1 Nrodn projekt ttnej kolskej inpekcie Extern hodnotenie

1 Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie „Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ Konferencia SEBAHODNOTENIE AKO PROCES ZMENY Sebahodnotenie školy ako predpoklad jej rozvoja Miloš Novák Banská Bystrica 25. 9. 2012 Bratislava 27. 9. 2012 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Ciele vystúpenia 1. Prezentovať základné črty navrhovaného modelu sebahodnotenia 2. Diskutovať vzťah kultúra školy – rozvoj školy – kvalita školy 3. Miesto sebahodnotenia v tomto vzťahu 2

Základné východiská, z ktorých vychádza navrhovaný model sebahodnotenia • • Citlivosť na kultúru a hodnoty školy. Rešpektovanie cieľov a priorít školy. Sebahodnotenie ako rozvojová perspektíva. Poznanie, že kvalita vzdelávacej služby sa rodí a realizuje lokálne v školách. • Sebahodnotenie založené na overených údajoch. • Vnímanie školy ako neustále sa zlepšujúcej učiacej sa komunity („dôležitý je trend, nie súčasný stav“). • Zachovanie rovnováhy medzi vonkajším hodnotením a sebahodnotením 3

Domény a oblasti sebahodnotenia Výstupy Procesy na úrovni triedy školy Vzťahy s okolím Študijné výsledky Čas a prostriedky na učenie sa Škola ako miesto na učenie sa Škola a domov Osobný a sociálny rozvoj žiakov Kvalita učenia sa a vyučovania Škola ako sociálne miesto Škola a spoločenstvo Ciele žiakov Podpora pri učebných problémoch Škola ako odborné miesto Škola a orientácia žiakov Podľa Mac Beath a kol. (2006) : Sebahodnotenie v európskych školách – Príbeh zmeny, BB MPC 4

Schéma vzťahov vonkajšieho hodnotenia a sebahodnotenia s vymedzením funkcií jednotlivých hráčov Vonkajšie hodnotenie ŠŠI – hodnotenie rešpektovania pedagogogických noriem Zriaďovateľ – hodnotenie rešpektovania VZP noriem okrem § 13 Kritický priateľ ŠŠI Validizácia sebahodnotenia školy Sebahodnotenie Škola vypracuje v daných oblastiach raz za dané obdobie 5

Kultúra školy a úrovne jej prejavu Kultúra školy je vnútorný fenomén, primárne vytváraný a využívaný v oblasti riadenia a vzťahov k vlastným zamestnancom školy. Ide o súhrn predstáv, prístupov a hodnôt v škole všeobecne uznávaných a pomerne dlhodobo udržiavaných. Jakubíková, D. : Kultura škol (1999). In: Eger, L. a Jakubíková, D. : Školský management I. Plzeň: ZČU v Plzni Symboly Hrdinovia Rituály Hodnoty Praktiky Podľa HOFSTEDE, G. , HOFSTEDE, G, J. (2007). Kultury a organizace: Software lidské mysli. Praha: Linde 6

Lineárny IPO model Vstupy Proces Výstupy Kontrola 7

Cyklický model. . . Misia a vízia školy Hodnoty, viery a praktiky školy Ciele školy Profesionálna učiaca sa komunita Sebahodnotenie 8 Sľub Kto bude robiť čo a prečo? 8

. . . ktorý sa nekončí Demingov cyklus D cieľ rozvoj P C kvalita Pridaná hodnota A Bezpečnosť - istota čas 9

Ak sú problémy s cieľom. . . 10

akcie Viditeľná časť školské predpisy peniaze učebne známky predmety PRAKTIKY Škola ako systém rozvrh otvorenosť moc konkurencia profesionalita existenčný strach vôľa HODNOTY Neviditeľná časť pedagogické presvedčenie motivácia kreativita identita 11

Stratégie v starostlivosti o kvalitu Rozvojové stratégie Byť lepší ako je susedná škola Byť lepší ako sme boli vlani Vonkajší impulz Vnútorný impulz Nebyť horší ako je susedná škola Nebyť horší ako sme boli vlani Obranné stratégie 12

Ťažisko sebareflexie školy Správa o činnosti Viditeľná časť Neviditeľná časť Profesionálny repertoár Správa o sebahodnotení 13

