľad). IN: Všeobecné a špecifické otázky jazykovej komunikácie. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta. 226 – 232. ORGOŇOVÁ, Oľga – BOHUNICKÁ, Alena 2013: Tváre mládežníckeho diskurzu a ich porozumenie IN: SOCIOLINGUISTICA SLOVACA 7. Jazyk a diskurz v kultúrnom a politickom kontexte. Bratislava: VEDA. 130 – 141. ORGOŇOVÁ, Oľga – DOLNÍK Juraj 2010: Používanie jazyka. Bratislava: FF UK. RIPKA, Ivor 2000: Urbanizácia dialektu IN: SOCIOLINGUISTICA SLOVACA 5: Mesto a jeho jazyk. Bratislava: VEDA. 87 – 93. SÁNDOR Klára 2014. Határtalan nyelv. Baja: Szak Kiadó. 43 – 64, 92 – 100. SIMON Szabolcs, 2017. Jazykové premenné v písaných variantoch maďarského jazyka na Slovensku a ich výučba IN: Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie 2. Bratislava: Ekonóm. 449– 464. SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava 2011: Návrat k varietám hovorenej podoby slovenčiny na východnom Slovensku po pätnástich rokoch. IN: Vidy jazyka a jazykovedy. Na počesť Miloslavy Sokolovej. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 341 – 357. SLANČOVÁ, Daniela 2008: Hľadanie („obyčajného“) človeka v jazyku a v jazykovede. IN: Jazyk a jazykoveda v pohybe. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava. 145 – 159. STOCKWELL, Peter 2007: Sociolinguistics. A resource book for students. London – New York: Routledge. 13 – 15, 94 – 98. SZABÓMIHÁLY Gizella 2011: Variabilitás a helységnevek körében – okok és megoldási lehetőségek. IN: Magyarok Szlovákiában VII. Nyelv. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet. 437 – 450. TUŠKOVÁ, Tünde 2014: Používanie slovenského jazyka v kruhu poslucháčov slovakistiky na území Maďarska. IN: ROMANOSLAVICA 50/2. 105 – 111. VEITH, Werner H. 2002: Soziolinguistik: ein Arbeitsbuch mit Kontrollfragen und Antworten. Tübingen: Narr Verlag. 63 – 88, 120 – 150. WARDHAUGH, Ronald 1995: Szociolingvisztika. Budapest: Osiris. 115 – 168. ZAJACOVÁ, Stanislava 2014. K niektorým znakom disproporčnej komunikácie v trénerskom komunikačnom registri IN: Registre jazyka a jazykovedy II: Na počesť Daniely Slančovej. Prešov: Filozofická fakulta Presovskej univerzity. 146 – 151. ŽILÁKOVÁ, Mária 2016: Podoby slovenského jazyka a identity slovenskej minority v Maďarsku na začiatku 21. storočia. IN: Jazyky krajín V 4 v súčasnej Európe: Jazyk ako prostriedok na vyjadrenie a formovanie identity. Banská Bystrica: UMB. 299 – 310.