1 11 TYPY CHEMICKCH REAKCI 11 1 PROTOLYTICK

1 11 TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ 11. 1 PROTOLYTICKÉ REAKCIE Chémia pre 1. roč. gymnázií str. 138 149; Doplnkové uč. texty pre 1. roč. str. 48 53; Učebnica – Chemické reakcie a ich zákonitosti (str. 65 82) Pripomeňme si najdôležitejšie poznatky o kyselinách a zásadách tak, ako ich v 19. storočí definoval švédsky chemik A. S. Arrhenius. 11. 1. 1 Arrheniova teória kyselín a zásad (Chémia pre 1. roč. str. 138 139) Kyseliny sú látky, ktoré vo vodnom roztoku odštiepujú vodíkové katióny H+. Napríklad: kyselina chlorovodíková HCl kyselina dusitá HNO 2 kyselina octová CH 3 COOH H+ + Cl – KYSELINY A ZÁSADY 2 V základnej škole ste sa okrem prípravy solí neutralizáciou oboznámili aj s inými možnosťami ich prípravy. Soli možno pripraviť napríklad reakciou: a) kovu s nekovom, b) kovu s kyselinou, c) kyselinotvorného oxidu s hydroxidom, pre 1. ročník gymnázií d) hydroxidotvorného oxidu s kyselinou. Seminár z CH 16 (30. , 31. vyuč. hod. ) Chemické reakcie a ich zákonitosti Cvičenie 1 K uvedeným spôsobom prípravy solí napíšte rovnice chemických reakcií konkrétnych látok. Riešenie 1 Napríklad: DOPLNKOVÉ UČEBNÉ TEXTY H+ + CH 3 COO – PRE 1. ROČNÍK GYMNÁZIÍ Základy chemického deja Zásady sú látky, ktoré vo vodnom prostredí odštiepujú hydroxidové anióny OH–. Napríklad: hydroxid sodný hydroxid vápenatý Neutralizácia Na. OH Ca(OH)2 Na+ + OH – Ca 2+ + 2 OH – Reakcia vodných roztokov kyselín a zásad sa nazýva neutralizácia. Neutralizáciou kyseliny a zásady vznikajú voda a soľ. Pozrime sa bližšie na reakciu vodného roztoku kyseliny bromovodíkovej a vodného roztoku hydroxidu draselného. Rovnicu reakcie možno napísať: HBr(aq) + KOH(aq) → ← KBr(aq) + H 2 O(l) Ióny K+ a Br – spolu nereagujú, preto podstatu reakcie vyjadruje iónový zápis: → H 2 O (l ) H+ (aq) + OH–(aq) ← a jeho zákonitosti Arrheniova teória kyselín a zásad je vhodná len pre vodné roztoky. Zistilo sa však, že chemické reakcie neprebiehajú len vo vodných roztokoch a zásaditý charakter majú aj niektoré látky, ktoré neobsahujú hydroxidové anióny OH–. Preto vznikli nové teórie kyselín a zásad, ktoré platia aj pre nevodné prostredie. Na hodinách chémie sa oboznámite s teóriou kyselín a zásad, ktorú v roku 1923 vypracoval J. N. Brönsted. 11. 1. 2 Brönstedova teória kyselín a zásad (Chémia pre 1. roč. str. 140 142) Podľa Brönstedovej teórie kyselín a zásad sú kyseliny definované ako látky, ktoré sú schopné odovzdávať protóny, a zásady ako látky, ktoré sú schopné viazať protóny. Reakcie, pri ktorých dochádza k odovzdávaniu a prijímaniu protónov (katiónov H+) medzi kyselinami a zásadami, nazývame protolytické reakcie. Po odparení vody z roztoku vzniká tuhá látka bromid draselný KBr. Bromid draselný patrí z hľadiska Arrheniovej teórie medzi soli. Na základe poznatkov z termochémie, chemickej kinetiky a