Sebahodnotenie - cesta k učiacej sa komunite. . . Činnosť samotná nie je učenie sa, ale vyhodnotenie, reflexia činnosti je učením sa. Podľa Fulan, M. The Six Secrets of Change. San Francisco: Jossey-Bass 2008 Sebahodnotenie školy nie je jednorázová aktivita, ale nekončiaci proces ukotvený v kultúre školy. 14

Sebahodnotenie – produkt kultúry školy ale aj cesta k jej zmene Ak sa škola rozhodne pre sebahodnotenie, musí sa rozhodnúť, čo pre ňu bude dôležité, napr. : sebahodnotenie je cieľ sebahodnotenie je prostriedok otvoriť diskusiu o kvalite školy spoznať vinníka zlyhania je to šanca sa spolu učiť hľadať otázky, ktoré považujeme za podstatné hľadať odpovede na tieto otázky odhaliť, kde je chyba naučiť sa merať to, čo si v škole ceníme, alebo naučiť sa ceniť to, čo v škole merať vieme • . . • • • 15

Situácia podobná tomu, ak sa sebahodnotenie vníma ako jednorázová kampaň. . . 16

Kultúra škola – kontinuum 1 Riaditelia majú k dispozícii trojaký typ moci: • Moc donucovaciu, ktorú uplatňujú pod hrozbou rôznych sankcií, trestov a pod. • Moc odmeňujúcu, keď sú uplatňované rôzne ponuky v závislosti na určitom chovaní. • Moc kultivujúcu, ktorá smeruje k budovaniu určitých presvedčení. Zamestnanci môžu na prejavy moci reagovať trojakým spôsobom: • Alienatívny spôsob reakcie, keď nepodporujú ciele inštitúcie. • Kalkulujúca reakcia, pri ktorej podporujú ciele inštitúcie zo zištnosti. • Morálna reakcia, keď sa stotožňujú s cieľmi školy. Upravené podľa Amitai Etzioni. The road to the good society. New York: Basic Books, 2001 17

Kultúra škola – kontinuum 2 Kultúra školy: • produktívna – základnou charakteristikou je, že ľudia sú inšpirovaní a motivovaní k hľadaniu odpovedí na otázku „nie je to možné robiť inak, lepšie? “ • neproduktívna – základnou charakteristikou je, že ľudia sú riadení iba príkazmi, čo majú robiť, a nikto sa ich nepýta na ich návrhy alebo zlepšenia. neproduktívna Formálne sebahodnotenie – nemá potenciál pre rozvoj školy produktívna Reálne sebahodnotenie – je zdrojom pre rozvoj školy 18

Kultúra škola – kontinuum 2 Kultúra školy: • zdravá – procesy v škole rešpektujú deklarované hodnotové východiská; ľudia v škole sú súčasťou MY • toxická – deklarované hodnotové východiská sú považované za málo platnú teóriu, procesy v škole sú realizované inak; ľudia v škole sa delia na MY a ONI toxická Imitačné sebahodnotenie – nemá potenciál pre rozvoj školy zdravá Autentické sebahodnotenie – je zdrojom pre rozvoj školy 19

Príklady kultúr školy a ich prejavov Typ organizácie A Závisí na Spolupráci Základné role Partneri Kritérium profesionality ľudí Rozdelenie moci Ciele a spolupráca Zdieľaná moc, delegovaná. Cez celú organizáciu. Komunikácia Priateľská. Ako sú riešené Otvorene. Využíva sa odlišnosti v ako informácia pre názoroch riešenie problému Ako rozvojová Seba perspektíva a súčasť hodnotenie kultúry B C Výhodách Benevolentný vlastník - vďačný nevoľník Vládcova múdrosť a vôľa. Poslušnosť a zhoda. Riadená a udeľovaná Moci Šéf a podriadení Šéf riadi, usmerňuje, hodnotí. Podriadení počúvajú, vykonávajú a podávajú správy. Držaná - šéf má všetku moc Hore a dole po vertikále Jednosmerka Cez veľkomožného pána Nezistené Ako úloha zadaná riaditeľom Hľadanie chýb a potrestanie vinníka 20

Ďakujem za pozornosť Opäť ste mali prezentáciu? milos. novak@mpc-edu. sk 21