chemickej rovnováhy môžeme neutralizáciu charakterizovať takto: Neutralizácia je exotermická reakcia, ktorá prebieha samovoľne (bez dodania energie) a veľmi rýchlo, pretože má nízku aktivačnú energiu. Rovnováha reakcie je výrazne posunutá na pravú stranu, pretože voda je veľmi málo disociovaná na ióny H+ + OH–. Využitie neutralizácie Pri protolytických reakciách vždy reaguje kyselina (acidum – latinsky kyselina) so zásadou (bázou), preto sa tieto reakcie nazývajú aj acidobázické. Látka môže mať vlastnosti kyseliny len v prítomnosti zásady a vlastnosti zásady len v prítomnosti kyseliny. Napríklad pri reakcii kyseliny dusitej s vodou: HNO 2 + H 2 O → ← H 3 O+ + NO 2– Neutralizácia sa využíva často pri neutralizačných titráciách (kvantitatívna analytická metóda), ktoré umožňujú stanoviť koncentráciu H 3 O+ a OH– v roztokoch rôznych látok, napr. nápoje, potraviny, odpadové vody atď. Princípom neutralizačnej titrácie je, že do roztoku látky, ktorej koncentráciu máme stanoviť, pridávame odmerný roztok (napríklad roztok so známou koncentráciou H 3 O+ ) až do kvantitatívneho priebehu neutralizačnej reakcie, ktorý určuje indikátor, napríklad fenolftaleín alebo metyloranž. Neutralizácia sa dá využiť napríklad pri odstraňovaní nežiaducich kyselín alebo hydroxidov v rôznych látkach (napr. v odpadových vodách). Napríklad pri reakcii amoniaku s vodou: NH 3 + H 2 O → ← NH 4+ + OH– Molekuly NH 3 viažu protóny, správajú sa ako zásady, a molekuly vody H 2 O odštepujú protóny, správajú sa ako kyseliny. Soli sú chemické zlúčeniny zložené z katiónov kovových prvkov (alebo amónneho katiónu NH 4+) a aniónov kyselín. Molekuly HNO 2 odštepujú protóny, správajú sa ako kyseliny, a molekuly vody H 2 O prijímajú protóny, správajú sa ako zásady. z kyseliny odštiepením protónu vzniká zásada, ktorú nazývame konjugovaná zásada: kyselina – H+ → ← zásada zo zásady prijatím protónu vzniká konjugovaná kyselina: zásada + H+ → ← kyselina

3 11 TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ K jednotlivým kyselinám napíšte ich konjugované zásady. Kyselina: HNO 2 + H 2 O → ← H 3 O+ + NO 2– 1. HNO 3 , 2. HCl , 3. H 2 SO 4 , 4. HSO 4– , môžeme formálne rozdeliť na dve čiastkové reakcie: HNO 2 – 1. H+ kyselina 1 → ← NO 2 4 Cvičenie 3 Uvedené dvojice sa nazývajú konjugované páry. Reakciu : KYSELINY A ZÁSADY 5. NH 4+ Riešenie 3 H 2 O + H+ → ← – 2. konjugovaná zásada 1 Seminár z CH 16 (30. , 31. vyuč. hod. ) zásada 2 H 3 O + konjugovaná kyselina 2 konjugovaný pár 1 1. NO 3– , 2. Cl– , 3. HSO 4– , 4. SO 42– , 5. NH 3 Podľa Brönstedovej teórie kyselín a zásad môžu byť kyselinami a zásadami nielen elektroneutrálne molekuly, ale aj katióny a anióny. Príklady kyselín: HNO 3, HCl, H 2 SO 4, HSO 4–, H 2 CO 3, HCO 3–, H 3 PO 4, H 3 O+, NH 4+, H 2 O. Rovnovážny stav protolytickej reakcie možno napísať na základe predchádzajúcich poznatkov takto: konjugovaný pár 1 HNO 2 + H 2 O → ← kyselina 1 zásada 2 H 3 O+ + kyselina 2 NO 2– zásada 1 konjugovaný pár 2 Protolytické reakcie sú reakcie, pri ktorých kyseliny odštepujú protón a zásady viažu protón. Reakciou kyseliny a zásady vzniká z kyseliny konjugovaná zásada a zo zásady konjugovaná kyselina. Rovnováha v protolytických reakciách Rovnovážny stav v protolytických reakciách je charakterizovaný dynamickou rovnováhou medzi reaktantmi a produktmi, stálou koncentráciou jednotlivých kyselín a zásad, ktorá pre určitú protolytickú reakciu závisí len od teploty. Protolytickú reakciu kyseliny octovej s vodou možno znázorniť : CH 3 COOH + H 2 O → ← H 3 O+ + CH 3 COO – K 1 Z 2 K 2 Z 1 Medzi reaktantmi K 1 a Z 2 a medzi produktmi K 2 a Z 1 sa ustáli dynamická rovnováha. Rýchlosť priamej a spätnej reakcie je rovnaká, koncentrácie látok sú stále. Ich hodnoty závisia len od teploty. Cvičenie 2 V rovnici H 2 O + NH 3 → ← NH 4+ + OH– konjugovaný pár 1 Riešenie 2 H 2 O + NH 3 → ← NH 4+ + OH– kyselina 1 zásada 2 kyselina 2 konjugovaný pár 2 vyznačte konjugované páry. Príklady zásad: CO 32 -, S 2 -, NO 2–, HCO 3– , H 2 O , OH– , NH 3. Niektoré látky, ako napríklad HCO 3– , H 2 O, sú uvedené medzi kyselinami aj medzi zásadami. Z toho vyplýva, že môžu reagovať aj ako kyseliny – odovzdať protóny, aj ako zásady – viazať protóny. Takéto látky nazývame amfotérne (amfolyty). 11. 1. 2. 1 Sila kyselín a zásad (Chémia pre 1. roč. str. 142 144) Silu kyselín – kyslosť (schopnosť odštepovať protóny) a silu zásad ( schopnosť viazať protóny) určujeme najčastejšie vzhľadom na vodu. Protolytická reakcia: → H 3 O+ + NO 2– HNO 2 + H 2 O ← predstavuje disociáciu kyseliny dusitej vo vode. Rovnovážna koncentrácia oxóniových katiónov H 3 O+ v roztoku závisí od jej sily. Čím je kyselina silnejšia, tým je viac vo vode disociovaná. Silné kyseliny uvoľňujú protóny veľmi ľahko (disociácia – ionizácia kyseliny prebehne takmer úplne). Koncentrácia nedisociovaných (neionizovaných) molekúl sa blíži k nule. Slabé kyseliny uvoľňujú protóny veľmi ťažko, ich disociácia je len čiastočná. Silné kyseliny napr. HCl. O 4, HI, HBr, HCl , HNO 3 , H 2 SO 4 sú vo vodnom roztoku prakticky úplne disociované. Kyseliny napr. H 3 PO 4, HNO 2 zaraďujeme medzi stredne silné kyseliny. Kyseliny napr. H 2 S, HCN, CH 3 COOH, H 2 CO 3 zaraďujeme medzi slabé kyseliny. Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt. Disociačné konštanty kyselín Vzťah na výpočet disociačnej konštanty kyseliny dusitej vo vodnom roztoku možno odvodiť na základe vzťahu na výpočet rovnovážnej konštanty reakcie. Vzťah na výpočet rovno vážnej konštanty reakcie kyseliny dusitej s vodou: HNO 2 + H 2 O → ← H 3 O+ + NO 2– má tvar: zásada 1 Koncentrácia vody sa počas reakcie mení veľmi málo, považujeme ju za konštantnú. Preto môžeme písať: Ka (HNO 2) predstavuje disociačnú konštantu kyseliny dusitej.

5 11 TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ Vzťah na výpočet disociačnej konštanty kyseliny K(HA), ktorej disociáciu znázorňuje rovnica: HA + H 2 O → ← H 3 O+ + A – možno napísať takto: Podobne ako hodnota rovnovážnej konštanty aj hodnota disociačnej konštanty kyseliny Ka(HA) závisí od teploty. Hodnoty disociačných konštánt kyselín Ka(HA) sa najčastejšie stanovujú pri teplote 25°C. Uvádzajú sa v chemických tabuľkách a podľa nich sa určuje sila kyselín. Čím je hodnota disociačnej konštanty kyseliny väčšia, tým je kyselina silnejšia. To znamená, že má väčšiu schopnosť odštepovať protóny. Napríklad hodnota disociačnej konštanty kyseliny dusitej Ka (HNO 2) = 5, 1. 10 4 a kyseliny chlorovodíkovej Ka(HCl) = 1, 3. 106. Z uvedených hodnôt disociačných konštánt vyplýva, že kyselina chlorovodíková je oveľa silnejšia ako kyselina dusitá. Molekuly HCl sú vo vode takmer úplne disociované na ióny H 3 O+ a Cl–, čo možno napísať rovnicou: HCl + H 2 O H 3 O+ + Cl– Reakciu aniónu Cl– s katiónom H 3 O+ nemusíme uvažovať, pretože kyselina chlorovodíková je takmer úplne disociovaná. Silné kyseliny (napr. HCl. O 4, HCl , HI, HNO 3 , H 2 SO 4), ktoré sú vo vodnom roztoku prakticky úplne disociované, majú hodnoty Ka(HA) veľké. Napríklad: Ka(HCl. O 4) = 1. 1010 , Ka(HI) = 3. 109. Za silné kyseliny sa považujú kyseliny, ktorých disociačná konštanta Ka(HA) > 10– 2. Kyseliny, ktoré majú hodnoty disociačných konštánt v rozmedzí 10 2 až 10 4 zaraďujeme medzi stredne silné kyseliny. Patrí tam napríklad kyselina trihydrogenfosforečná, ktorej Ka(H 3 PO 4) = 7, 5. 10 3. Z organických kyselín je to napríklad kyselina mravčia, ktorej Ka(HCOOH) = 1, 8. 10 4. Slabé kyseliny majú disociačnú konštantu Ka(HA) < 10– 4. KYSELINY A ZÁSADY 6 11. 1. 3 Autoprotolýza vody (Chémia pre 1. roč. str. 145) Seminár z CH 16 (30. , 31. vyuč. hod. ) Pri skúmaní vlastnosti vody sa zistilo, že aj celkom čistá voda vedie nepatrne elektrický prúd – je teda elektrolyt. Táto vlastnosť vody je podmienená vznikom oxóniových katiónov H 3 O+ a hydroxidových aniónov OH– pri disociácii vody – autoprotolýze : H 2 O + H 2 O → ← H 3 O+ + OH– Vzťah na výpočet rovnovážnej konštanty autoprotolýzy vody má tvar: Disociácia vody je veľmi malá, preto možno koncentráciu vody považovať za konštantnú a vzťah upraviť takto: Takto definovaná rovnovážna konštanta Kv sa nazýva iónový súčin vody. Jeho hodnota závisí od teploty. Experimentálne sa zistilo, že pri teplote 25°C má iónový súčin vody hodnotu 1. 10 14. Cvičenie 5 Vypočítajte koncentráciu iónov [H 3 O+] a [OH–] vo vode pri teplote 25°C, ak viete, že pri tejto teplote Kv = 1. 10– 14. Riešenie 5 Napríklad: kyselina uhličitá Ka(H 2 CO 3) = 4, 3. 10 7 , kyselina sulfánová Ka(H 2 S) = 9, 1. 10 8. Disociačné konštanty zásad Vo vodnom roztoku zásady B sa ustáli rovnováha: ← HB+ + OH – B + H 2 O → Disociačná konštanta Kb(B) sa vypočíta na základe vzťahu: Sila zásad sa určuje na základe veľkosti hodnôt ich disociačných konštánt. Čím je hodnota disociačnej konštanty väčšia, tým je silnejšou zásadou (tým má väčšiu schopnosť viazať protón). 11. 1. 2. 2 Vzťah medzi kyselinami a ich konjugovanými zásadami (Chémia pre 1. roč. str. 144) Konjugované zásady silných kyselín, ako sú napríklad anióny Cl–, I– , Br– , NO 3–, majú veľmi malú schopnosť viazať protóny z molekúl vody. Môžeme povedať, že s vodou nereagujú. Konjugované zásady slabých kyselín, ako napríklad CH 3 COO– , S 2–, CO 32– , OH– , NH 3 , patria medzi látky, ktoré reagujú s vodou, pričom viažu z jej molekúl protóny. Vznikajú málo disociované látky. CH 3 COO– + H 2 O → ← HCO 3– + OH– ← CH 3 COOH + OH– CO 32– + H 2 O → 2– – – → HS + OH S + H 2 O ← Čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia a naopak. Vo všetkých vodných roztokoch je koncentrácia iónov [H 3 O+] a [OH–] taká, že ich súčin sa rovná hodnote Kv pri danej teplote. Ak sa napríklad pridaním kyseliny do vody zväčší koncentrácia [H 3 O+], musí v nej úmerne klesnúť koncentrácia [OH–]. Zo vzťahu pre Kv možno vypočítať koncentráciu [H 3 O+], ak je známa koncentrácia [OH–] a naopak. Cvičenie 6 Vypočítajte, aká je koncentrácia [OH–] v roztoku, ak koncentrácia [H 3 O+] = 10 10 mol. dm 3. Riešenie 6

7 11 TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ 8 KYSELINY A ZÁSADY Otázky a úlohy 11. 1. 6 str. 150 152 11. 1. 4 Neutrálne, kyslé a zásadité roztoky, p. H (Chémia pre 1. roč. str. 146) Podľa hodnoty koncentráciu iónov [H 3 O+] rozdeľujeme roztoky na neutrálne, kyslé a zásadité. Neutrálne roztoky: [H 3 O+] = [OH–] = 10 7 mol 3 Kyslé roztoky: [H 3 O+] > [OH–] [H 3 O+] > 10 7 mol. dm 3 Zásadité roztoky: [H 3 O+] < [OH–] [H 3 O+] < 10– 7 mol. dm 3 Či je roztok neutrálny, kyslý alebo zásaditý, určuje hodnota p. H. Každej hodnote koncentrácie [H 3 O+] v roztoku prislúcha určitá hodnota p. H. Podľa hodnoty p. H rozdeľujeme roztoky na: -neutrálne p. H = 7, kyslé p. H < 7, -zásadité p. H > 7. Seminár z CH 16 (30. , 31. vyuč. hod. ) 1. Napíšte názvy alebo vzorce zlúčenín: a) H 3 Br. O 3 , b) kyselina dusičná, c) H 2 Si. O 3 , d) kyselina bromovodíková, e) KOH, f) hydroxid vápenatý, g) Al(OH)3, h) síran draselný, i) Ca. CO 3 , j) hydrogenuhličitan horečnatý. 2. Napíšte rovnicu disociácie chlorovodíka vo vode a uveďte názov iónov, ktoré sa nachádzajú v roztoku. 3. Napíšte názvy iónov, ktoré sa nachádzajú v roztoku hydroxidu draselného. Tab. 11. 1 Hodnoty p. H roztokov v závislosti od koncentrácie [H 3 O+] a [OH–] Roztoky 4. Ktoré z uvedených látok zaraďujeme medzi Brönstedove kyseliny? HBr, H 2 SO 4, SO 42 -, CO 32–, H 2 O, Cl–, Na+. neutrálne Hodnoty [H 3 O+] a [OH–] prislúchajúce jednotlivým hodnotám p. H sú uvedené v tabuľke. kyslé p. H silno slabo 0 1 2 [H 3 O+] 100 10 1 10 2 [OH–] 10 14 10 13 10 12 3 4 5 6 7 10 3 10 4 10 11 10 10 10 5 10 6 10 9 10 8 zásadité slabo silno 8 9 10 11 10 7 10 8 10 9 10 10 10 11 10 12 10 13 10 14 10 7 10 6 10 5 10 4 10 2 10 3 12 13 10 1 14 100 11. 1. 5 Hydrolýza solí (Chémia pre 1. roč. str. 146 149) Dosiaľ ste sa dozvedeli, že roztoky kyselín sú kyslé – koncentrácia iónov [H 3 O+] v roztoku kyselín je väčšia ako koncentrácia iónov [OH–]. Ich p. H je menšie ako 7. Roztoky hydroxidov sú zásadité, lebo obsahujú viac iónov [OH–] ako [H 3 O+]. Ich p. H je väčšie ako 7. Aké je však p. H roztokov látok, ktoré v zmysle Arrheniovej teórie kyselín a zásad zaraďujeme medzi soli? Ide napríklad o zlúčeniny Na 2 SO 4, KCl, Na 2 CO 3, CH 3 COOK, NH 4 Cl, Fe. Cl 3, CH 3 COONH 4. 5. Z uvedených molekúl a iónov určte tie, ktoré môžu reagovať s vodou ako Brönstedove zásady. NH 3 , H 2 O , K+, CH 3 COO–. 6. Ktoré z uvedených látok môžu mať amfotérne vlastnosti? H 3 O+, I–, H 2 O , HCO 3–. 7. K jednotlivým kyselinám napíšte ich konjugované zásady: a) HCl, b) HNO 3 , c) HSO 4– , d) H 2 O. 8. K jednotlivým zásadám napíšte ich konjugované kyseliny: a) OH– , b) S 2 -, c) CH 3 COO– , d) NH 3. 9. Doplňte pravé strany: → a) NH + + H O ← 4 2 Meraním p. H roztokov solí sa zistilo, že roztoky solí môžu byť kyslé, zásadité aj neutrálne. Napríklad roztok NH 4 Cl je kyslý, Na 2 CO 3 je zásaditý, CH 3 COONH 4 je neutrálny. b) CH 3 COOH + OH– → ← Ako možno vysvetliť uvedenú skutočnosť? Ak dáme do vody soľ, v mnohých prípadoch nedochádza len k jej disociácii na ióny(katióny a anióny), ale aj k následnej reakcii týchto iónov s vodou za vzniku katiónov H 3 O+ alebo aniónov OH–. (str. 147 148) d) NH 3 + H 3 O+ → ← Protolytickú reakciu iónov rozpustenej soli s vodou, pri ktorej vznikajú katióny H 3 O + alebo anióny OH– , nazývame hydrolýza solí. c) HCl. O 4 + H 2 O → ← 10. Ktoré z uvedených kyselín zaraďujeme medzi silné kyseliny? HCl. O 4, H 2 S , HI, H 2 SO 4, CH 3 COOH, H 2 CO 3. *11. Kyselina bromovodíková je silnejšia kyselina ako kyselina sulfánová. Ktorá zásada je silnejšia Br– alebo S 2 - ?

9 11 TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ Otázky a úlohy pokračovanie str. 150 152 *12. Na základe hodnôt disociačných konštánt kyselín určte, ktorá kyselina je najsilnejšia a ktorá najslabšia : a) Ka (HNO 2) = 5, 1. 10 4 , b) Ka (CH 3 COOH) = 1, 7. 10 5 , c) Ka (HCN) = 4, 9. 10 10 , d) Ka (HNO 3) = 2. 101. *13. Experimentálne sa zistilo, že koncentrácia iónov H 3 O+ vo vode pri teplote 25°C je 1. 10– 7 mol. dm– 3. Určte, či je koncentrácia oxóniových iónov pri vyššej teplote menšia alebo väčšia, ak vieme, že autoprotolýza vody je endotermický proces. Odpoveď zdôvodnite. 14. Vypočítajte koncentráciu [H 3 O+] = 10 8 mol. dm 3. [OH–] v roztoku, ak je pri teplote 25°C koncentrácia *15. Uvedené roztoky usporiadajte od najkyslejšieho po najzásaditejší. a) [H 3 O+] = 10– 8 mol. dm-3, b) [H 3 O+] = 10– 4 mol. dm 3, c) [OH–] = 10– 7 mol. dm 3 , d) p. H = 1 , e) [H 3 O+ ] =10– 10 mol. dm 3 , f) [OH–] = 10– 9 mol. dm 3. *16. Určte, ktoré z uvedených roztokov majú rovnakú koncentráciu iónov [OH– ]: a) [H 3 O+] = 10– 12 mol. dm-3, b) [H 3 O+] = 10– 4 mol. dm 3, c) [OH–] = 10– 9 mol. dm 3 , d) p. H = 5 , e) [H 3 O+ ] =10– 5 mol. dm 3 , f) [OH–] = 10– 6 mol. dm 3. KYSELINY A ZÁSADY 10 Seminár z CH 16 (30. , 31. vyuč. hod. ) *23. Vysvetlite, v čom je hlavný rozdiel medzi neutralizáciou a hydrolýzou soli. *24. Napíšte: a) aké deje prebiehajú, ak do vody nasypeme uhličitan draselný, b) či bude p. H vzniknutého roztoku kyslé, zásadité alebo neutrálne. *25. Napíšte: a) aké deje prebiehajú, ak do vody nasypeme chlorid amónny, b) či bude p. H vzniknutého roztoku kyslé, zásadité alebo neutrálne. *26. Napíšte, aké je p. H vodných roztokov solí (p. H < 7, p. H = 7, p. H > 7): a) KNO 3) , b) Na 2 S , c) (NH 4)2 SO 4 , d) Na 2 CO 3. TEST 1. Z nasledujúcich látok môže mať vo vodnom roztoku len charakter zásady: a) NH 4+ , b)HSO 4 , c) OH . 2. Z nasledujúcich látok môže mať vo vodnom roztoku len charakter kyseliny: a) HSO 4 , b) Cl , c) NH 4+. 3. Ak zriedime roztok kyseliny dusičnej destilovanou vodou 100 krát, jej p. H sa : a) zmenší o 2 b) zväčší o 2 c) sa nezmení 4. Ak zriedime roztok hydroxidu draselného destilovanou vodou 10 krát, jeho p. H sa : a) zmenší o 1 b) zväčší o 1 c) sa nezmení *20. Najmenšiu hodnotu p. H bude mať roztok, ktorého 0, 5 dm 3 obsahuje 0, 2 mol : a) H 2 SO 4, b) CH 3 COOH, c) KOH. 5. Súčasťou žalúdkových štiav je 0, 3 – 0, 4 % tná kyselina chlorovodíková preto v žalúdku je prostredie: a) zásadité (p. H > 7) , b) kyslé (p. H < 7) , c) neutrálne (p. H = 7). *21. Ako sa zmení p. H roztoku kyseliny dusičnej, ak k nemu pridáme určité množstvo destilovanej vody ? Odpoveď zdôvodnite. 6. Vodné roztoky solí, ktorých anióny reagujú s vodou (napr. octan sodný) sú: a) neutrálne (p. H = 7) , b) kyslé (p. H < 7) , c) zásadité (p. H > 7). *22. Ako sa zmení p. H roztoku hydroxidu draselného, ak k nemu pridáme určité množstvo destilovanej vody ? Odpoveď zdôvodnite. 7. Vodné roztoky solí, ktorých katióny reagujú s vodou (napr. NH 4 Cl) sú: a) zásadité (p. H > 7) , b) kyslé (p. H < 7) , c) neutrálne (p. H = 7).